Chrám Matky Božej v Paríži: História a Architektúra

Katedrála Notre-Dame, majestátne dielo gotickej architektúry, už osem storočí dominuje ostrovčeku Île de la Cité v srdci Paríža. Tento ikonický chrám, známy aj ako Chrám Matky Božej v Paríži, je nielen symbolom francúzskej histórie a kultúry, ale aj najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži. Jej história je plná udalostí, od korunovácií kráľov až po ničivé požiare, ktoré formovali jej súčasnú podobu.

Základné Fakty o Notre-Dame

  • Názov: Cathédrale Notre-Dame de Paris (Katedrála našej Pani v Paríži, teda Panny Márie)
  • Začiatok stavby: 1163
  • Dokončenie stavby: 1345
  • Účel stavby: Rímskokatolícky katedrálny chrám
  • Architektonický štýl: Gotika
  • Výška najvyššieho bodu (veže): 69 m
  • Dĺžka: 128 m
  • Šírka: 48 m
  • Poloha: 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko

História a Výstavba

Katedrála Notre-Dame bola postavená na mieste, ktoré slúži náboženským kultom už viac ako 2000 rokov. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika. Prvá katedrála Paríža vznikla v druhej polovici 6. storočia západne od dnešnej budovy.

O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159. Základný kameň položili v roku 1163 za vlády Ľudovíta VII. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže pod vedením architekta Jeana de Chelles. Následne sa pokračovalo konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre.

Po neuveriteľných 182 rokoch, v roku 1345, sa podarilo dokončiť celú katedrálu Notre-Dame. Na kostru a strechu tohto svätostánku sa spotreboval celý les, konkrétne 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov.

Významné osobnosti pri výstavbe katedrály

Občas sa z anonymity národa aj v tomto období vynorilo meno, ktoré malo svojím skutkom poznamenať dejiny. V roku 1120 sa v dedinke Sully-sur-Loire pri meste Orléans narodil v chudobnej rodine drevorubača chlapec, ktorý dostal pri krste meno Maurice. Nikto netušil, že to bude práve on, vďaka komu budú mať možnosť nadšení obdivovatelia ešte v 21. storočí obdivovať túto katedrálu.

Maurice de Sully vynikal od mladosti bystrosťou a v benediktínskom kláštore v opátstve Fleury, kde nadobúdal a prehlboval si vzdelanie, patril k najlepším žiakom. Vyučujúci, vidiac jeho schopnosti a horlivosť, teda poslali dvadsaťročného mladíka do Paríža, aby pokračoval v cirkevnom štúdiu v školách, ktoré boli v tom čase už známe v celom západnom kresťanskom svete. Tam došlo k stretnutiu, ktoré malo pre budúcnosť veľký význam. Maurice totiž študoval spolu s budúcim kráľom Ľudovítom VII.

Ľudovít VII.

Po absolvovaní školy sa vrátil do rodného regiónu, kde si rýchlo získal meno ako schopný profesor teológie a výrečný kazateľ. Aj vďaka tomu dostal zakrátko miesto kanonika v Bourges a napokon sa v roku 1159 vrátil do Paríža, kde bol vymenovaný za arcidiakona. Už v období svojho parížskeho štúdia so záujmom sledoval rozsiahlu prestavbu Baziliky Saint-Denis. Obdivoval nový architektonický štýl, v ktorom sa tento i ďalšie chrámy začínali budovať a túžil po tom, aby v hlavnom meste vyrástla nádherná katedrála, ktorá by nemala obdobu.

Výstavba Katedrály Notre-Dame napokon trvala 182 rokov a až v jej druhej fáze (po roku 1250) sa v záznamoch o nej objavili aj prvé mená architektov, ktorými boli Jean Chelles, Pierre de Montreuil, Pierre Chelles, Jean Ravy, Jean le Bouteiller a Raymond du Temple. No a vieme, že nakoniec vznikla impozantná stavba, ktorá je 130 metrov dlhá, 48 metrov široká, jej hlavná loď má výšku 35 metrov s piatimi bočnými loďami a s 37 kaplnkami.

Architektonické Bohatstvo

Notre-Dame je výnimočná svojou kombináciou románskej a gotickej architektúry. Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne rozdelené na dve galérie. V spodnej galérii sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály:

  • Portál Svätej Anny
  • Portál Posledného súdu
  • Portál Svätej Panny Márie

V galérii nad nimi sa nachádza 28 sôch kráľov Izraela a Judey. Stredná časť nad sochami obsahuje dve impozantné okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom približne desať metrov, postaveným v rokoch 1220 - 1225. Stredný pás je zdobený sochou Madony s dieťaťom v náručí a sochami Adama a Evy popri nej.

Charakteristickými prvkami sú aj chrliče, ktoré nielenže chránia budovu pred tečúcou vodou, ale majú aj symbolický význam - odháňať démonov a zlé sily od chrámu. Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky, no severná veža je o niečo väčšia ako južná.

Notre Dame je jedným z prvých príkladov použitia oporných oblúkov, ktoré sú charakteristické pre gotickú architektúru.

Chrliče na Notre-Dame

Významné Udalosti

Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy kvôli presadeniu vlastnej politiky. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny. V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. (v roku 1431) a cisára Napoleona Bonaparteho a cisárovnej Joséphine de Beauharnais (v roku 1804).

V katedrále sa v roku 1572 odohrávala svadba Margaréty z Valois a Henricha IV. Zatiaľ čo Margaréta z Valois stála pri oltári, jej ženích musel zostať vo dverách katedrály, keďže Margaréta bola rímska katolíčka a Henrich IV. bol hugenot.

Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka.

Pohroma Počas Revolúcie

Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Po revolúcii sa katedrála nachádzala v žalostnom stave, zbúrané steny clonili tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Chvíľu sa uvažovalo o kompletnom zničení stavby.

Počas krušných rokov 18. storočia katedrála na chvíľu stratila svoju pôvodnú funkciu. Náboženské stavby boli vnímané ako symboly moci cirkvi a monarchie a mnoho z nich bolo poškodených alebo zničených. Revolucionári založili kult rozumu myšlienkový systém, ktorým chceli nahradiť kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Katedrála Notre Dome slúžila chvíľu i ako skladisko vína.

Záchrancovia Katedrály

Do osudu katedrály zasiahol svetoznámy spisovateľ Victor Hugo s jeho románom "Chrám Matky Božej v Paríži", publikovaný v roku 1831. Toto dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, lebo sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a pomocou verejnej zbierky vyzbierať peniaze na jej obnovu. Victor Hugo svojím románom prispel k záchrane katedrály Notre-Dame a do určitej miery aj k tomu, že si našla miesto v srdciach mnohých Francúzov.

Napoleon Bonaparte v čase svojej moci v roku 1804 nariadil, aby bola Notre-Dame zrekonštruovaná a nanovo vyzdobená. Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet de Duc, ktorý sa v polovici 19. storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V južnej veži sa zas nachádzajú zvony, pričom ten najväčší je Emanuel, váži 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.

V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku, ktorý sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk.

Požiar v Roku 2019

Dňa 15. apríla 2019 zasiahla svet správa o masívnom požiari, ktorý vypukol v strešnej časti katedrály. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. Vyše 400 hasičov sa podieľalo na jeho uhasení. Našťastie pri požiari nikto nezomrel, dvaja policajti a jeden hasič utrpeli ľahké zranenia. Príčina požiaru zatiaľ nebola určená, no podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Katastrofu mohla spôsobiť porucha v elektroinštalácii či cigaretový ohorok.

Celá strecha chrámovej lode bola zničená. Pri požiari sa však poškodili taktiež vnútorné časti katedrály, najmä po tom ako sa zrútila veža sanktusník, ktorá prerazila celé jedno pole krížovej klenby a časť klenieb v zadnej časti chrámu.

Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia.

Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre.

Notre Dame znovu postavená a s úctou reštaurovaná 5 rokov po tom, čo svet sledoval požiar francúzskej katedrály

Obnova Katedrály

Ľudia po celom svete súcitili s touto obrovskou tragédiou a darovali peniaze na opravu katedrály Notre-Dame. Celkovo bolo vyzbieraných okolo 1 miliardy € od rôznych firiem, najbohatších rodín vo Francúzsku a miest. Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta.

Opravu spomalili komplikácie počas pandémie covidu-19, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova. Práce na zabezpečení a spevnení katedrály Notre-Dame sa skončili v polovici septembra 2021, potom mohla začať vlastná obnova chrámu.

V roku 2022 začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Na obnovu konštrukcie strechy katedrály bolo starostlivo vybraných 1200 dubov, ktoré tesári ručne porúbali. Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. Pri rekonštrukcii jej strechy sa použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál.

Plány na otvorenie v roku 2024 by sa nemali oneskoriť.

Zaujímavosti o Notre-Dame

  • Na stavbe Notre-Dame sa nepodieľali otroci ani trestanci. Cirkev si najímala remeselníkov a platila im poväčšine muštom.
  • Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel a váži 13 ton. Ostatné sa volajú napríklad Marcel, Gabriel, Marie alebo Denis.
  • Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. Z bodu nula sa merajú všetky vzdialenosti Paríža od iných francúzskych miest alebo pamiatok.
  • V katedrále sa nachádza vzácna relikvia - tŕňová koruna, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas jeho ukrižovania. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta.
  • V katedrále sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Skladá sa z 8000 píšťal, každá z nich vydáva ojedinelý zvuk.
  • V streche katedrály pred požiarom žilo vyše 200 000 včiel, ktoré pochádzali z troch vzácnych druhov. Našťastie sa ich počas požiaru podarilo akoby zázrakom ochrániť a väčšine z nich sa nič nestalo.
  • Dve najväčšie veže kostola sa môžu zdať, že sú úplne identické, no severná veža je o niečo väčšia ako južná.
  • Katedrála Notre-Dame je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
  • Notre-Dame je postavená na mieste pohanského mesta. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia.
  • Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.

Notre-Dame v Kultúre

Katedrála Notre-Dame sa objavila v niekoľkých filmoch, napríklad adaptácie románu "Chrám Matky Božej v Paríži" (1939, 1956, 1982) a animovaný film z produkcie Disney "Zvonár u Matky Božej" (1996). Notre-Dame si môžete všimnúť aj vo filmoch "Amélia z Montmartru" (2001), "Van Helsing" (2004), "Ratatouille" (2007) či "Polnoc v Paríži" (2011).

Katedrála Notre-Dame nie je najstarším a vo francúzskych dejinách nepatrila ani k najvýznamnejším chrámom, rozhodne je však najslávnejšia.

tags: #chram #matky #bozej #v #parizi #vyklad