Stará Ľubovňa, mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska, v Prešovskom kraji, v západnej časti Ľubovnianskej kotliny, sa pýši bohatou duchovnou históriou, ktorú dokumentuje niekoľko významných sakrálnych stavieb. Medzi ne patrí aj Chrám Matky Ustavičnej Pomoci.
Mesto sa skladá z dvoch mestských častí - Podsadek a Stará Ľubovňa. Mesto sa nachádza na severnom Slovensku, v regióne horného Spiša, v blízkosti hraníc s Poľskom. Rozprestiera sa v Ľubovnianskej kotline, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku Popradu s Jakubiankou.
Založenie a Vývoj Gréckokatolíckej Farnosti
Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Redemptoristi prišli do tohto mesta až po revolúcii v roku 1989, a dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.
Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku. Prvá svätá liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989. Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.
Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.
V roku 2001 bol postavený nový kláštor sestier služobníc a v roku 2001 sa začala výstavba kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.
V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.
ŽIVOT S KRISTOM - Ikona Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci
Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Matúša. Matka ustavičnej pomoci však nedopustila, aby jej pamiatka načisto zanikla. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného kostola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umiestený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv.
Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožností. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.
Na Slovensku zavádzali úctu k Matke ustavičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť prostredníctvom ľudových misií. Aj keď bola činnosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých domoch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.
Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Michal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Matkou bolestnou“.
Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského strachu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.
Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo znamená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je znamením viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb znamená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.
Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliach ľudského života. Ona je Matkou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.
Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obrazoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatický koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. A veriaci nech pamätajú, že opravdivá nábožnosť nespočíva v jalových a nestálych citoch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.
Náboženská štruktúra Starej Ľubovne
Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni je nasledovné:
- Rímskokatolíci - 67,65 %
- Gréckokatolíci - 22,20 %
- Bez vyznania - 5,01 %
- Pravoslávni - 1,61 %
- Evanjelici a. v. - *údaj chýba*
Rímskokatolícka cirkev: Táto cirkev je najväčšou v meste. Tvorí ju približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi. Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre- dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.
Gréckokatolícka cirkev: Druhá najpočetnejšia v meste. Tvorí ju približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.
Pravoslávna cirkev: Tretia najpočetnejšia cirkev v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ.
Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.
Mesto Stará Ľubovňa sa nachádza v severnej časti Slovenska, v blízkosti Vysokých Tatier, pätnásť km od slovensko-poľského pohraničia. Jeho územie leží na oboch brehoch rieky Poprad a prítoku Jakubianka, medzi najsevernejšou časťou Levočských vrchov a Ľubovnianskou vrchovinou v nadm. výške 545 m.
Prvé znaky osídlenia pochádzajú podľa archeologických nálezov z tejto oblasti z doby kamennej. Nepriamo doložená existencia je z r. 1235 v listine pápeža Gregora IX., kde nariadil vyriešiť spory o desiatky z kostola Panny Márie a okolitých kostolov medzi krakovským biskupom a spišským prepoštom a ostrihomským arcibiskupom. Predpokladá sa, že "okolitými kostolmi" okrem iných bol aj kostol v Starej Ľubovni.