História vinárstva v Svätom Jure

Svätý Jur, malebné mestečko na úpätí Malých Karpát, je srdcom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Jeho bohatá história je neodmysliteľne spojená s vinohradníctvom a vinárstvom, ktoré sa tu pestuje už od rímskych čias. Mesto bolo dôležitým centrom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a dodnes si ctí všetky tradície, ktoré sa s ním spájajú.

Pohľad na Svätý Jur od hradu Biely Kameň.

Najstaršie dejiny a Veľkomoravské obdobie

Najstaršie dejiny Svätého Jura sú časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované. Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. tisícročia pred n.l.) a posledným je veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované a používané v druhej polovici 9. a začiatkom 10. storočia n.l.

Malý počet nálezov a ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia. Územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované. Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy.

Od prvej písomnej zmienky po kráľovské mesto

Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva. Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou.

Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia Pezinku.

Rozvoj vinohradníctva

Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvím výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.

Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi. Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu.

Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci. Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok. V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom.

Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégiá slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl.

Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. potvrdil Svätému Juru štatút slobodného kráľovského mesta. Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity.

Zlatá éra vinohradníctva

Kým v predchádzajúcom období bola malokarpatská vinohradnícka oblasť jednou z mnohých v rámci Uhorska, tak v tomto období dejín Svätého Jura sa stala dominujúcou vo výrobe vína určeného pre domáce trhy i na export. Túto zmenu prinieslo obsadenie dolných častí Uhorska Turkami v priebehu druhej polovice 16. storočia, čím sa stratila konkurencia lacných južných vín.

Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej. Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom. Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív.

Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania. Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.

Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy. Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu.

V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

Moderné dejiny

Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti. Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu. Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta.

Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku. Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov.

Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1. ČSR znamenali začiatok šiesteho obdobia dejín mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie. Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943.

Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945 sa začala nová etapa dejín mesta.

Vinárstvo dnes

Dnes sa vo Svätom Jure nachádza množstvo vinárstiev, ktoré nadväzujú na bohatú históriu a tradíciu vinohradníctva v regióne. Moderné vinárstva sa snažia spojiť tradičné metódy s modernými technológiami, aby vytvorili kvalitné vína, ktoré odrážajú jedinečnú chuť terroiru mesta. Medzi známe vinárstva patria:

• VIAJUR
• Dubovský a Grančič
• Chowaniec & Krajčírovič
• Jurský Hrozen - Víno Kosorín

Tieto vinárstva ponúkajú degustácie, prehliadky pivníc a vinohradov, a tiež organizujú rôzne podujatia pre milovníkov vína.

Legendy a povesti

K Svätému Juru sa viaže aj niekoľko legiend a povestí, ktoré dotvárajú jeho jedinečnú atmosféru:

Legenda o svätom Jurajovi a šarkanovi

Kedysi dávno sa na dolnom konci usídlil hrôzostrašný šarkan. Každý rok mu obyvatelia okolitého chotára museli obetovať po jednom mládencovi alebo šumnej panne. Meno obete muselo byť vykresané do kameňa a mien na kameni pribúdalo. Stalo sa raz, že tou krajinou prechádzal rytier Juraj na bielom tátošovi. Zbadal hlúčik smutných uplakaných ľudí a spýtal sa ich: "Čo sa deje, ľudkovi? Jakživ som taký slzavý kraj nevidel." Zo skupiny ľudí k nemu prikročil vládca tej krajiny a všetko mu vyrozprával. Aj to, že práve dnes vylosovali jeho dcéru Iľču.

Rytier sa chopí kopije a už sa pýta len na cestu k šarkanovi. Striebrom blyští sa jeho pancier, purpurom jeho dlhý vlajúci plášť. Nebola to však bitka, lež hromobitie. Človek a zver, tma a svetlo, jasný rytier s čiernym šarkanom. Oslobodený ľud by rytiera na rukách nosil. Na pamiatku nazvali oslobodenú osadu po ňom Svätým Jurom a jeho podoba skvie sa vo svätojurskom erbe.

Legenda o poklade na hrade Biely Kameň

Na svätého Jána žala mladá žena trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Mala so sebou malého synćeka. Dieťa sa hralo v tráve, kým matka pracovala. Veľmi sa ponáhľala, lebo už bol večer a stmievalo sa. Zrazu sa obzrela, ale syna nevidela. Rozbehla sa hľadať ho. Našla ho na hrade. Chlapča si myslelo, že sa s ním chce hrať a vbehlo veľkým otvorom do zrúcaniska hradu. Skočila za ním do otvoru, ktorý nikdy predtým nespozorovala, chytila ho a ... Vtom zastala ako skamenená. Okolo nich boli kopy zlata a drahých kameňov.

Položila chlapčeka na zem, nakládla si zlata do zástery a vybehla von. Zlato vysypala na kôpku trávy, ktorú nažala a vracala sa po ďalšie. Takto, vidiac nesmierne bohatstvo, zabudla chudobná žena i na svoje dieťa. Utekala späť, ale aké bolo jej prekvapenie a úžas, keď po otvore nebolo ani stopy. Zúfalstvo ju pochytilo a celú noc márne hľadala svojho synáčika. Zlato, ktoré vyniesla z hradu, zmenilo sa na kamene.

Utrápená obrátila sa na svätojurského farára. Celý dlhý rok užialená matka vyčkávala. Deň svätého Jána celý strávila na hrade, aby neprepásla vhodnú chvíľlu. Keď sa pivnice otvorili, vbehla dnu a naozaj tam sedel jej synáčik a hral sa s farebnými kamienkami. Schytila ho, vyniesla von a rýchlo odniesla domov. Bola šťastná, že opäť má to najcennejšie - svoje dieťa.

Legenda o Tureckej studničke

17. septembra 1663, hoci sa na opevnení mesta usilovne pracovalo, hradby stále neboli dokončené a turecké nebezpečenstvo bolo príliš blízko. Pohroma prišla nadránom, bleskovo. Obyvatelia sa neubránili. Po strechách skákal červený kohút, lúpilo sa, zabíjalo, bralo do zajatia. Kto nevládal, snažil sa skryť, kto vládal, utekal. Tam utekala i mladučká dievčina zo Segnerovie rodiny.

Dych sa krátil, srdce v hrdle, dupot konských kopýt už kdesi za chrbátom. Kde hľadať pomoc, kde záchranu? Zrak jej padol na nie priveľmi hlbokú studienku pod vinohradom. Skok do vody, prikrčila sa a čakala na zázrak. Vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, veľký pavúk križiak sa pustil do roboty. V okamihu utkal sieť a uvelebil sa v jej strede. Turci, vidiac sieť neporušenú, prebehli naokolo.

Keď sa Svätojurania spamätali z najhoršieho, keď porátali mŕtvych, zajatých a všetky straty, rozprávali si aj o tomto zázračnom zachránení. Studničku pomenovali Turecká. Andreas Segner, brat zachráneného dievčaťa, nechal z bieleho pieskovca vytesať hlavu Turka a platňu osadiť na studničku. Studnička zanikla, povesť zostala a dedila sa z pokolenia na pokolenie.

Čo navštíviť v Svätom Jure a okolí

Okrem vinárstiev a vinohradov ponúka Svätý Jur a jeho okolie množstvo zaujímavých miest:

• Zrúcanina hradu Biely Kameň
• Historické centrum mesta Svätý Jur (Kostol sv. Juraja, renesančné domy)
• Malokarpatská vínna cesta
• Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (turistika, cyklistika)
• Mesto Pezinok
• Bratislava

Svätý Jur je ideálnym miestom pre milovníkov vína, histórie a prírody, ktorí hľadajú autentický zážitok v malebnom prostredí.

Ak plánujete návštevu Svätého Jura, nezabudnite si rezervovať ubytovanie vopred. Môžete si vybrať z menších penziónov s vinárskou tematikou, hotelov v neďalekom Pezinku alebo kempov pri jazere Zlaté Piesky v Bratislave.

Pri návšteve Svätého Jura by ste nemali vynechať ochutnávku regionálnych vín priamo u miestnych vinárov v ich pivniciach alebo vo "viechach". K vínu sa tradične podávajú miestne špeciality, najmä počas jesennej "husaciny" - pečená hus s lokšami a kapustou, ktorá je typická pre neďaleký Slovenský Grob, ale obľúbená v celom regióne.

Ak sa zaujímate o vinárstvo a radi by ste sa dozvedeli viac o výrobe vína, môžete navštíviť niektorý z vinárskych seminárov alebo školení, ktoré ponúkajú miestne vinárstva.

Svätý Jur je skutočným pokladom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ktorý si zaslúži vašu pozornosť.

tags: #vinari #svaty #jur