Boh nás miluje a nikdy nás neprestane milovať, aj keď sa voda pominie. Nech robíme čokoľvek, Boh nás miluje rovnako. Boh nám ponúka intímnosť s Ním, daruje nám pokoj a radosť. Boh chce, aby sme s Ním mali vzťah.
Vzťah s Ním nás oslobodí, uzdraví a povýši, je osobný a intímny. Tento vzťah je naplnený láskou. Božia láska nám bola daná Duchom Svätým a denne sa nám ponúka. Láska s Bohom uspokojuje, ponúka všetko nové, dáva zmysel a má svoj účel.
V nás je ukrytá túžba po Jeho láske, zažitie Jeho lásky je iné ako vedomosť o nej. Modlime sa opakovane, aby nám Pán Boh daroval svoju lásku cez Ducha Svätého. Sme povolaní žiť život v plnosti a nie v tme, ale vo svete. Ak niečo v našom živote chýba, nežijeme, ako chce Boh od nás.
Náš duchovný život je potom podobný uzavretej miestnosti. Modlime sa preto za vyliatie Ducha Svätého. Duch Svätý prichádza v podobe ohňa a jazykov a náš duchovný život sa navždy zmení. Ježiš nás prišiel pokrstiť v Duchu Svätom. Boh sa stáva osobným, je nad nami, láska voči nám víťazí, dáva nám pokoj, a preto nikdy nebudeme rovnakí.
Keď sme slabí a modlíme sa, prichádza Jeho Duch. On sa modlí v nás a za nás. Všetko sa zmení, náš pohľad na život, naše čítanie Svätého Písma. Boh nám opakovane posiela Ducha Svätého, aby sme v ňom boli pokrstení. Prichádza láska, pokoj, porozumenie tomu, kto je Ježiš, ochrana pred všetkým, väčšia radosť, trpezlivosť.
Potreba dávať, potreba zdieľať sa, potreba robiť viac. Boh si vybral jednoduchú Pannu Máriu, ktorej povedal, že všetky národy budú oslavovať a nazývať ju blahoslavenou podľa svätého Lukáša. Bez Ducha Svätého by Panna Mária nebola schopná urobiť a dokázať všetko. Boh chce, aby sme boli naplnení Jeho Svätým Duchom, aby sme mohli žiť život naplno.
Pán Boh si aj nás vyvolil ako Máriu, ale my sa podobne pýtame, ako sa to stane. Pri birmovaní dostávame Ducha Svätého, ale potrebujeme umožniť Duchu Svätému prijímať Jeho dary. Potom sa nám Duch Svätý stáva požehnaním a vedie nás k stretnutiu so živým Kristom. Najlepším a najkrajším darom je dar Ducha Svätého, viac, ako si vôbec dokážeme predstaviť.
Duch Svätý je ako vietor a dary Ducha Svätého sú ako plavba podporovaná vetrom. Keď odovzdáme svoj život Duchu Svätému, dostaneme oveľa viac. Ak sa obmedzíme na niečo v Duchu Svätom, veľa stratíme. Dary Ducha Svätého sú múdrosť, porozumenie, rada, sila, znalosť, zbožnosť a bázeň pred Pánom.
Dary Ducha Svätého sú na naše posvätenie, na posilnenie, sú tu pre nás a majú svoj účel. Pri krste dostávame dary Ducha Svätého. V eucharistickej modlitbe prosíme Ducha Svätého, aby nám priniesol to, čo chce Pán Boh. Vo Svätom Písme zazneli slová „jedzte moje telo a pite moju krv“, čo odradilo mnohých nasledovníkov Ježiša Krista.
Jeho telo a krv je pre nás duchovným jedlom, ktoré prijímame a prostredníctvom Ducha Svätého rastieme. Keď máme v sebe Ducha Svätého, prítomnosť Krista je na svätej omši o to silnejšia. Na oltári sú ponúkané nie iba chlieb a víno, ale celé naše bytie. Máme Ducha Svätého, ktorý z nás nerobí otrokov, ale stávame sa jeho adoptovanými deťmi. Chce, aby sme ho volali Otecko, Abba.
Pán Boh túži po našej láske, chce, aby sme s Ním boli osobní. Adopcia je dar, ktorý ostáva alebo pretrváva, preto sme Jeho milovaní. Náš Otec chce byť s nami, pri nás, v našej blízkosti. Ježiš prvýkrát oslovil Boha vo Svätom Písme “Abba”. Jeden z najdôležitejších dní nášho života je krst.
Náš život nebude nikdy rovnaký po tom, ako sme boli pokrstení. Krst je vstupnou bránou života s Duchom Svätým, do nového života. Krstom dostávame od nášho Boha milosť, ktorá nikdy nezahynie. Krst je tiež nevyhnutným krokom k birmovke. Poznáme sa podľa ovocia, ovocia Ducha Svätého. Aké ovocie prináša môj život?
Ovocie Ducha Svätého
Denne sme konfrontovaní s tým, kým sme. „Ale ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, jemnosť a sebaovládanie.“ Gal 5: 22-23. Ovocie Ducha Svätého je na mne vidieť a je výsledkom môjho vzťahu s Bohom, nie môjho úsilia. Prostredníctvom ovocia Ducha Svätého vieme, že náš život sa zmenil.
Duch Svätý viedol Ježiša Krista na púšť. Púšť je miestom izolácie, odsúdenia. Púšť bola v Starom zákone vnímaná ako zlé miesto, bez nádeje, jedla, bolo to miesto smrti. Ježiš Kristus však urobil z púšte nové miesto. Miesto, kde vznikajú dobré veci. Púšť všetko zmení, už nebude taká ako predtým.
Na púšti diabol pokúšal Ježiša, nie Ducha Svätého. Duch Svätý Mu pomohol. Zlo nás vždy bude pokúšať tam, kde sme slabí. Preto sa púšť stáva miestom ničenia. Sme tam, kde nás Boh potrebuje, aby sme v sebe niečo zbúrali, napr. hrdosť, sebeckosť. Bojíme sa púšte, utečieme z nej, ale ak jej to dovolíme, zažijeme Ducha Svätého ako nikdy predtým.
Púšť nám ukazuje prázdnotu, ticho, aby sme sa vnútorne prekonali. Máme byť tam, kam nás Duch Svätý vedie. Je to miesto, kde nachádzame Boha, a tam máme byť s Bohom prostredníctvom Ducha Svätého. Púšť netrvá večne. Ježiš nás neprišiel odsúdiť, ale uistiť nás, že sme Jeho.
Zlo hovorí, že Boh nám neodpustí, ale Duch svedčí, že áno, Boh nás miluje a odpúšťa nám. Duch Svätý nás presviedča, aby sme sa obrátili a vrátili sa domov, k Bohu. Zlý chce, aby sme sa držali svojich pádov, svojich chýb, svojich zranení, svojej minulosti tým, že sa budeme viniť a obviňovať.
Keď zhrešíme, naruší to náš vzťah s Pánom, oddelíme sa od Neho. Zlomíme si teda srdce a spôsobíme bolesť, starosti Pánovi. Pán Boh nám ukazuje naše hriechy, aby sme sa od nich oslobodili. Musíme sa modliť k Duchu Svätému, aby sme poznali pravdu. Pán Boh chce, aby sme boli slobodní, je to dar od samotného Boha.
Sloboda je schopnosť zodpovedne žiť jeden s druhým. Sloboda pochádza od nášho Boha; môžeme si slobodne vybrať, koho milujeme. Boh nám dal slobodu rozhodnúť sa Ho slobodne milovať. Chcel vzťah lásky v slobode. Pán Ježiš prichádza, aby nás vyslobodil z hriechu a aby sme boli slobodní.
Stretnutie s Ježišom z nás urobí lepšími ľuďmi. Kde je Duch Svätý, tam je sloboda. Boh nás oslobodzuje, dáva nám čistotu, jasnosť. Relikvie svätých sú pripomienkou toho, že Duch Svätý v nich žil a stále žije. Duch Svätý žije vo svätých a svedčí skrze nich. Bez Ducha Svätého neboli schopní robiť to, čo robili.
Keď zažívame Ducha Svätého, chceme o tom hovoriť druhým, evanjelizovať. Každý z nás má svoj vlastný originálny príbeh s Bohom, o ktorý sa môže podeliť s ostatnými. Evanjelizácia bez Ducha Svätého nie je možná. Poznáme veľa príbehov a Ježiša, ale môžeme hovoriť o Ježišovi ako o tom, koho poznáme a s ktorým máme vzťah.
Keď príde Duch Svätý, spoznáme aj nášho Pána Ježiša. Pán Boh sa nám chce darovať, darovať svojho Ducha. Chce, aby naše srdcia rástli, aby sme od neho mohli prijímať viac vecí. Ak chceme mať vzťah s Pánom Bohom, treba sa modliť. Ak chceme byť jeho učeníkmi, musíme Ho nasledovať.
Musíme si nájsť miesto na modlitbu, miesto, ktoré je sväté a má na nás vplyv. Zapáľme si sviečku, keď sa modlíme. Je dôležité, aby sme boli v modlitbe v priebehu času dôslední. V modlitbe poznáme to, čo máme robiť. Duch Svätý nás naučí všetko, čo potrebujeme, a pripomenie nám, čo máme robiť.
Ak netúžime po väčšej plnosti Ducha, bolo by dobré sa za to začať modliť, aby nám Boh dal túto túžbu do srdca. V mladom veku som zistila, že mám pomerne silnú ženskú intuíciu. Často som mala skúsenosť takéhoto vnútorného pocitu vedenia. V takýchto situáciách som si uvedomovala, že ho mám, že je so mnou, že ma vedie, že ma vystríha - upozorňuje aj niečo nerobiť.
Raz som z práce prišla neskôr, pršalo a bola som unavená. Po úvodnej piesni už niekto viedol modlitbu chvál. Kľačala som vzadu a túžila som si trochu oddýchnuť, len tak vypnúť. Odpovedala som aj ja spolu s inými: „Chvála ti, Pane.“ Lenže zrazu som to nemohla zreteľne vysloviť v slovenčine. Moje ústa akoby sa skrivili a vyslovili nejaké iné slová… V srdci som prežívala príjemné teplo a mala som taký blažený pocit. Vtedy som dostala dar jazykov.
Prišla som domov spolu so spolusestrami, v ten večer som nikomu nič nepovedala. Navečerali sme sa, pomodlili sme sa ešte spoločne v kaplnke modlitbu pred spaním. Prišla som do svojej izby s tým, že idem spať, ale mne sa veľmi chcelo modliť v dare jazykov. Bola som svieža a celú noc som nespala, ale týmto spôsobom chválila Boha. Ráno som vstala čerstvá a svieža a fungovala som, akoby som bola vyspatá doružova… Takto som nadobudla novú skúsenosť s Duchom Svätým.
Zažívame vedenie v bežných situáciách a máme množstvo svedectiev o malých zázrakoch. Napríklad píše mi známa s otázkou, kedy bude v lete Kurz Pavol, na ktorý chce ísť, lebo potrebuje nahlásiť v práci dovolenku a bojí sa, že ju nedostane. Keď som priateľke napísala termín, odpovedala mi: „V kalendári v práci mi vedúca vyznačila práve tento čas na čerpanie dovolenky.“ Na to charizmatický kresťan povie iba: „Aleluja!
Po ovocí. Aké ovocie prinášame?! To musia iní posúdiť… V prvom rade je to však o tom, že môj vzťah s Bohom sa mení. Vťahuje ma do hlbšej intimity s ním. Viem tiež, že Duch Svätý ma usvedčuje aj zo všedných hriechov a vedie ma k práci na sebe, na čnostiach. Som citlivejšia na jeho vedenie.
Od iných počúvam, že keď som niekam prišla, vniesla som svetlo a nádej do situácie, ktorá vyzerala beznádejne. Iní hovoria, že som motivátor. Usmerním ľudí, aby šli za Pánom a dali čas, talenty a seba pre evanjelizáciu, aby si ich Boh ešte viac použil… A oni idú tam, kde by nikdy predtým nešli. To Duch Svätý mi dáva vhodné slová, to on ich cezo mňa motivuje. On musí rásť a ja sa umenšovať.
Krst v Duchu Svätom
Čo presne je krst v Duchu Svätom? V podstate je to vzbudenie milostí, ktoré sme dostali vo sviatostiach krstu a birmovania. Hoci sám osebe nie je sviatosťou, je známe, že prináša úžasné výsledky. Tí, ktorí sú pokrstení v Duchu Svätom, zvyčajne prežívajú silný pocit Otcovej lásky („Otče, vo svojom srdci viem, že ma miluješ.“), túžbu podriadiť sa Kristovej vláde („Ježišu, chcem, aby si vládol vo všetkých oblastiach môjho života.“) a ochotu nechať sa viesť Duchom Svätým („Príď, Duchu Svätý. Daj mi vedieť, čo mám robiť.“).
Niektorí (ale nie všetci) pokrstení v Duchu Svätom dostávajú aj dar modlitby v jazykoch, dar proroctva alebo uzdravovania. Ak je tento krst taký skvelý, možno sa pýtate, prečo o ňom vie tak málo ľudí? Odpoveď na túto otázku nepoznám, ale verím, že krst v Duchu Svätom je možno najlepšie stráženým tajomstvom v Katolíckej cirkvi. S výnimkou tých, ktorí sú zapojení do Katolíckej charizmatickej obnovy, o ňom drvivá väčšina katolíkov nikdy nepočula.
Ale skôr, ako sa budete domnievať, že ide o nejaký prísne tajný rituál vyhradený pre hŕstku jednotlivcov, prečítajte si nasledujúci komentár pápeža Františka. Všimli ste si to? Pápež František prosí tých, ktorí majú krst v Duchu Svätom, aby sa o svoje poznanie podelili so všetkými v Cirkvi! Skutočnosť, že stále ide o čosi relatívne neznáme, ukazuje, že je potrebné urobiť v tomto smere ešte veľa práce.
Je prekvapujúce, že František nie je prvým pápežom, ktorý propaguje krst v Duchu Svätom v celej Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. v príhovore na Turíce v roku 2008 vyjadril túžbu, aby každý objavil silu krstu v Duchu Svätom: „Dnes by som chcel pozvať všetkých: Znovu objavme, drahí bratia a sestry, krásu krstu v Duchu Svätom; znovu si uvedomme svoj krst a svoje birmovanie, ktoré sú vždy aktuálnymi zdrojmi milosti. Prosme Pannu Máriu, aby aj dnes vyprosila pre Cirkev obnovené Turíce, ktoré všetkým, a najmä mladým, vdýchnu radosť zo života a svedectva evanjelia.“
Všimnite si, že pápež Benedikt sa zmieňuje o milosti dostupnej prostredníctvom sviatostí krstu a birmovania, ale netvrdí, že tieto sviatosti prinesú automatické ovocie. Ako sme už hovorili, skutočnosť, že pri krste prijímame Ducha Svätého, nezaručuje, že náš život bude prinášať dobré ovocie. V určitom okamihu musíme urobiť vedomé rozhodnutie nasledovať Krista a dať Duchu Svätému povolenie konať.
Pápež Ján Pavol II. sa touto otázkou zaoberal vo svojej apoštolskej exhortácii Catechesi Tradendae (O katechéze v našej dobe) z roku 1979, kde zdôraznil, že sviatosť krstu nám dáva len schopnosť veriť. Krst v Duchu Svätom sa ponúka v mnohých katolíckych farnostiach na celom svete a udeľuje sa v rámci seminárov Život v Duchu.
Keď sa nad vami modlia ľudia, ktorí vás odovzdávajú Duchu Svätému, môže to byť silný duchovný zážitok. Samozrejme, na získanie tohto duchovného daru nemusíte navštevovať seminár ani sa verejne modliť na modlitebnom stretnutí. V skutočnosti je prekvapivo jednoduché uvoľniť moc Ducha Svätého vo svojom živote. Môžete ho zažiť súkromne a nenútene, keď sedíte vo svojej obývačke. Najdôležitejšie nie je to, akú metódu si vyberiete, ale to, že máte úprimnú túžbu umožniť Duchu Svätému pôsobiť vo vašom živote.
Rúhanie sa Duchu Svätému | Alfa&Omega #11
Pred časom som mal tú česť robiť rozhovor s Davidom Manganom v rannej rozhlasovej šou (Spirit in the Morning v Holy Spirit Radio vo Filadelfii). Vo februári 1967 sa zúčastnil na víkendovej duchovnej obnove na Duquesne University, ktorá sa všeobecne považuje za začiatok Katolíckej charizmatickej obnovy. Počas rozhovoru hovoril o tom, že bol v tomto ústraní a túžil po moci Ducha Svätého („dynamit“, o ktorom sme hovorili predtým). Keď vstúpil do adoračnej kaplnky, zrazu ho naplnil ohromujúci pocit Božej prítomnosti a lásky, po ktorom nasledovala skúsenosť modlitby v jazykoch.
Keď som sa Davida opýtal na najlepší spôsob, ako prijať toto mocné vyliatie Ducha Svätého, jeho odpoveď bola jednoduchá a výstižná. „Požiadaj o to,“ povedal mi, „a potom ďakuj Bohu, pretože budeš vedieť, že práve odpovedal na tvoju modlitbu.“ „Hoci nebudem nič cítiť?“ opýtal som sa. Hoci to pôsobí trochu trúfalo, jeho odpoveď je založená na Písme. Ak budeme prosiť Otca o nové vyliatie Ducha Svätého, naša prosba bude splnená. Bodka! Preto mu môžeme ďakovať, aj keď nič necítime.
Mám priateľa. Popravde, je on viac priateľom mne, než som ja priateľom jemu. Ale nikdy mi to nevyčíta. Snaží sa mi byť vždy nablízku. Ak by som ho o to požiadal, bol by pri mne neustále, ale priznávam, že občas ho od seba odoženiem. Nie vedome. Nie naschvál alebo z trucu. Proste na neho zabudnem a idem si cestami, po ktorých on so mnou kráčať nemôže. No aj tak verím, že i vtedy je ku mne najbližšie ako sa dá.
Veľa toho nenahovorí. A ak aj konečne niečo povie, zväčša iba šeptom. Aj preto priznávam, že ho nie vždy počujem. Žijem v hluku tak veľa a tak dlho, že sa v ňom jeho hlas nedokáže presadiť. Najradšej má ticho. A vtedy ho počuť zreteľnejšie než bzukot komára.
Nikdy ma nekritizuje za vlasy, ako sú ostrihané. Ani za šaty, keď sú nevyžehlené. Ani za ruky, keď mám pod nechtami špinu. Nemusím sa pri ňom navoňať, ani nasadiť profesionálny úsmev, aby som zakryl svoje slabšie dni. Nikdy mi nepozerá do očí, ale za to vždy vidí do srdca. Ani šaty, ani nechty, ani moja tvár - tam mu špina nevadí. Ale na moje srdce je citlivý. Hneď by v ňom poupratoval, ak by som mu to dovolil. Lenže ja občas zabúdam, že mám takého priateľa.
Nikdy nie je tak blízko, aby sa mi ukázal celý. Priateľ bez objatia, bez dotyku, bez zbytočných emócií, ktoré zatemňujú myseľ a srdce menia na zmätočnú kašu. Neponúka rýchle riešenia a ak to nie je absolútne nevyhnutné, tak nerobí ani zázraky z večera do rána. Ak ich aj robí, tak si ich zväčša nevšímame, keďže ich dosah je ďalej než len na túto zem.
Pozná každý môj príbeh, každú moju chybu a vie, aký krehký viem byť a predsa mi to nikdy nevyčíta. Nevyťahuje minulosť, aby ma ponižoval alebo mi pripomínal, aký nemožný som. Naopak. Díva sa so mnou na aktuálny okamžik, len aby som nepremrhal ďalšiu darovanú chvíľu v mojom živote. Potešuje. Povzbudzuje. A verí viac ako ja sám verím sebe, že môžem byť lepším človekom.
Rád vysvetľuje život, ale iba vtedy, ak sa o to zaujímam. Neunavuje ma zbytočnými rečami. Nehučí do mňa a neznásilňuje ma preto, že je múdrejší ako ja. Trpezlivo vyčkáva, kedy sa opýtam.