Farnosť Veľké Chynorany má bohatú a dlhú históriu, ktorá je úzko spätá s vývojom obce a jej obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na dôležité míľniky, osobnosti a udalosti, ktoré formovali túto farnosť.
Kostol Všetkých svätých v Chynoranoch
Najstaršie zmienky a vývoj
Prvá písomná zmienka o obci Chynorany pochádza z roku 1243. Obec sa vyvinula zo starej osady z 11. storočia. Názov farnosti sa v písomných prameňoch objavuje pod menom Cathan, Scachan, Scatkhan, Skačany. Farnosť od svojho založenia patrila pod duchovnú správu nitrianskeho biskupa.
Skačany sa tak dostali do priameho styku s Nitrianskym hradom, s jeho biskupom a s tým, čo sa z Nitry šírilo celé storočia. Už v tom období boli významným centrom nitrianskej cirkevnej organizácie. Cirkevná správa skačianskych majetkov vlastnila v 13. storočí faru a na svoju dobu rozsiahly kostol, ktorý prezentoval význam tejto lokality. Kostol zasvätený sv. Jurajovi slúžil farnosti spravujúcej 14 poddaných obcí.
Na vykonávanie cirkevných obradov slúžil do r. 1803, kedy sa v strede obce začal stavať nový kostol. Prvý známy farár skačianskej farnosti mal biblické meno SAMSON. Je o ňom zmienka v pápežských záznamoch z r. 1332-1337.
V r. 1776 bolo Skačianske panstvo darované Nitrianskej kapitule, ktorá sa stala patrónom skačianskej farnosti a na jej spravovanie menovala svojich prominentov. Pôsobili tu významní cirkevní činitelia: kanonici Pavol Tarnoczi, Andrej Necsey, Jozef Nejedlý, Ján Kelecszeny, Ladislav Kamanházy - neskôr vacovský biskup, básnik Ján Vittek, Jozef Kompánek, Horváth - člen Bernolákovho učeného tovarišstva, Jozef Vrablec, salezián don Jozef Keiser a veľa iných kňazských osobností.
Duchovných do sveta už oddávna posielala i skačianska cirkevná obec. A to vo veľkom počte. Viacerí dosiahli aj vyššie cirkevné hodnosti (kanonici Ján Skačáni Homola, Jozef Valentovič), Ján Skačáni Izrael - bakalár filozofie v Ostrihomskom arcibiskupstve, páter Jozef Kližan - misionár v Indonézii a iní.
V r. 1776 bol zriadený SKAČIANSKY DEKANÁT, do ktorého patrili, aj patria tieto farnosti: Skačany, Veľké Bielice, Chynorany, Žabokreky, Krásno, Bošany, Klíž, Solčany, Kovarce, Oponice, Klátova Nová Ves. V r. 2008 po prerozdelení diecéz bol však SKAČIANSKY DEKANÁT premenovaný na BOŠIANSKY.
Prvý skačiansky kostol z r. 1280 Kostol sv. Juraja stál na návrší v severovýchodnej časti obce. Začiatkom 19. storočia zanikol a v centre obce bol postavený súčasný farský Kostol všetkých svätých.
Filiálky farnosti
K farnosti patria aj filiálky v okolitých obciach:
Filiálka Hradište
Obec Hradište pri Skačanoch sa v prameňoch spomína až v roku 1533 ako majetok nitrianskeho biskupstva. Archeologické nálezy a románsky kostol v obci však nasvedčujú jej oveľa hlbšiu minulosť. Románsky Kostol sv. Barnabáša bol postavený okolo roku 1100 na vŕšku v obvode starého hradišťa a obohnaný múrom. Začiatkom 19.storočia ho upravili do dnešnej podoby.
Obec bola kedysi farnosťou, ale pre veľkú chudobu v nej stálu duchovnú správu zrušili a pridelili do Skačian. Z farskej budovy spravili školu a byt pre organistu. Po jej zrušení slúžila viacerým účelom. V roku 2004 bola v nej zriadená Kaplnka Panny Márie a pastoračné centrum. V kaplnke sa v pracovné dni slúžia omše.
Filiálka Návojovce
Obec Návojovce je filiálkou farnosti Skačany a mestskou časťou mesta Partizánske, ktoré patrí do Banskobystrickej diecézy. Žije tam asi 450 obyvateľov. Až do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia nebol v obci kostol, preto veriaci navštevovali kostoly v susedných obciach - Veľké Bielice, Skačany, Hradište i Partizánske. V dávnej minulosti chodili pešo do farského kostola v Skačanoch.
Kostol v Návojovciach začali stavať počas „dubčekovskej éry“. S touto myšlienkou prišiel vdp. Jozef Stanček, ktorý bol v tom čase kaplánom v Skačanoch. Miesto pre stavbu kostola vybrali vedľa kaplnky na cintoríne. Boli to súkromné pozemky, ale majitelia ich s radosťou darovali na tento účel. Mnohí občania pomáhali, ako mohli. Prispievali prácou, materiálom i peniazmi.
Koncom roka 1970 bola hotová hrubá stavba, vnútorná omietka a zapojené elektrické vedenie. Veža dokončená nebola. V roku 1971 bola však výstavba kostola pozastavená. Vtedajší mocipáni urobili z neho sklad. V dostavbe kostola sa pokračovalo až po páde komunizmu v novembri 1989. Stavbu riadil zvolený cirkevný výbor. Po dostavbe bol postupne zariadený interiér a upravený exteriér. Kostol posvätil Ján Chryzostom kardinál Korec 15. novembra 1992. Filiálny kostol je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi.
Ich podobizne sa nachádzajú na farebnej vitráži dvoch okien i na murovanom obraze na vonkajšej čelnej stene kostola.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Návojovciach
Zvony kostola vo Veľkých Chynoranoch
Kostol vo Veľkých Chynoranoch má 5 zvonov:
- 1. zvon Nanebovzatá Panna Mária
- Hmotnosť: ~ 580 kg
- Priemer: 988 mm
- Výška: 890 mm
- Hrúbka venca: 80 mm
- Pôvod: Oktáv Winter, Broumov, r. 1926
- 2. zvon štyroch evanjelistov - sv. Lukáš, sv. Matúš, sv. Marek, sv. Ján a Panna Mária
- Hmotnosť: ~ 360 kg
- Priemer: 841 mm
- Výška: 850 mm
- Hrúbka venca: 65 mm
- Pôvod: nesignovaný, nedatovaný (14.-15. stor.)
- 3. zvon Najsvätejšie Srdce Ježišovo
- Hmotnosť: ~ 170 kg
- Priemer: 660 mm
- Výška: 610 mm
- Hrúbka venca: 50 mm
- Pôvod: Oktáv Winter, Broumov, r. 1926
- 4. zvon sv. apoštol Šimon Horlivec Kananejský
- Hmotnosť: ~ 110 kg
- Priemer: 571 mm
- Výška: 520 mm
- Hrúbka venca: 42 mm
- Pôvod: Oktáv Winter, Broumov, r. 1926
- 5. zvon sv. Jozef "umieračik"
- Hmotnosť: ~ 25 kg
- Priemer: 350 mm
- Výška: 310 mm
- Hrúbka venca: 25 mm
- Pôvod: nesignovaný, nedatovaný (Oktáv Winter, Broumov, r.
Významné osobnosti
S Chynoranmi sa spája i slovenský básnik Valentín Beniak, po ktorom nesie meno i slovenský festival poézie s viac ako 20-ročnou tradíciou Beniakove Chynorany. Valentín Beniak bol rodák z Chynorian, robil a pôsobil v Chynoranoch dlhší čas ako notár.
Okrem Valentína Beniaka pochádzalo z Chynorian mnoho ďalších kňazov a cirkevných hodnostárov. Medzi nimi boli:
- Katarína Chovanová rod. Juraj Králik
- Štefan Smútko ml.
- Juraj Chynoriansky
- Adam Magdolen
- Jozef Pelikán
- Dr. Štefan Bezák
- Ant. Šmotlák
- Pav. Bezák
- Vojt. Magnusek
- Štef. Michal Smútko
- Ján Chynoriansky
- Ján Préthy
- Ján Terlanda Dr.
- Ján Babilovič
- Jozef Bezák
- František Xaver Vencel
- Ignác Wohland
- Anton Kiáczy
- Štefan Bezák
- Adam Chrenko
- Anton Vencel
- Štefan Bezák
- Ernest Šéda (Séda)
- Štefan Púchovský
- Karol Zaťkovič
- Anton Zaťkovič
- Juraj Bezák
- Ján Emil Terlanda OSB
- Adam Terlanda
- Adam Pelikán
- Valentín Púchovský
- Rudolf Terlanda
- Jozef Bezák
- Štefan Bezák Dr.
- Jozef Púchovský
- Štefan Bebjak
- Dezider Kiss
- Rudolf Michalík SVD
- Albert- Béla Kovács OSM ( Vojtech Vlčko)
- Anton Marko SVD
- Vojtech Kováčik SVD
- Anton Šmotlák
- Pavol Bezák
- Vojtech Magnusek
- Matej Marko SJ
- Rudolf Košík SDB
- Vendelín Košík
- Anton Michalík
- Pavel Kováčik
- Valentín Hatala
- Štefan Magdolen
- Bohdan Galvánek
- Ľudovít Jankeje SVD
- Anton Bezák SVD
- Stanislav Kmotorka SDB
- ThLic. Jozef Šuppa SJ
Súčasnosť farnosti
V súčasnosti farnosť Veľké Chynorany aktívne slúži svojim veriacim. Farský úrad zabezpečuje:
- Duchovné služby pre veriacich
- Organizovanie pobožností a bohoslužieb
- Správu a údržbu farského kostola
- Vystavovanie potvrdení pre cirkevné účely
- Rozpis omší, sviatosť zmierenia, nedeľné oznamy
- Činnosti cirkevných organizácií, nedeľné čítanie, farské oznamy
- Organizovanie obradov, omší a aktivít mimo kostola
- Starostlivosť o duchovný život veriacich
Naši predkovia žili v hlbokej viere a v tomto duchu vychovávali i svojich potomkov. Nuž niet divu, že mnohí z nich, šikovní a nadaní, si našli cestu k duchovnému povolaniu. Ako kňazi rímskokatolíckej cirkvi dosiahli i vyššie cirkevné hodnosti, boli literárne činní, bránili slovenský národ pred útlakom, kultúrne pracovali na svojich farnostiach a tak šírili dobré meno svojej rodnej obce.