Homeopatia je súčasťou alternatívnej medicíny. V zahraničí ju používajú popri lekároch aj školení liečitelia. Na Slovensku sa SHS snaží legislatívnymi zmenami stať súčasťou medicíny vedeckej, preto laických liečiteľov neprijíma.
Aký postoj má kresťan zaujať voči používaniu alebo odmietaniu homeopatických liekov ? Zaujali biskupi stanovisko ohľadom homeopatie alebo určitých foriem alternatívnej medicíny?
Čo je homeopatia?
Homeopatia je holistická forma komplementárnej medicíny, ktorá lieči človeka ako celok, a nie len telesné príznaky. Cieľom homeopatickej praxe je schopnosť porozumieť a vedieť interpretovať príznaky pacienta - vonkajšie znaky vnútorného ochorenia - pred podaním prípravku aj po ňom. Pracuje na princípe, podľa ktorého sú myseľ a telo úzko prepojené. Homeopatia je ako bezpečný a citlivý prístup vhodná najmä kvôli jednému z dôležitých pravidiel liečebného postupu - predovšetkým nepoškodiť.
Za zakladateľa homeopatie je považovaný nemecký lekár Samuel Hahnemann (1755 - 1843) a za základný princíp homeopatie sa pokladá princíp podobnosti: „Podobné sa lieči podobným" - „Similia similibus curantur". Tento princíp hovorí, že látky ktoré sú schopné v zdravom organizme vyvolať určité príznaky, môžu pôsobiť liečebne na podobné príznaky u chorého človeka. Uvediem príklad: ak obyčajná kuchynská cibuľa spôsobuje štípanie v nose a slzenie očí, môže homeopatický liek vyrobený z takejto cibule (Alium cepa) pomôcť pri nádche s takýmito príznakmi. Korene princípu podobnosti pritom siahajú prinajmenšom až k Hippokratovi, ak nie ďalej.
Homeopatia stimuluje vlastné liečivé sily organizmu. Ide o vitalistický koncept, ktorý bol známy ešte predtým, ako Hahnemann rozvinul svoje teórie. Vitalistický koncept zastáva názor, že každá živá hmota obsahuje vitalitu - životnú silu. Nerovnováha v tejto životnej sile alebo jej oslabenie môže spôsobiť chorobu. Každá choroba produkuje určité príznaky, na základe ktorých hľadá homeopat liek, ktorý tieto príznaky má vo svojom obraze, pretože práve ten liek je najúčinnejší na stimuláciu vitality.
Samuel Hahnemann, zakladateľ homeopatie
Princípy homeopatie
- Podobné sa lieči podobným: Látky, ktoré vyvolávajú určité príznaky u zdravého človeka, môžu liečiť podobné príznaky u chorého.
- Potencovanie: Proces riedenia a pretrepávania látok na zvýšenie ich liečebného účinku.
- Individualizácia: Zohľadnenie individuálnych príznakov a charakteristík pacienta pri výbere lieku.
História homeopatie a Samuel Hahnemann
Aby sme porozumeli učeniu o homeopatii, je dôležité poznať osobnosť a základné dielo lekára Samuela Hahnemanna, objaviteľa princípov tejto metódy. Christian F. Samuel Hahnemann sa narodil v Meissene roku 1755 ako syn maliara porcelánu. Ako veľmi nadaný žiak mal možnosť študovať na kniežacej škole Sankt Afra. Tam sa popri francúzštine naučil dobre ovládať i angličtinu, gréčtinu a latinčinu, a to do takej miery, že mohol neskôr vykonávať rozsiahlu prekladateľskú činnosť, čím si ako chudobný študent zabezpečil živobytie.
Keď mal 20 rokov, začal študovať medicínu na univerzite v Lipsku. V štúdiu neskôr pokračoval dva roky u známeho lekára von Quarina vo Viedni. Tu sa zoznámil s barónom Samuelom von Brukenthal, ktorý ho vzal so sebou, aby mu slúžil ako domáci lekár a knihovník. Slobodomurár von Brukenthal ho voviedol do lóže slobodomurárov, kde mladý Hahnemann vstúpil ako 22-ročný. Tu sa dozvedel čosi i o deizme (učení, podľa ktorého Boh existuje, je prapríčinou sveta, no potom už do jeho vývinu ďalej nezasahuje; svet sa vyvíja podľa svojich vlastných zákonov - pozn. red.). Svoje štúdium ukončil doktorskou dizertačnou prácou, v ktorej po prvýkrát spomenul vtedy známeho Antona Mesmera, objaviteľa tzv. živočíšneho magnetizmu.
Po absolvovaní štúdia sa Hahnemann ako lekár usadil v Hettstedte, neskôr v Dessau, kde sa oženil s Henriettou Kuchlerovou, dcérou miestneho lekárnika. Pre neúspechy pri výkone svojho medicínskeho povolania sa čoraz väčšmi odvracal od lekárstva. Zato jeho prekladateľská činnosť bola horlivá. Prostredníctvom vlastných pokusov natrafil Hahnemann na homeopatiu. Od tohto momentu ustavične skúmal, aby mohol sformulovať výsledky nového pravidla liečby. Hneď nato sa vznietila hádka medzi učencami školskej medicíny, ktorí tento liečebný postup rozhodne odmietali. Napriek silnému odporu však Hahnemann získal habilitáciu na univerzite v Lipsku, kde od leta 1811 vyučoval predmet homeopatia. Popritom vykonával i praktické liečenie, pri ktorom sa mu podľa výpovedí jeho prívržencov podarili neobyčajné vyliečenia.
V spise Organon liečenia, ktorý vyšiel v roku l810, opisuje pôvod a spôsob účinku svojho princípu liečenia. V Lipsku sa Hahnemann dostal i do sporu s lekárnikmi, a to z dôvodu samostatného vydávania homeopatických liekov svojim pacientom. Dostal zákaz, aby svoje lieky vyrábal sám. Následne odišiel do Kothenu, kde svoje liečiteľstvo mohol slobodne vykonávať pod ochranou vojvodu. Tu strávil pokojný úsek života, vďaka čomu došlo k rozvoju homeopatie. Napriek vysokému veku Hahnemann dolaďoval svoje liečiteľské umenie. Na úroveň nemerateľnosti rozšíril aj druhý základný princíp - princíp potenciovania alebo dynamizovania liečiv. Onoho času radil nebrať lieky, ale „si k nim iba privoňať“. Ešte ako 80-ročný, už vdovec, sa druhýkrát oženil s mladou 35-ročnou francúzskou maliarkou Melanie d´Hervilly a odsťahoval sa do Paríža. Tu si spoločne otvorili homeopatickú ambulanciu. Zomrel 2.
V roku 1810 vydal Hahnemann v Lipsku Organon racionálnej liečby, jeho ďalšie vydania vyšli pod názvom Organon liečebného umenia. V tomto diele položil metodické a filozofické základy homeopatickej liečby. V predslove k 6. vydaniu kritizuje alopatickú medicínu tých čias a uvádza nové liečiteľské umenie - homeopatiu, ktorú sám objavil. Definuje ju ako liečebný postup úplne odlišný od alopatie. Tvrdí, že choroby sú spôsobené iba narušením duchovnej sily oživujúcej ľudské telo. Použitím správneho homeopatického lieku dôjde k duchovnej - dynamickej zmene a preladeniu stavu pacienta. Tieto lieky v malých dávkach aj sám podáva chorému.
Hahnemann kritizuje klasickú alopatickú medicínu, ktorá sa snaží hľadať príčinu choroby a túto príčinu sa usiluje odstrániť. On však tvrdí, že väčšina chorôb je duchovného pôvodu, a preto sa ich príčina nedá spoznať ľudskými zmyslami. Dokonca pozorovania anatómov, patologických anatómov, fyziológov považuje iba za výplod fantázie. Opakovane tvrdí, že príčiny chorôb nie sú hmotnej povahy. Neverí v materiálny prenos nákazy, napríklad do rany, na kožu. Za nesprávne považuje materiálne názory na vznik a podstatu ochorení. Verí, že choroby ľudského organizmu sa vyvolávajú a udržujú iba duchovnou dynamickou silou.
Hahnemann sa pritom odvoláva na múdreho a dobrotivého Stvoriteľa, ktorý mu dal objaviť liečiteľské umenie - homeopatiu. Môže sa tak javiť ako veriaci kresťan. Ak by Hahnemann vyznával kresťanský život, potom by sme mohli hľadať zdôvodnenie jeho duchovných teórií v Božom slove, vo Svätom písme. Opak je však pravda. Hahnemann odmieta základy evanjelia, vrátane osoby Ježiša Krista.
Od svojho mladého veku až do svojej smrti bol verným prívržencom spomenutého deizmu. Aký je pohľad na Organon v súčasnosti? I dnes sa homeopatia realizuje na základe rovnakých princípov ako v čase Hahnemanna. Reprezentanti tejto metódy jeho stanoviská stále považujú za platné. No takmer všetci jej zástancovia sa vyhýbajú metafyzickým slovíčkam pána Hahnemanna. Zabúdajú pritom, že bez duchovných predstáv jej zakladateľa je fungovanie homeopatie nepochopiteľné.
Aby výklady zodpovedali vedeckému mysleniu 21. storočia, pôvodné duchovne založené vysvetlenia zatajujú a nahrádzajú novými „vedeckými“ termínmi.
Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska (KBS)
V súvislosti s viacerými otázkami adresovanými na Konferenciu biskupov Slovenska ohľadom homeopatie (v súvislosti s vierou a morálkou) Komisia KBS pre vedu, vzdelanie, kultúru a univerzity pozvala viacerých odborníkov z oblasti medicíny na stretnutie so zástupcami Slovenskej homeopatickej spoločnosti, ktoré sa konalo 25.6.1996 na Sekretariáte KBS v Bratislave. Na základe tejto konzultácie vydáva Komisia KBS pre VVKU vyhlásenie chápané ako informácia pre katolícku verejnosť. Členovia KBS text tohto vyhlásenia odsúhlasili dňa 5.
"Problém homeopatie je problém medicínsky a preto patrí do oblasti medicínskej diskusie. V mene viery nemožno k odborným veciam zaujímať stanoviská. V morálnej rovine sa prízvukuje to, čo hovorí konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, 36: „Lebo všetky veci práve nakoľko sú stvorené, majú svoju stálosť, pravdivosť a dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok: toto musí človek rešpektovať tým, že uznáva príslušné metódy jednotlivých náuk a technických odborov.
Logo Konferencie biskupov Slovenska
Alternatívna medicína a jej riziká
Pod slovné spojenie „alternatívna medicína“ zjednodušene zaraďujeme všetko, čo nespadá pod klasickú medicínu. Niektoré jej skutočnosti a praktiky môžu byť skutočne zdraviu prospešné a pomáhať (napríklad prírodná liečba), ale niektoré viac škodia, ako pomáhajú (napríklad tie, ktoré sú spojené s okultizmom) - najmä našej duši. Jean-Régis Fropo, francúzsky exorcista, povedal o alternatívnej medicíne: „Používanie týchto terapií nie je neutrálne.
Problémom sú aj chronické choroby, s ktorými si klasická medicína neraz nevie rady. A tu sa otvára priestor pre alternatívnu medicínu. Túžime po zdraví a živote bez bolesti, utrpenia, a neraz v honbe za ním urobíme čokoľvek. Na alternatívnu medicínu sa môžeme dívať z dvoch pohľadov. Štěpán Rucki ju rozdeľuje nasledovne: v širšom zmysle slova - prírodné liečebné prostriedky; v užšom zmysle slova - okultné liečebné prostriedky. Prvá skupina je v poriadku a môžeme ju bez obáv využívať a pomáhať si ňou, druhá je už však problémom.
Ak chceme rozlíšiť, či je liečba, ktorú chceme použiť, v poriadku, môžeme si pomôcť jednoduchou pomôckou a opýtať sa seba samého: „Nemusím kvôli tejto metóde, liečbe meniť svoj kresťanský názor, vieru? Nemusím kvôli nej prijať inú filozofiu, napríklad new age? Keď si to rozmeníme na drobné, do prvej skupiny prírodných liečebných prostriedkov radíme tie, ktoré využívajú na liečbu vodu, svetlo, vzduch, teplo, pohyb či bylinky. Ich účinky je možné vysvetliť na základe fyziológie - vieme, čo funguje a prečo to funguje. Základom druhej skupiny je to, že nemajú racionálne, vedecké vysvetlenie svojho vplyvu a človek musí kvôli nim prijať inú filozofiu či náboženské presvedčenie.
Bez ich okultného prostredia teda nie je možné vysvetliť ich účinok. Český karmelitán Vojtěch Kodet definuje alternatívnu medicínu - v užšom zmysle - ako jednu z prístupových ciest Zlého a hovorí, že niektoré jej formy sú viac a iné menej závažné: „Podľa toho, ako silne sú nesené okultizmom, ezoterizmom a špiritizmom, jednoducho podľa toho, ako silne pôsobí Boží nepriateľ pod nejakou praktikou.“
Vysvetľuje, že vlna liečiteľstva bola obzvlášť výrazná v 80. rokoch, keď bolo prítomných veľa ľudových liečiteľov a Cirkev nemala ujasnené, či je to dar od Boha, alebo nie. Princíp alternatívnej medicíny s okultným pozadím funguje zväčša na podklade new age. Táto filozofia „sa šíri mnohými formami a cestami jemným, takmer nevnímateľným spôsobom a prezentuje sa zdôrazňovaním svojich čŕt univerzálnej lásky a ochrany prírody,“ ako hovorí Sekretariát pre ekumenizmus a dialóg Biskupskej konferencie Talianska.
Ich morálka spočíva v ich vlastných kritériách a dôverujú tomu, čo cítia, že je dobré; chýba tradičný spôsob vnímania personifikovaného zla - diabol, satan; preberajú starú náuku východných náboženstiev o reinkarnácii a prispôsobujú si ju; majú v úcte starobylé roľnícke rituály a kulty plodnosti. Dokonca jeden z hovorcov hnutia new age, Benjamin Creme, povedal: „Lucifer prišiel z planéty Venuše pred 18,5 miliónmi rokov. On riadi evolúciu našej planéty, je obetným baránkom a strateným synom.
Pozrime sa teraz bližšie na to, ako new age vníma chorobu a utrpenie. Hovorí o tom aj vatikánsky dokument Ježiš Kristus - prameň živej vody. Podľa hnutia new age pochádzajú choroby i utrpenie z konania proti prírode, takže ak sme v harmónii s ňou, budeme zdraví. Niektorí jeho liečitelia nepovažujú za nevyhnutnosť ani smrť. Zdroj uzdravenia našej choroby a utrpenia vidí v našom vnútri - dosiahneme ho, keď sa napojíme na našu vnútornú či vesmírnu energiu.
V spomínanom dokumente čítame, že new age propaguje množstvo liečebných praktík. Kodet upozorňuje na to, že pre alternatívnu medicínu je charakteristické, že sa pri nej pracuje s energiou, čo je pre veriacich varovné znamenie, že tu niečo nie je s kostolným poriadkom. Boh v troch osobách nie je energia, ale Osoba. „Tento dôraz na dobré a zlé energie v človeku hľadá inšpiráciu vo východných náboženstvách, ale de facto je to základ pseudonáboženského smeru postmodernej doby.
Ľudia sa pri používaní alternatívnej medicíny dajú neraz nachytať na krátkodobý, rýchly a vonkajší efekt - fyzickú úľavu. Ale zväčša už nepozerajú na to, aký to bude mať dopad na ich dušu a ducha. A tak sa chorý človek často v úsilí o uzdravenie, úľavu neváha zapredať aj Božiemu nepriateľovi, hoci to vôbec nemusí robiť vedome. Ale vedome či nevedome, po jej použití sa dostáva do zviazanosti, pretože lieči energia, ktorá nie je od Boha. Ďalším problémom je aj to, že tieto praktiky v sebe neraz miešajú prvky kresťanstva a okultizmu - a tým mätú ľudí.
Osobná skúsenosť lekárky s homeopatiou
Som detská lekárka. Mám štyri deti vo veku 17, 15, 12 a 9 rokov. V rokoch 1995 až 2000 som absolvovala školenia z homeopatie. Vlastním certifikát z Rakúskej školy homeopatie, navštevovala som prednášky z indickej, tzv. revolučnej homeopatie a absolvovala som i kurz BIHOST (metóda biochemicko-homeopatickej regulácie metabolizmu). Pretože v tomto období som bola prevažne na materskej dovolenke, liečila som homeopatikami najmä svoje deti a niektorých známych.
Bola som touto liečbou nadšená. Deťom som liečila hlavne infekcie horných dýchacích ciest. Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica. Niekedy mi u známych homeopatiká nezabrali, no vysvetľovala som si to mojou nevedomosťou. Avšak neskôr sa u detí začali objavovať problémy, čo som si už vysvetliť nevedela. Aká bola moja ďalšia cesta s homeopatiou?
Náš kňaz ma upozornil, že túto liečiteľskú metódu podporuje hnutie New Age, ale pretože som homeopatiu urputne obraňovala, nakoniec mi povedal, aby som skúmala ďalej. A ja som šla na ďalšie školenia. Kúpila som si i prístroje, ktoré nám na nich odporúčali. Plánovala som, že sa budem homeopatii venovať po materskej dovolenke. Avšak v mojom vnútri zavládol veľký nepokoj, nevedela som, z čoho pramení. I stanovisko KBS v otázkach homeopatie (uverejnené v Katolíckych novinách r. 1996) som vnímala ako súhlas Cirkvi s mojou liečbou. No napriek tomu mi moje svedomie hovorilo - „nelieč!“. Odmietala som preto liečiť neznámych ľudí, liečila som len známych a výlučne homeopatiou som liečila naše deti. Tie boli pre mňa akýmisi pokusnými objektmi, na ktorých som skúšala liečbu homeopatikami.
Na jednej strane v mojom srdci stále pretrvával nepokoj, na druhej ma homeopatia nadchýnala a priťahovala. Nevedela som to pochopiť a stále som hľadala a túžila spoznať pravdu. To sa neskôr skutočne aj stalo a v mojich názoroch nastal rázny zlom.
Pretože som bola doma, kľakla som si pred kríž a modlila sa: „Pane Ježišu, prosím Ťa, zbav ma ducha mágie a okultizmu.“ Ďalej som prosila o dary Ducha Svätého. Modlitba vychádzala z môjho rozorvaného vnútra a až neskôr som pochopila, ako veľmi zmenila orientáciu môjho života. To, čo sa po nej dialo s mojím myslením, je pre mňa doteraz zázračné. Odrazu sa mi začalo vyjasňovať.
Na poslednom školení som si zakúpila dva prístroje s presvedčením, že sa budem venovať homeopatii a že ich využijem. Meracím prístrojom založeným na EAV metóde môžeme pacienta otestovať a nájsť preňho správne homeopatikum. Ušetrí sa tým veľa času, ktorý homeopat venuje vyhľadávaniu homeopatického lieku v Repetitóriu a Materii Medici. Dokonca sa dá na tomto prístroji vyrobiť homeopatikum i z čistej vody.
Pacienta potom prístroj vybaví vyrobenými homeopatickými kvapkami, alias čistou vodou, do ktorej preniesol informáciu homeopatika. Prístroj predávali na školení obchodní zástupcovia zo zahraničia. Musela som sa rýchlo rozhodnúť. Kolegovia homeopati mi radili, že je dobré nejaký takýto prístroj vlastniť. Pri kúpe som sa nezamýšľala nad spôsobom jeho fungovania, až po modlitbe autoexorcizmu mi napadlo - vyrába homeopatiká z čistej vody, veď to je mágia! Šla som sa pozrieť, v akých jednotkách prístroj meria energiu v akupunktúrnych bodoch. Na číselníku však neboli žiadne jednotky. Až vtedy som si uvedomila, že prístroj mi dáva len dve jednoduché odpovede (podobne ako kyvadlo): odpoveď áno - keď na aparáte svietilo svetlo medzi bodmi 80 a 90, alebo nie - keď prístroj svietil medzi bodmi 50 a 60. S hrôzou som si uvedomila, že je to okultná vec.
Druhý prístroj - vreckový diár Psion sa podobá väčšiemu mobilnému telefónu. Na jeho displej možno napísať názov homeopatika a meno pacienta. Stlačením klávesy Mode homeopat pošle informáciu, čiže homeopatický liek, priamo pacientovi do jeho organizmu. Táto informácia sa dá poslať aj na diaľku, ak homeopat pozná dátum narodenia pacienta. Neuveriteľné! Prístroj som niekoľkokrát použila. Fungovalo to. Nepotrebovala som žiadne homeopatiká. Stačilo mať pri sebe iba tento aparát.
Na mojich posledných školeniach nám prednášateľka tvrdila, že v homeopatii neúčinkujú chemické látky, ale že tu ide len o prenos informácie. Spýtala som sa brata, elektrotechnického inžiniera, akú informáciu vysiela prístroj, keď to funguje? Brat ma nazval naivnou, že verím na také veci. Po prezretí prístroja lakonicky skonštatoval: „To je obyčajný diár vyrobený v roku 1989“. Až po modlitbe mi prebleslo hlavou: Nič v prístroji nie je a funguje, to musí byť mágia! Musí to byť okultná vec!
Dotyčnej homeopatke som na otázku, prečo to chcem vrátiť, odpovedala, že som prišla na to, že je to biela mágia a nechcem to naďalej používať. Na moje prekvapenie mi na to odpovedala: „Kolegyňa, a čo ste si mysleli, že to je?“. Ostala som úplne omráčená. Avšak stále som nechápala podstatu homeopatie - prečo sa dá práve homeopatia používať i okultnými prístrojmi? Nebolo mi to stále jasné. A tak som sa pustila do štúdia.
Prvou knihou, ktorú mi kúpil manžel, bol pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska: Mágia, veštenie a démonské vplyvy (Jas 2001). Hneď v jej úvode som sa dozvedela, že existuje mágia napodobňovacia, podľa ktorej podobné plodí zasa podobné. V tom okamihu som si spomenula na prvý princíp homeopatie - podobné sa lieči podobným - a pochopila som, že princípy homeopatie vychádzajú z mágie. Moje rozhodnutie ohľadom homeopatie bolo jednoznačné - už žiadna homeopatia! Ani francúzska škola. Veď tu neúčinkujú byliny a nerasty, tu ide o mágiu, bielu mágiu!
Ak začnete brať homeopatiká, fyzicky sa uzdravíte, alebo sa váš stav zlepší, ale do vášho srdca vstúpi zlo. Začnete pociťovať hnev, strach, zlobu, neviete odkiaľ to prichádza. dostanete neovládateľné túžby po niečom. Skončila som s homeopatiou a moje deti sa začali tešiť z modlitby. Predtým sa im často do modliby nechcelo. A potom samé začali sa modliť ruženc , čítali Sv.
Biblický pohľad na mágiu
Dt 18,9-14: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia, nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!
Spálila som knihy - Sk19,19: „A mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili“.
tags: #homeopatia #co #toje #ako #to #vysvetluje