Omša s platnosťou na nedeľu: Podmienky a význam

Samotné slovo vigília znamená bdieť, strážiť. Je to staroveký význam tohto slova. Bol to čas, v ktorom mali vojaci alebo niekto iný povinnosť niečo strážiť. Deň trval od západu slnka až po ďalší západ a noc bola rozdelená na štyri vigílie po tri hodiny. Zo starokresťanských spisov môžeme poznať, že sa kresťania stretávali na modlitbách aj v noci. Čiastočne to bolo spôsobené strachom z prenasledovania, ale hlavným dôvodom bola túžba napodobniť Krista, ktorý v noci bdel na modlitbách (Mt 14, 23 - 25; Lk 6, 12; 21, 37).

Ilustračná snímka: Veľkonočná vigília. Zdroj: wikimedia commons/Dr.

Vigílie v kresťanskej tradícii

Najstaršie presné opisy bdenia sa nachádzajú v denníkoch pútničky Etherie, ktorá prišla do Jeruzalema koncom 4. storočia. Vigílie, ktoré opísala, sa zvyčajne slávili veľmi skoro ráno. Táto tradícia sa tam zachovala dodnes. Na druhej strane Cirkev na Západe od najstarších čias poznala predovšetkým Veľkonočnú vigíliu a vigíliu pred slávnosťou Turíc. V Ríme sa vigília začínala za súmraku a trvala celú noc. Končila sa na úsvite slávením Eucharistie.

Najdôležitejšou vigíliou celého liturgického roka je Veľkonočná vigília, ktorú svätý Augustín nazýva matkou všetkých vigílií - mater omnium vigiliarum. Veľkonočná vigília sa môže začať sláviť až po západe slnka. Vigílie predchádzajú mnohým veľkým cirkevným sviatkom, ako sú napríklad Vianoce, Zjavenie Pána a iné.

Liturgické počítanie času

Ako už bolo spomenuté, staroveké počítanie času „od súmraku do súmraku“ sa udomácnilo aj v kresťanskej liturgii. V priebehu storočí sa nedeľa a sviatky slávili práve takýmto spôsobom - začínali sa prvými vešperami a končili sa druhými vešperami. Nedeľný večer už v liturgickom zmysle nepatril k nedeli. Až Pius XII. zaviedol nedeľnú večernú omšu. Táto právna norma jasne rešpektuje liturgické počítanie času, aj keď to mnohí považovali za akýsi ústupok pre tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť na omši priamo v nedeľu.

Neskorý príchod na svätú omšu

„Je to hriech, ak prídem neskoro na svätú omšu?“ Počul som túto otázku od ľudí nespočetnekrát. Ja vždy odpovedám: Áno. Prísť neskoro na svätú omšu je hriech.“ Ale ako to je naozaj? Prišiel som len tri minúty neskôr! “ Skvelé. „Nuž, ale na svätej omši som bol. Bola to len chvíľka čo som chýbal. Už na čítaniach som bol! “ V skutočnosti svätá omša nie je lietadlo. Problém nie je v tom, či ste sa oneskorili päť minút, pätnásť minút alebo pol hodiny, ale že ste prišli neskoro. Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Nie si iba jeden z davu, meno niekoho, ktoré je nepoznané a nemáš šancu, že tvoja prítomnosť bude prehliadnutá hostiteľom. Boh čaká konkrétne na teba.Neskorý príchod na svätú omšu nie je meškanie na autobus, neskorý príchod k posteli milovaného, ktorý zomiera. Koľko môžeš v tejto situácii meškať? Koľko by ste si mohli dovoliť meškať? Koľko je možné tolerovať? Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať. Pokazené auto, na ceste som sa zdržal kvôli nehode, na prahu domu moje dieťa dostalo záchvat hnevu a muselo sa upokojiť. Môže sa to stať každému a potom to nie je hriech. Je to zrejmé, pretože hriech musí byť naším rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv. Stalo sa to.Ale buďme úprimní sami k sebe - väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu. Niekto povie: silné slová. Možno. Ale je to pravda. Neúcta sa deje nielen keď otvorene uvádzam, že niečo nefunguje a neviem prečo. Sú to tiež všetky situácie, keď sa nepokúšam niečo urobiť. Dôležité je, aby som bol na svätej omši, ale ešte chvíľku budem za počítačom, štvrť hodinka zdriemnutia alebo vojsť do obchodu je tiež dôležité. Nakoniec ide o to čím je pre mňa Eucharistia. Či som si skutočne vedomý toho, čo sa na svätej omši deje. Pretože ak viem, čo sa tam deje, čo sa v Ňom deje a čo mi dáva, potom neexistuje pre mňa žiadna možnosť, že budem meškať. Naopak, pokúsim sa prísť o chvíľu skôr.

Neexistuje žiadna dobrá odpoveď na otázku, ktorá vzniká v tomto kontexte: „Koľko môžem meškať, aby som mohol ísť ešte na prijímanie? Nikto, kto miluje, sa nepýta: „Koľko ti môžem urobiť zla, koľkokrát ti môžem ublížiť, zradiť tvoju dôveru, podviesť ťa, ignorovať ťa.“ Takže sa nepýtaj neustále či môžeš a koľko môžeš meškať, jednoducho choď z domu o pätnásť minút skôr a na začiatku omše Pánovi povedz: Som tu z lásky k Tebe Ježišu, pretože Ty stojíš za to.

Sviatosti a ich význam

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou sa stávame Božími deťmi a členmi Cirkvi. Medzi účinky krstu patrí: stávame sa Božími deťmi, stávame sa členmi Cirkvi, odpúšťajú sa nám všetky hriechy aj dedičný hriech a dostávame Božiu milosť pomáhajúcu a posväcujúcu

Každý kresťan katolík je povinný zúčastniť sa na celej svätej omši každú nedeľu a prikázaný sviatok. Nedeľu svätíme tak, že nepracujeme a zúčastníme sa na svätej omši. V nedeľu môžeme pracovať vtedy: ak to duchovní predstavení z dôležitých príčin uznajú za nevyhnutné a ak sa tá práca nedá odložiť.

Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nám Boh cez kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste. Keď sa vyspovedáme odpustia sa nám hriechy a dostaneme Božiu milosť, ktorú sme svojimi hriechmi stratili.

Svätá omša je ustavičná obeta nového zákona, pri ktorej sa Pán Ježiš obetuje svojmu Nebeskému Otcovi pod spôsobmi chleba a vína. Prvá svätá omša bola pri poslednej večeri, Ježiš vtedy po prvýkrát premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv. Pán Ježiš ustanovil svätú omšu pri poslednej večeri, vtedy keď ustanovil Sviatosť oltárnu.

Eucharistia je skutočné telo a krv Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína. Sviatosti oltárnej prislúcha poklona, lebo je v nej prítomný Ježiš Kristus, vtelený Boh. Ježiš je prítomný vo Sviatosti oltárnej celý a nerozdelený tak ako pod spôsobom chleba aj pod spôsobom vína. V každom kúsku chleba a v každej kvapke krvi je prítomný celý Ježiš Kristus. Ježiš ustanovil sv. omšu preto aby túto obetu, ktorú vykonal na kríži sprítomňoval v každom čase a na každom mieste až do konca sveta a aby sme mohli získať Božiu milosť.

Pri svätom prijímaní prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša od spôsobmi chleba a vína. Sväté prijímanie rozmnoží v nás milosť posväcujúcu, dáva nám nárok na milosť pomáhajúcu, oslabuje našu náchylnosť k zlému a očisťuje nás od ľahkých hriechov.

Sobáš s omšou alebo bez nej?

Mnohí veriaci sa zamýšľajú nad tým, či je cirkevný sobáš platný, ak sa koná bez omše. V katolíckej cirkvi ide o sviatosť, podobne ako krst alebo birmovka. To, či je sobáš s omšou alebo bez nej, nie je podstatné pre jeho platnosť. Ak sa rozhodnete pre sobáš bez omše, odporúča sa krátko predtým, napríklad v piatok, ísť na spoveď a prijímanie.

Ak je sobáš s omšou, tá býva s platnosťou na nedeľu, čo znamená, že v nedeľu "nemusíte" ísť do kostola, a to platí aj pre hostí. Dôležité je tiež zistiť, či môžete ísť obaja počas obradu na prijímanie, čo je potrebné dohodnúť s kňazom. V niektorých farnostiach sa sobáše konajú bez omše z organizačných dôvodov.

Organizácia sobáša s omšou a bez nej sa veľmi nelíši, s výnimkou toho, že v druhom prípade nemáte obetovanie. Prijímanie však môžete dostať vy aj vaša rodina, ak chcete. Čo sa týka trvania, sobáš bez omše trvá približne 20 minút, s omšou 40 minút. Prijímanie sa však za určitých okolností môže vypustiť, a vtedy sa kňazi pýtajú, ako je na tom aj ostatná rodina. Ak by mohol ísť čo i len jeden človek z celého svadobného zhromaždenia, nemali by ste ho vynechávať.

Je dôležité, aby ste sa rozhodli podľa toho, ako to cítite vy a váš partner. Boh bude prítomný či s omšou alebo bez omše, a je to vaša svadba. Ak váš partner nemá všetky sviatosti, môžete mať sobáš normálne s omšou.

Podmienky platnosti katolíckeho manželstva

Katolícke manželstvo je ustanovené Bohom a trvá raz a navždy. Rozvod v civilnom zmysle slova v Cirkvi de facto neexistuje. Avšak, za určitých okolností môže cirkevný súd vyhlásiť katolícke manželstvo za neplatné.

Medzi prekážky, ktoré môžu spôsobiť nulitu manželstva, patria:

  • nedostatočný vek (kán. 1083),
  • trvalá impotencia niektorého z partnerov (kán. 1084),
  • existencia platného manželského zväzku predchádzajúceho manželstva (kán. 1085),
  • ak je jedna zo stránok nepokrstená (kán. 1086),
  • posvätný rád, z doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte (kán. 1078 § 2) a prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera (kán. 1090).

Ďalšou príčinou nulity manželstva môže byť nedostatočný manželský súhlas, ktorý môže byť spôsobený nedostatkom užívania rozumu (kán. 1095 bod 1), vážnym nedostatkom úsudku ohľadom manželských práv a povinnosti (kán. 1095 bod 2) alebo neschopnosťou prijať manželské povinnosti (kán. 1095 bod 3). Manželský súhlas musí byť slobodný a vedomý, a ak je vynútený zvonka (kán. 1103), spôsobí pred Cirkvou nulitu manželského zväzku.

Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Nešťastné manželstvá sú tie, ktoré boli platne uzavreté, ale na ich pozadí stojí zvyčajne neovládnutá ľudská slabosť. Naopak, neplatné manželstvá sú tie, pri ktorých v čase uzavretia chýbal niektorý z podstatných prvkov platného manželského súhlasu.

Odpustky a ich význam

Odpustky sa v Cirkvi tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia a súvisia s odpustením hriechov. Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu, ktorý sa prejavuje napríklad ubližovaním svojej rodine. Je dôležité si uvedomiť, že hriech má dvojaký následok: stratu spoločenstva s Bohom, ktorého strata sa nazýva "večným trestom" za hriech, a časné tresty, ktoré nazývame očistec.

Na získanie odpustkov je potrebné splniť určité podmienky, ako napríklad sviatostná spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca, zrieknutie sa každého hriechu a vykonanie skutku, s ktorým je odpustok spojený.

Disciplína pôstu a zdržiavania sa mäsa má v kresťanstve dlhú tradíciu. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia, počas ktorých si pripomíname utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Pôst a zdržiavanie sa mäsa nás má vnútorne dotknúť a viesť k pokániu.

Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje každého od 14. roku života a zákon pôstu zaväzuje každého od 18. do 60. roku života. Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, a spočíva v tom, že sa môžeme raz za deň dosýta najesť a dva razy zajesť si. Pri pôste je dôležité zachovať prirodzenú miernosť a primerane sa nasýtiť.

Sobotná omša s nedeľnou platnosťou

Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.

Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA. Dôležité je, aby turistika neprekážala vo vzdávaní kultu Bohu a prispievala k odpočinku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. „Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.

Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno. V úvode dokumentu sa Pius XII. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer.

V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes a neurčovali našich 24 hodín. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení.

Tabuľka miest konania omší v Bratislave

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad miest konania omší v Bratislave s platnosťou na nedeľu a počas sviatkov:
Miesto konaniaNedeľa a sviatkyPondelok - SobotaPrikázaný sviatok v pracovný deň
AlžbetínkyKostol sv. Alžbety, Špitálska ul.7.00, 9.00, 18.006.00 Po-Pia, 7.00 a 18.00* So 6.00, 16.00, 18.00deň pred sviatkom
BlumentálKostol Nanebovzatia Panny Márie, Florianské námestie6.00, 7.30, 9:00, 10:30, 12.00, 16.30, 18.00(M), 19:005.45, 6.30, 18.00* 16.30 Po-Pia 5.45, 6.30, 10.30, 16.30, 18.00, 19.0016.30
Dóm sv. MartinaKapitulská ul.7.45(N), 9.00(L), 10.30(S)12.0012.0012.00
DominikániKalvária - Kostol P. M. Snežnej7.30, 9.00, 11.00, 17.007.00, 18.00*7.00, 18.007.00, 18.00
Farnosť Najsvätejšej TrojiceKostol TrinitárovŽupné Námestie7.00, 9.00(L), 10.30, 12.00,(1. Ne. detská), 20.007.00, 17.30*, 12.00 (1. Pia. a zvyk. sviatky)7.00, 10.30, 12.00, 17.30, 20.00
FrantiškániKostol Zvestovania,Franiškánske námestie9.00(M), 10.30(det.) 12.00(S), 16.30 nepočuj. 18.30(S)8.00(M), Po, Ut, 18.00(M), St., Štv., Pia., 9.00(S), 19.30*(S), (Str. mládež)8.00(M), 9.00, 18.00(M), 19.30
JezuitiKostol Najsvätejšieho Spasiteľa,Hlavné námestie7.00, 9.00, 11.00, 16.30, 18.006.30, 15.15, 16.30, 18.00*6.30, 15.15, 16.30, 18.00
KapucíniKostol sv. ŠtefanaŽupné námestie5.15, 6.00, 8.00, 9.30, 11.00, 17.00, 19.005.15, Po-Pia, 6.00, 17.00* (17.00 Pia det.), 19.00* (19.00 Pia mládež.)5.15, 6.00, 8.00, 17.00, 19.00
Milosrdní bratiaKostol Navštívenia Panny MárieNámestie SNP9.308.00 Po-So, 18.00 Po-Pia8.00, 18.00
Modrý Kostol sv. AlžbetyBezručová ul.8.00, 9.00, 10.00, 11.00, 18.007.00, 18.00*7.00, 8.00, 16.00, 18.00
RedemptoristiKostol sv. Cyrila a MetodaPuškinova ul.7.00, 9.00, 18.006.00, 18.00*6.00, 16.00, 18.00
*označená sv. Tma je pri Veľkonočnej vigílii nevyhnutnou súčasťou.

tags: #kedy #je #omsa #s #platnostou #na