Obec sa nachádzala v tesnej blízkosti križovatky tzv. Českej cesty (Via Bohemica spájajúca Budín s Prahou) a cesty spájajúcej Bratislavu s Nitrou, a obyvateľstvo z tejto výhodnej polohy profitovalo tak v minulosti, ako aj v súčasnosti.
Medzi vzácne historické pamiatky v obci patrí Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený v roku 1783. V obci (v objekte pri Obecnom úrade na Gáňskej ulici) je vybudované Múzeum, ktoré je zamerané na historický vývoj obce.
Významnou pamiatkou v obci je rímskokatolícky kostol barokovo-klasicistický, z roku 1783, rozšírený v roku 1880. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí súsošie z roku 1867, skulptúry svätých: socha sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Donáta, sv. Jána Nepomuckého, sv. Trojice a Pamätník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny.
Mimo záujem veriacich sa dostal až po roku 1990. Mladých v dedine ubudlo, väčšina domácich sa dnes hlási skôr k protestantom a katolícky kostolík sa stotožňuje s úlohou vojaka v poli. To však neznamená, že by oň stratili záujem pamiatkári a archeológovia.
HAGIA SOFIA ... Architektonický klenot Byzancie. /Fascinujúce stvaby sveta/
Kostol v Malej Mači stojí v poli. Doslova. Mimo dediny, osamelý ako Sám vojak v poli. Ibaže nie vždy to tak bolo. Keď ho postavili niekedy v polovici 13. storočia stál v dedine. Dokonca ešte aj o dvesto rokov neskôr, keď ho modernizovali a zamurovali na ňom pôvodné štrbinové okná, stál v dedine.
Ibaže keď na Hornú zem Kráľovstva Uhorského vtrhli v 16. storočí bojovníci z Osmanskej ríše, keď vyplienili dedinu, kostolík sa ocitol akýsi osamotený. V poli, na plochej zemi, dobre viditeľný. Dedina sa totiž „schovala“ za lužný lesík, kde bola menej na očiach presúvajúcim sa vojskám. Kostol sa používal ďalej.
V 17. storočí k nemu pristavali v západnej časti vežu, zvýšili obvodové múry, upravili interiér. Rozsah prác teda jednoznačne dokazuje, že kostolík bol navštevovaný, kostolík bol súčasťou života dediny. Ešte aj v roku 1903, keď odstraňovali statické poruchy kostolíka a pristavali k nemu oporné piliere (mimochodom po roku 2005 odstránené), bol hojne navštevovaný.
V rokoch 2005 - 2006 tu prebehol archeologický výskum, v roku 2011 po rôznych peripetiách bolo právoplatne vyhlásené jeho ochranné pásmo a na jeseň 2014 P. Hrachovský a T. Molnár odkryli vo východnej stene svätyne stredovekú nástennú maľbu ukrižovaného Ježiša Krista. Peknú ukážku stredovekého umenia. Odkrývanie celej plochy nástennej maľby a jej reštaurovanie ešte nie je ukončené.
Ohľadom patronícia stredovekého kostolíka sú isté nejasnosti. Spôsobené sú podľa všetkého prerušením kontinuity, keď chrám prevzali protestanti. Kostol mal byť v roku 1634 zasvätený sv. Vizitátor zvažoval, že pôvodné zasvätenie mohlo byť sv. Tomášovi. Oproti tomu veriaci slávili patronícium na sviatok sv. Jána Krstiteľa.
Vďaka vizitácii z roku 1634 vieme o presvitajúcich nástenných maľbách Krista, Panny Márie a svätcov. Stavba bola koncom 17. storočia v zlom stave.
V roku 1783 - v dobe obnovy farnosti bol postavený súčasný Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Rímskokatolícky kostol Sv. Jána Krstiteľa - Veľkomačianská farnosť bola načas filiálkou Serede. V r. 1777 ju obnovil František Esterházy. Na základe tejto skutočnosti postavili nový kostol v r. 1783 v klasicistickom slohu s barokovými prvkami.
Nad krížením priečnej lode je kupola a v lodi sú pruské klenby. Bohato je riešený organový chór so segmentovou arkádou. Hlavný oltár je klasicistický z 2. pol. 18. stor. v strede s obrazom Sv. Jána Krstiteľa, po stranách sú sochy sv. Alžbety a Terézie. Kazateľnica je barokovo-klasicistická.
Pozoruhodné sú aj krstiteľnice: zachovala sa pôvodná stredoveká kamenná krstiteľnica, ale je aj novšia z červeného mramoru. Tri bočné oltáre sú zasvätené Panne Márii - Kráľovnej svätého ruženca, Svätému krížu a Sedembolestnej Panne Márii. Vo veži sa nachádzajú 2 zvony, na oknách sú vitráže s vyobrazením svätcov.
Kostolík v Malej Mači je ústrednou a takmer výhradnou historickou pamiatkou dávnej minulosti tejto obce, o ktorom sa hovorí, že bol postavený ešte v dobe vlády Arpádovcov v Uhorsku. Táto domnienka sa zdá byť opodstatnená, čo dokazuje sama stavba kostolíka svojím stavebným slohom, ktorý bol v tých dobách u nás bežný.
Ide o sloh románsky a vzhľadom na tieto skutočnosti môžeme právom predpokladať, že kostolík bol postavený asi na sklonku XII. alebo začiatkom XIII. storočia a to aj preto, lebo v dobe posledných Arpádovcov (posledný z nich Ondrej III. zomrel v roku 1301) už k nám prenikal sloh rannej gotiky“.
Rímskokatolícky Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v opevnenom areáli v poli za dedinou. Postavený bol niekedy v prvej polovici 13. V dobe tureckého panstva v bývalom Uhorsku sa obec Malá Mača rozprestierala práve okolo tohto kostola, avšak obyvatelia z nej museli ujsť pred tureckým nebezpečenstvom.
Presťahovali sa na miesto, kde sa nachádza terajšia obec. Po zániku tureckého nebezpečenstva sa už obyvateľstvo do pôvodného sídliska nevrátilo. Stará obec okolo kostola zostala opustená, spustla, jej budovy sa rozpadli a zanikli. Takto sa vysvetľuje poloha kostola, ktorý je vzdialený od terajšej obce asi na 1000 m a je jediným objektom zachovaným z pôvodnej obce.
Kostol sv. Margity Antiochijskej, ktorý je kultúrnou pamiatkou, je jednoduchá tehlová stavbu s obdĺžnikovou loďou a štvorcovou svätyňou. Viackrát bol opravovaný a rozšírený prístavbou. V 17. storočí pristavali sakristiu a vežu, v roku 1714 dostal nový oltár. Ďalšie opravy prebehli v rokoch 1727, 1880 a 1903, kedy na severnej a južnej stene lode pribudla trojica oporných pilierov.
V interiéri kostola sa zachovala aj neskororománska kamenná krstiteľnica či baroková socha Piety z pol. 18. storočia. Kríž pri kostole je z 18. V rokoch 2005 - 2006 tu prebehol archeologický výskum, ktorý ukázal, že zrejme zo statických dôvodov boli románske základy zosilnené jedným radom renesančných tehál. Sondy v roku 2014 odkryli gotické nástenné maľby vo svätyni, ktoré boli následne odkryté v celom rozsahu.
Je malebný. Uzatvorený v rozpadávajúcom sa múriku, v stráži vysokých stromov, schovaný občas vo vysokej kukurici, s prístupovou cestou, ktorá určite pamätá budovateľské 50.-te roky 20. storočia. Je takou krásnou zmesou, šalátom zašlých čias s ľahkou vôňou stredoveku, hmlou začiatku novoveku s tušením bojovníkov s krivými šabľami, cvengom konzervatívneho Slovenska v prvo republikovom Československu, ale zo všetkého najviac pripomínajúci mäkkú krajinu s nádychom romantizmu ako vidiek na fotografiách sovietskych autorov z 30.-tych rokov 20. storočia.
Kostol so svojím okolím je typický pre naše územie. Jemu podobný nájdete v Sádku - Klátovej Novej Vsi, , či v Plaveckom Podhradí. Majú dôstojnosť, krásu a jednoduchosť dedinských stavieb. Je tak príjemné sa pri nich zastaviť. Aspoň na desať minút. Aspoň na chvíľu sa pokochať pohľadom.
Okrem kostola sv. Margity Antiochijskej sa v obci nachádzajú aj ďalšie pamiatky:
- Drevená zvonica z prelomu 19. a 20. storočia.
- Kamenný trojičný stĺp z roku 1832.
- Kamenný kríž z roku 1807.
Obec Malá Mača sa nachádza v Trnavskom kraji neďaleko okresného mesta Galanta, asi kilometer od Sládkovičova. Leží v Podunajskej nížine na nive Dudváhu, ktorý tečie západne od obce. Chotár je odlesnená nivná rovina s lužnými černozemnými pôdami. Rozloha obce je 797 ha a k 31. 8.
Územie obce je súčasťou chráneného vtáčieho územia v sústave Natura 2000 s názvom Uľanská mokraď. Podľa ústneho podania je obec Malá Mača veľmi stará a existovala ešte dávno pred Sládkovičovom. Osídlenie obce nastalo ešte v dobe neolitu. Obec patrila zemianskym rodinám.
Od roku 1553 sú známe mená vlastníkov - ide o rodiny Erdőmegyiovcom, Zomorovcom, Szalayovcom, Kapróczyovcom. Od 18. V roku 1553 mala obec 11 port, t. j. V roku 1663 Turci obec zničili, následne ju v rokoch 1703 - 1711 zničili cisárske a Rákócziho vojská. Počas prvej ČSR v obci štrajkovali poľnohospodárski robotníci. V rokoch 1938 až 1945 bola Malá Mača pripojená k Maďarsku.
V roku 1930-827 obyvateľov, v roku 1950-756, v roku 1970-793 a v roku 2001-597, národnostné zloženie bolo cca 50 % občanov slovenskej a 50 % maďarskej národnosti. V roku 1947-48 vysťahovaných 64 rodín, približne toľko prišlo. (zdroj: Kronika obce Malá Mača, ktorá bola založená 1.1.1957 učiteľom Štefanom Knoblochom, riaditeľom miestnej školy)
Kostol v starobylej obci datovaný už do 12. Dejiny kalvínskeho kostolíka v obci Slavec siahajú až do 14. storočia, novšie úpravy však stredovekú podobu do veľkej miery zmazali. Kostolík postavil niekedy v druhej štvrtine 13. storočia na vyvýšenine neďaleko rieky Bodrog.
Svätá rodina / 1867/Sochu dal postaviť v roku 1867 Anton Miklós. Socha Sv. Floriána Socha sv. Floriána - nachádza sa na pravej strane Hlavnej ulice na Európskom námestí. Je to remeselná práca zo zač. 20. stor. kamenára J. Juhásza zo Serede. Svätý DonátSocha Sv. Donáta - stojí na pravej strane na Slnečnej ulici. Sochu dalo postaviť veľkomačianske Združenie Sv. Socha Svätého Vendelína Socha Sv. Vendelína - stojí na mieste pri evanjelickom cintoríne. Bol ochrancom pastierov, preto sochu postavili v blízkosti pastvín. Dal ju postaviť jeden z miestnych veľkých gazdov v roku 1820. Socha Svätého J. NepomuckéhoSocha sv. Jána Nepomuckého - Baroková socha z r. 1732 stojí pri rímskokatolíckom kostole. Svätca uctievajú ako ochrancu mostov a spovedného tajomstva. Socha bola opravovaná v r.
Svätá TrojicaSúsošie Najsvätejšej Trojice - nachádza sa v strede obce, kde kedysi stál starý kostol. Bolo postavené v r. 1860 o čom svedčí nápis na zadnej strane: „Na večnú slávu Trojjediného Boha dal postaviť Ján Tóth veľkomačiansky statkár v r. 1860.“ · Socha sv. Pamätník deportovaných Socha pripomínajúca presídlenie a deportovanie obyvateľstva z roku 1947. Vo Veľkej Mači trvalo presídlenie tri dni (30. - 31. januára a 1. februára 1947). Počas tejto doby bolo odvezených 578 ľudí.Presídľovanie Maďarov z Veľkej Mače do Maďarska sa začalo 1. apríla 1947 a skončilo 15. mája. Celkovo bolo presídlených 61 rodín.
MúzeumObecné múzeum - bolo otvorené v r. 1996 a prevádzkuje ho obec Veľká Mača. Expozícia je vybudovaná zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante a miestneho obyvateľstva. Má vlastivedný charakter a podáva obraz o najstarších dejinách obce a osídlení, jej okolia vo svetle archeologických nálezov, historických dokumentov, najmä vývoja v 19. a 20. storočí, ako aj ľudové tradície obce a poznanie prírody. Najpočetnejšie sú exponáty, ktoré reprezentujú vývoj osídlenia Veľkej Mače a širšieho okolia od strednej doby kamennej až po stredovek. Zaujímavá je rekonštrukcia hrobu staromaďarského bojovníka s koňom. Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny. Nachádza sa v miestnom cintoríne.Pamätník zahraničných padlých vojakov. Nachádza sa v v areáli cintorínaLurdská jaskyňa - Lurdesi barlang. /1991/ Jaskyńa je umiestnená pri rímskokatolíckom kostole Sv. Jána KrstiteľaKríž z roku 1770.
Ústne podanie ľudu hovorí, že obec je veľmi stará a bola tu už vtedy, keď ešte susednej obce Diósegu, dnes Sládkovičova, nebolo. Obec mala svoj kostol, ktorý bol postavený v dobe Arpádovcov. V dobe tureckého panstva v bývalom Uhorsku obec veľmi trpela tureckým vpádmi. Aby sa obyvatelia proti tomu ubránili, opustili svoju dovtedajšiu obec, ktorá bola okolo kostola a presťahovali sa na miesto, kde je terajšia obec. Toto miesto bolo v tých časoch močaristé, poprerastané hustými takmer nepreniknuteľnými lužnými lesmi, ktoré poskytovali obyvateľstvu dostatočnú ochranu proti tureckým vpádmi.
Po zániku tureckého nebezpečenstva sa už obyvateľstvo do pôvodného sídliska nevrátilo. Stará obec okolo kostola zostala opustená, spustla, jej budovy sa rozpadli a zanikli. Takto sa vysvetľuje poloha kostola, ktorý je v otvorenom poli vzdialený od terajšej obce asi na 1000 m. Je jediným objektom zachovaným z pôvodnej obce. Ako upomienku na turecké časy má na vežovom kríži zavesený konský chvost a plechový polmesiac.
Ako už bolo spomenuté, samotná obec je veľmi starého pôvodu. Skladányi vo svojom spise udáva, že prvý písomný doklad o obci je z roku 1326. Má to byť akýsi medzepisný denník, ktorý udáva jej pôvodné meno. Takisto vraj bolo spomenuté meno obce v spojitosti s úpravou latifundií na krajinskom palatínskom zhromaždení vydržiavanom dňa 4. januára roku 1412 na okolí Bratislavy. Podľa týchto záznamov pôvodné meno obce je Mached (maďarsky Mácséd), ktoré sa zachovalo podnes i keď bol časom rozšírené s cieľom bližšieho označenia obce ako takej a to Gyekenyes Mached (Gyékényes Mácséd), podľa zemepána Gyékényes Mácsédi Jánosa, ktorého bola obec okolo roku 1439 majetkom a potom Kys Mached (Kis Mácséd) na rozlišovanie od početnejšej susednej obce Nagy Mácséd (dnes Veľká Mača) vzdialenej asi
Historické fotografie budova Jednoty, školy a kostol Táto domnienka sa zdá byť opodstatnená, čo dokazuje sama stavba kostolíka svojím stavebným slohom, ktorý bol v tých dobách u nás bežný. Ide o sloh románsky a vzhľadom na tieto skutočnosti môžeme právom predpokladať, že kostolík bol postavený asi na sklonku XII. alebo začiatkom XIII. storočia a to aj preto, lebo v dobe posledných Arpádovcov (posledný z nich Ondrej III. zomrel v roku 1301) už k nám prenikal sloh rannej gotiky“.
Až do 11. storočia datoval archeológ Zoltán Drenko najstarší zo stredovekých kostolov, ktoré odkryl v polohe Kostolisko v obci Dolné Strháre pri výskume v rokoch 1972 - 1975. Už len zvonica pripomína zrejme stredoveký kostol, ktorý stál v obci Gemerská Poloma, v časti Malá Poloma. Zanikol zrejme niekedy na prelome 18. a 19. Minimálne do 15. storočia siahajú dejiny "Pustého kostolíka" pri Svätom Jure. Ešte na začiatku 19. storočia stál v obci Uhrovec románsky Kostol sv. Ducha.
Už len hrubá stavba sa zachovala z gotického Kostola Nanebovzatia Panny Márie v obci Plavecký Štvrtok. Kostol zasvätený dnes sv. Zrejme už len jednoduchá kamenná krstiteľnica pri kaplnke v poli pripomína stredoveký Kostol sv. Mikuláša v obci Kuchyňa. Až do 15. storočia siaha história Kostola sv. Petra a Pavla v Eliášovciach, stredoveký pôvod stavby však dnes už veľa nepripomína. Prekryla ho rozsiahla prestavba v ranoklasicistickom štýle v poslednej tretine 18. Až do 13. storočia zrejme siahajú počiatky Kostola sv. Štefana stojaceho v dominantnej polohe nad Solivarom, mestskou časťou Prešova. Už len veža s gotickými oknami pripomína stredoveký pôvod Kostola sv. Martina v dedinke Dolný Lopašov.
Stavba zo 14. storočia bola zničená počas tureckých nájazdov v 16. a 17. Až do roku 1942 stáli v obci Liptovský Peter zvyšky ranogotického kostola z 13. storočia.
Svätá Margita Antiochijská
Margita, Marína, alebo tiež Margaréta, jedna z najobľúbenejších svätíc stredoveku možno ani nie je reálna historická osobnosť. Na to upozorňujú cirkevní historici. Ibaže pramene o jej živote hovoria, že sa narodila v 3. storočí v Antiochii, v dnešnej Sýrii a zomrela v roku 305 vo svojom rodnom meste.
Popri Barbore a Kataríne, patrila medzi tri „Virgines Capitales“, teda tri sväté panny. Narodila sa v rodine pohanského kňaza Aesidia z Antiochie, v čase vlády cisára Diokleciána. Vďaka svojej vychovávateľka, už od detstva bola oboznamovaná s kresťanskou vieroukou. Ako mladé pekné dievča padla do oka prefektovi Olybriusovi, ktorý ju požiadal o ruku. Odmietla. Pomstychtivý Olybrius ju udal ako kresťanku a od okamihu jej zatknutia už viedla len jedna cesta. Na popravisko.
Skôr ako sa ocitla pred katom, vyšetrovatelia na nej vyskúšali mnohé metódy mučenia. Pálenie fakľami, bičovanie, vešanie za vlasy. Dokonca sa hovorí, že v jednej chvíli ju „zhltol drak“. Teda Satan premenený na draka. Stačilo však znamenie kríža a netvor sa stratil. Rany po mučení sa zázračne hojili, čo znamenalo jediné. Dievča musí byť popravené sťatím hlavy.
Skôr ako sa to stalo, Margita sľúbila ženám, že ak sa k nej budú modliť pred pôrodom, ich deti budú zdravé a pôrod hladký. Pred smrťou ešte prehlásila, že kto postaví na jej počesť kostol, alebo bude zapaľovať sviece na jej počesť, dostane všetko čo si bude priať. Naviac, tí ktorí napíšu jej príbeh (čo činím aj ja, už po druhý krát), budú mať v nebi nevädnúcu korunu. Kto ju bude vzývať na smrteľnej posteli, dostane priamo Božiu ochranu. Margita bola štedrá a priaznivá, niet sa teda čo čudovať jej popularite.
Za najkrajšie zobrazenia svätice sa považuje Margitin obraz s drakom od Tiziana v Prade a v kostole sv.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1930 | 827 |
| 1950 | 756 |
| 1970 | 793 |
| 2001 | 597 |
