MODLITBA K PANNEJ MÁRII VŠETKÝCH NÁRODOV
Panna Mária a zjavenia v Amsterdame
Zjavenia v Amsterdame začali 25. marca 1945, v posledných dňoch Druhej svetovej vojny. Ida Peerdemanová, jej sestra a Idin duchovný radca dominikán páter Frehe, sedeli v izbe a rozprávali sa o vojnových zážitkoch, lebo nemecká okupácia Holandska, ktorá sa začala v roku 1940, skončila sa iba pred niekoľkými týždňami.Zrazu Ida pocítila silné vnútorné nutkanie ísť do vedľajšej izby. Keď vošla, videla na protiľahlej stene silné svetlo, ktoré akoby vytlačilo celú stenu a v priestore, ktorý takto vznikol, sa objavila živá postava ženy. Bola oblečená v bielom a prepásaná pásom. Jej ruky boli otvorené dlaňami k Ide, ktorá bola zjavením akoby omráčená a nevedela, čo robiť. Vtom prehovorila k nej pani: "Opakuj, čo ti poviem". Ida poslušne opakovala slová, ktoré pani vyslovovala pomaly a veľmi zreteľne. Páter Frehe povedal Idinej sestre: "Napíš všetko, čo tvoja sestra hovorí". Bol to veľmi múdry kňaz, lebo takto sa nám zachoval písomný záznam nielen tohto prvého, ale aj všetkých následujúcich odkazov amsterdamských zjavení.
Obsah zjavení je veľmi bohatý a je v ňom materiálu pre celé generácie teológov a mariológov. Ťažko určiť, čo je najdôležitejšie. Najpozoruhodnejšie na zjaveniach je to, že sa v nich asi 150 krát opakuje, že Mária je Matkou všetkých národov. Pre mnohých ľudí to bolo niečo nové, no Božia Matka bola Matkou všetkých národov od chvíle zvestovania, keď jej anjel oznámil, že Boh si ju vybral za matku svojho Syna. Už pri návšteve Alžbety - čo bolo krátko po zvestovaní - z vnuknutia Ducha Svätého odpovedá na pozdrav Alžbety slovami: "Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia", čo sa dá chápať aj ako "Blahoslaviť ma budú všetky národy". Sám pápež Pavol VI. na konci tretieho zasadania II. Titul Matka všetkých národov je často spájaný aj s ďalšími titulmi.
Napríklad v zjavení z 31. decembra 1951 Panna Mária hovorila: "Matka všetkých národov stojí uprostred sveta pred krížom. Prichádza pod menom Spoluvykupiteľka, Prostrednica (Sprostredkovateľka) a Orodovnica. Pod týmito titulmi prejde do dejín mariológie". A opäť 8. decembra 1952: "Matka všetkých národov je tu, je všade, aby ti pomáhala, pretože ona je Spoluvykupiteľka, Sprostredkovateľka a Orodovnica. Toto bude posledná (mariánska) dogma. Pracuj na tom usilovne a rýchlo.
Mariánske zjavenia poskytujú však len zriedkakedy také presvedčivé a každému zrozumiteľné dôkazy o svojej pravosti - teda autenticite - ako zjavenia v Amsterdame. Ide hlavne o predpovede, ktoré sa splnili. Najznámejšou je predpoveď o smrti pápeža Pia XII. Panna Mária to oznámila vizionárke Ide Peerdemanovej 19.februára 1958, v čase, keď Pius XII. bol ešte celkom zdravý a v plnej aktivite. Povedala jej: "Tento Svätý Otec Pius XII. bude pozvaný medzi nás začiatkom októbra tohto roku. Matka všetkých národov, Spoluvykupiteľka, Sprostredkovateľka a Orodovnica ho vovedie do večnej radosti...ale toto je tajomstvo, s ktorým sa nezver nikomu." Ida sa priznala svojmu spovedníkovi, že Panna Mária jej odovzdala tajomstvo. Duchovný radca O. Frehe OP jej poradil, aby obsah tajomstva napísala v dvoch kópiách: jednu odložila pre seba a druhú, v zapečatenej obálke, aby odovzdala jemu." O osem mesiacov neskoršie, 9. októbra 1958, Pius XII. zomrel v Castel Gandolfo. Ida potom išla za svojim spovedníkom a žiadala ho, aby otvoril zapečatenú obálku. Bol v nej ten istý text, ktorého kópiu mala aj ona. Obaja žasli nad touto presnou predpoveďou, ktorá mohla prísť iba od Boha, pretože iba Boh pozná hodinu našej smrti. A takýchto predpovedí bolo niekoľko. Viaceré z nich sa už uskutočnili, iné čakajú na svoje uskutočnenie.
Napríklad predpoveď o II. vatikánskom koncile. Dňa 1. októbra 1949 - teda 13 rokov pred otvorením koncilu - Ida mala videnie Svätopeterského chrámu. Potom počula hlas Panny Márie, ktorá jej povedala: "Dieťa moje, tam vidíš pápeža v celej jeho veľkňazskej nádhere. Dvíha dva prsty. Počúvaj dobre: náuka je správna, ale má právo obmeniť niektoré zákony." Potom videla veľkú zasadaciu sieň, kde predsedal pápež a Panna Mária jej hovorila: "Je dovolené obmeniť zákony. Niektoré sa môžu, iné sa musia zmeniť." O poldruha roka neskoršie (11. februára 1951) Pana Mária opäť ukázala Ide veľké zhromaždenie biskupov z celého sveta. Bol tam aj pápež, ktorý mal pred sebou veľkú knihu. Potom povedala Ide: "Dobre počúvaj dieťa moje. Niektoré zmeny sa už urobili, o ďalších sa vedú debaty. Ja však ti odovzdám posolstvo môjho syna. Náuka je správna, ale zákony sa môžu, ba musia zmeniť."
Toto je veľmi presvedčivý dôkaz správnosti a faktu prispôsobenia sa Cirkvi 20. storočiu, čo bolo predmetom koncilových rokovaní o 10 - 15 rokov neskoršie. Koncil sa zišiel, zmenilo sa mnoho v tom, čo sa zmeniť mohlo a malo, ale vieroučná náuka Cirvi zostala nezmenená. Dňa 31. mája 1965, počas 3. a 4. zasadania II. vatikánskeho koncilu, Panna Mária prikázala Ide: "Choď za pápežom Pavlom a povedz mu v mene Matky všetkých národov: "Toto je posledné varovanie pred zakončením koncilu. Rímskej cirkvi hrozí rozkol. Vystríhaj svojich kňazov. Nech sa prestanú zaoberať všelijakými škodlivými teóriami o Eucharistii, sviatostiach, náuke viery, kňazstve, manželstve a plánovaní rodiny. Satan, duch nepravdy, sa pokúša pomýliť ich rozličnými názormi modernizmu a zviesť ich.
Medzi ešte nesplnenými predpoveďami je aj predpoveď veľkej svetovej katastrofy. Dňa 26. decembra 1947 Ida mala videnie, v ktorom Panna Mária predpovedala: "Strašná pohroma postihne celý svet, od severu na juh, od juhu na západ, od západu na východ... Svet bude akoby roztrhnutý vo dvoje". Ida potom videla zemeguľu, ktorá bola diagonálne rozdelená priepasťou a viseli nad ňou čierne mraky. Idu ovládol pocit veľkého žiaľu a úzkostlivej bolesti.
Ako vo Fatime, tak aj v Amsterdame cieľom týchto predpovedí nie je zasrašiť ľudstvo, ale skôr vyzývať ho na pokánie. Z čítania Starého zákona vieme, že v Božom poriadku je súvislosť medzi hiechom a nevyhnutnými následkami hriechu. Boh hrozil, že zničí Ninive, ale keď obyvatelia Ninive činili pokánie, mesto nezničil. Boh bol chotný nepotrestať Sodomu a Gomoru, ak sa v tých mestách nájde aspoň desať spravodlivých. V Novom zákone máme Pannu Máriu, ktorá je našou Orodovnicou a ktorá vždy prosí Boha za nás, tak ako kedysi Abrahám prosil Boha, aby ušetril hriešne mestá. Závisí od nás, do akej miery budeme spolupracovať s Božou milosťou, do akej miery sme ochotní zmeniť naše konanie a počúvať výzvy, v ktorých nám Ona komunikuje Božiu vôľu. Mária nám ukazuje, ako môžeme zmierniť Boží hnev a odvrátiť zalúžený trest.
V jednom zjavení, ktoré mala Ida 9. júna 1946, videla Pannu Máriu, ako sa zo smútkom díva na ľudstvo a hlasom plným žiaľu hovorí: "Spravodlivosť, pravda a láska sa už nenachádzajú medzi ľuďmi... To znamená nešťastie a pohromu. Hovorím ti už po druhýkrát: kým sa tieto čnosti nevrátia medzi ľudí, nebude na zemi pravý mier!" V tom treba vidieť jasný odkaz a varovanie: budúcnosť ľudstva je v našich rukách a závisí od toho, čo podnikneme, aby prišla medzi ľudí pravda a láska. Musíme byť nielen čnostní a spravodliví, ale musíme sa snažiť, aby nás bolo čím viacej takých, aby kvôli týmto spravodlivým Boh netrestal svet za hriechy nespravodlivých. Prvým krokom v tomto smere je aj modlitba, ktorú Ide odovzdala Panna Mária vo februári 1951.
Text modlitby k Matke všetkých národov
Panna Mária povedala Ide: "Nech sa všetci ľudia vrátia ku Krížu. Iba toto môže priniesť ľudstvu pokoj a spokojnosť. Opakuj za mnou. Modli sa pred krížom túto modlitbu:
Pane Ježišu Kriste, Syn Otca, zošli teraz na zem svojho Ducha. Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov, aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny. Kiežby Matka všetkých národov, ktorá bola kedysi Máriou, bola našou Orodovnicou. Amen.Dieťa moje, toto je krátka a jednoduchá modlitba, ktorú môže každý človek v svojom vlastnom jazyku recitovať pred krížom, a môže ju opakovať, aj keď nemá pred sebou kríž... Modli sa pred krížom modlitbu, ktorú som ťa naučila a môj Syn vypočuje každú tvoju prosbu...Ja som Matka všetkých národov a chcem, aby ma svet poznal pod týmto menom. Nech ľudské dietky všetkých krajín sveta, tvoria jednu rodinu."V zjavení 20. septembra 1951 odporučila: "Nech ľudia každodenne odriekajú túto krátku a jednoduchú modlitbu. Je krátka a jednoduchá, takže každý človek sa ju môže modliť aj v ruchu moderného sveta. Odovzdávam ju, aby ste ňou zvolávali na ľudstvo pravého Ducha."
Tak znie doslovný odkaz Panny Márie. Mnohým ľuďom však boli slová "ktorá bola kedysi Máriou" akoby záhadou a pýtali sa: "A čo už prestala byť Máriou?" Neprestala, ale je to jej želanie. Ona sama to odôvodňuje takto: "Mnohí poznali Máriu ako Máriu... V tejto novej dobe chcem však byť Matkou všetkých národov.
Piata mariánska dogma
Vo viacerých zjaveniach Panna Mária výslovne žiadala, aby titul Spoluvykupiteľka, Sprostredkovateľka a Orodovnica, bol slávnostne proklamovaný ako dogma. Takáto jej konkrétna žiadosť, sa doteraz neobjavila v žiadnom z jej zjavení v celej histórii.
Prvou mariánskou dogmou bolo vyhlásenie Panny Márie za Bohorodičku - matku Boha, Ježiša Krista, v ľudskej podobe. Vyhlásil ju všeobecný koncil v Efeze.
Druhú dogmu sa týka panenstva Panny Márie a bola vyhlásená v roku 649. V nej sa slávnostne proklamuje učenie o Panne Márii "vždy Panne". Táto dogma potvrdila náuku Cirkvi, že Mária bola pannou pred pôrodom Ježiša Krista a ostala pannou aj po pôrode.
Tretiu dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil blahoslavený Pius IX. 8. decembra 1854. Vyhlasuje, že Panna Mária prišla na svet bez poškvnenia dedičným hriechom.
Štvrtú dogmu, ktorá hovorí, že Panna Mária "po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom aj dušou do nebeskej slávy a pán ju povýšil za kráľovnú vesmíru", vyhlásil Pius XII. 1. novembra 1950.
Teraz je na rade dogma piata a posledná, ktorá oficiálne zakotví tri ďalšie atribúty našej nebeskej Matky ako Spoluvykupiteľky, Sprostredkovateľky a Orodovnice. Zatiaľ, čo predchádzajúce dogmy sa týkali pozemského života Panny Márie, piata dogma sa týka jej úlohy v dejinách spásy, nelen počas, ale aj po jej pozemskom živote. Pritom Panna Mária sama uvádza teologické a biblické podklady pre toto vyhlásenie. Napríklad hovorí, že bola Spoluvykupiteľkou od chvíle, čo si ju Boh vybral za Matku svojho Syna (29. apríla 1951); že je Spoluvykupiteľkou, Prostrednicou a Ordovnicou nielen preto, že je matkou Krista, ale aj preto, že bola nepoškvrnene počatá; stala sa Spoluvykupiteľkou, lebo dala ľudské telo vykupiteľovi, bola predurčená trpieť a so svojim Synom prežívala telesné i duševné muky na jeho krížovej ceste a počas jeho smrteľného zápasu na Kalvárii.
V zjavení z 29. apríla 1951 Ida opisuje, ako videla Pannu Máriu, ktorá "od žiaľu omdlieva pod krížom. Oboma rukami objíma nohy svojho ukrižovaného Syna a horko plače. Potom vstáva a ja vidím meč, ktorý prichádza z pravej strany a je namierený na Máriino srdce. Tieto dôvody Panna Mária uvádza, aby rozptýlila pochybnosti a vyvrátila námietky niekoľkých súčasných teológov. V zjavení 15. novembra 1951 hovorí vizionárke Ide: "Ja som bola Spoluvykupiteľkou z vôle Otca. Povedz to svojim teológom! A povedz im ešte, že toto bude posledná dogma v histórii mariológie". V ďalšom zjavení (31. decembra 1951) Panna Mária hovorí: "Odovzdaj presne toto posolstvo: Otec, ktorý je Pán a Boh, chcel, aby služobnica Pána prišla na tento svet ako Mária. Vyvolil ju spomedzi všetkých žien ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. Povedz tvojim teológom: od počiatku bola stvorená ako Spoluvykupiteľka!" A 4. apríla 1954 mala Panna Mária tento posledný odkaz pre teológov: "Povedz tvojim teológom, že teraz je už všetko iba v ich rukách. Teraz je na nich, aby splnili vôľu Pána Ježiša Krista. Táto dogma musí prísť ako uholný kameň mariánskeho myslenia.
Obraz Matky všetkých národov
Obraz Matky všetkých národov znázorňuje Pannu Máriu ako mladú tehotnú ženu. Stojí na zemeguli pred krížom svojho syna. Vznáša sa nad stádom bielych a čiernych oviec, ktoré predstavujú národy všetkých farieb a jazykov. Je oblečená do bieleho rúcha a prepásaná pásom zlatožltej farby. Má rozpäté ruky a na dlaniach jej vidno rany, ktoré sú však už zahojené. Z rán vychádzajú tri lúče svetla, ktoré znamenajú milosť, vykúpenie a pokoj pre všetky národy. Je zaliata svetlom, ktoré vychádza z kríža a symbolizuje zmŕtvychvstalého Vykupiteľa. Vo všetkom je podobná apokalyptikej žene "odetej slnkom" okrem malého detailu: nešliape na hlavu hada. V tomto tiež treba viieť hlbokú symboliku: keď bude prijatá a pochopená účasť Panny Márie v dejnách spásy a všetky národy ju budú uctievať ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu, víťazstvo jej Nepoškvrneného srdca bude zavŕšené a satan bude konečne a definitívne premožený.
V takejto podobe sa Panna Mária Ide Peerdemanovej ukázala vo videní, ktoré mala 4. marca 1951. Povedala jej: "Pozri sa na moju podobu a dobre si ju prehliadni... Zariaď, aby podľa toho čo vidíš, bol namaľovaný obraz a spolu s nim rozširuj aj modlitbu, ktorú som Ťa naučila.“ V ďalšom zjavení (31. mája 1951) sama Panna Mária vysvetlila Ide symboliku vyobrazenia: "Stádo ovečiek predstavuje národy sveta, ktoré nenájdu pokoja, kým sa ich oči neupriamia na kríž, ktorý je centrom tohto sveta. Pozri sa na moje ruky a uvidíš tri lúče svetla, ktoré znamenajú milosť, vykúpenie a pokoj. Milosťou môjho Pána a Vládcu a pre jeho lásku, ktorou miloval ľudstvo, Otec poslal svojho jednorodeného Syna ako Vyupiteľa sveta. A teraz Otec a Syn posielajú na zem Svätého Ducha, Ducha pravdy, ktorý jediný môže priniesť pokoj. Teda: milosť, vykúpenie a pokoj. Otec a Syn chcú poslať na zem aj Máriu Matku všetkých národov, ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. - Tu som ti podala jasné a zreteľné vysvetlenie obrazu.
Pod vedením Idy namaľoval nemecký maliar Heinrich Repke už v roku 1951 známy obraz Matky všetkých národov. V následujúcom roku preniesli obraz do špeciálnej kaplnky v Amsterdame (Diepenbrockstr. 3), kde sa nachádza dodnes a je predmetom úcty stále rastúceh počtu pútnikov a mariánskych ctiteľov.
Pius XII. a zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
V tom čase bol pápežom Pius XII., ktorý sa začal významnejšie venovať zjaveniam vo Fatime. Symbolickým v jeho prípade je fakt, že za biskupa bol vysvätený 13. So stupňujúcim sa celosvetovým konfliktom sa rozhodol vypočuť výzvu Panny Márie a 31. októbra 1942 zveril svet jej Nepoškvrnenému Srdcu. K tomuto kroku vyzval všetkých biskupov, nie všetci sa však pridali.
Hitler a Stalin stáli v tej dobe už proti sebe a vojská nacistického Nemecka sa snažili dobyť Rusko. Druhá svetová vojna sa do troch rokov skončila, no zlo v podobe komunizmu nevymizlo. Bludy, ako to predpovedala Panna Mária, Rusko šírilo po celom svete. Pius XII. preto 7. júla 1952 pristúpil k osobitnému zvereniu národov Ruska.
„Ako sme pred niekoľkými rokmi zverili celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tak teraz osobitným spôsobom zverujeme všetky národy Ruska tomu istému Nepoškvrnenému Srdcu,“ uviedol vtedy pápež Pius XII. Zverenie Ruska obnovil aj pápež Pavol VI. 21. Pápež Ján Pavol II. krátko po atentáte na jeho osobu v roku 1981 zostavil modlitbu zverenia, ktorú predniesol aj vo Fatime v máji 1982. Na výzvu Panny Márie chcel však odpovedať jasnejšie, a preto 25. marca 1984 na Námestí sv. Od tohto zverenia začal komunizmus slabnúť.
Významným medzníkom, ktorý podľa niektorých započal definitívny koniec totality v Československu, bola Sviečková manifestácia. Tá sa konala v deň štvrtého výročia zverenia, 25. marca 1988. Takzvaný Bratislavský veľký piatok bol predzvesťou konca studenej vojny.
Práve miesto zjavenia Panny Márie trom pastierikom je spojené s veľkými dejinnými zvratmi v 20. Keď sa Panna Mária v priebehu roka 1917 prihovárala Hyacinte, Lucii a Františkovi, hovorila o útrapách, ktoré postihnú svet, ak neprestane urážať Boha. Predpovedala im blízky koniec prvej svetovej vojny, no varovala ešte pred krutejším konfliktom.
Keďže Cirkev bola spočiatku k fatimských zjaveniam rezervovaná, k zvereniu neprišlo a v Rusku v októbri 1917 vypukla revolúcia, ktorá priniesla nástup komunizmu. Pápež František 25. marca 2022 podvečer spolu s biskupmi a veriacimi celého sveta zveril Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Jeho vyslanec, kardinál Konrad Krajewski tak spravil aj vo Fatime.
Modlitba pápeža Františka za mier
Ó, Mária, Matka Božia a naša Matka, k tebe sa utiekame v tejto hodine úzkosti. Ty si Matka, miluješ nás a poznáš nás: nie je pred tebou skryté nič z toho, čo máme na srdci. Ale my sme stratili cestu pokoja. Zabudli sme na poučenie z tragédií minulého storočia, na obete miliónov ľudí, ktorí padli vo svetových vojnách. Nedbáme na záväzky, ktoré sme ako Spoločenstvo národov prijali, a zrádzame sny národov o mieri a nádeje mladých. Ochoreli sme na chamtivosť, uzavreli sme sa do nacionalistických záujmov, nechali sme sa vyprahnúť ľahostajnosťou a paralyzovať sebectvom. Uprednostnili sme ignorovanie Boha, žili sme s našimi klamstvami, živili agresiu, potláčali životy a hromadili zbrane, pričom sme zabudli, že sme strážcami svojho blížneho i samotného spoločného domova. Vojnou sme zničili záhradu zeme, hriechom sme zranili srdce nášho Otca, ktorý chce, aby sme boli bratmi a sestrami. Stali sme sa ľahostajnými voči všetkým a všetkému okrem seba.
V biede hriechu, v našich námahách a krehkostiach, v tajomstve neprávosti zla a vojny nám ty, svätá Matka, pripomínaš, že Boh nás neopúšťa, ale naďalej na nás hľadí s láskou, túži nám odpustiť a znovu nás zodvihnúť. On sám ťa daroval nám a do tvojho nepoškvrneného Srdca vložil útočisko pre Cirkev a pre ľudstvo. Preto sa k tebe utiekame, klopeme na dvere tvojho Srdca, my tvoje drahé deti, ktoré sa nikdy neunavíš navštevovať a pozývať k obráteniu. V tejto temnej hodine nám príď na pomoc a poteš nás. Opakuješ každému z nás: „Nie som tu azda ja, tvoja Matka?“ Vieš, ako rozviazať spleť našich sŕdc a uzly nášho času. Vkladáme do teba svoju dôveru. Tak si to urobila aj v Káne Galilejskej, keď si urýchlila čas Ježišovho vystúpenia a uviedla jeho prvé znamenie svetu. Keď sa hostina zmenila na zármutok, povedala si mu: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3). Zopakuj túto výzvu Bohu ešte raz, ó, Matka, pretože dnes nám došlo víno nádeje, rozplynula sa radosť, rozriedilo sa bratstvo. Stratili sme ľudskosť, premárnili sme mier. Stali sme sa schopnými všetkého násilia a ničenia. Tvoj plač, Matka, nech pohne našimi zatvrdnutými srdcami. Nech slzy, ktoré si za nás vyronila, dajú opäť rozkvitnúť tomuto údoliu, ktoré vysušila naša nenávisť. A kým hluk zbraní neutícha, nech nás tvoja modlitba disponuje k pokoju. Nech tvoje materinské ruky pohladia tých, ktorí trpia a utekajú pod ťarchou bômb. Nech tvoje materinské objatie uteší tých, ktorí museli opustiť svoje domovy a svoju krajinu.
Svätá Matka Božia, keď si stála pod krížom, Ježiš, vidiac pri tebe učeníka, povedal: „Hľa, tvoj syn“ (Jn 19, 26): tak ti zveril každého z nás. Potom učeníkovi, každému z nás, povedal: „Hľa, tvoja matka“. Matka, teraz ťa túžime prijať do nášho života a do našich dejín. V túto hodinu stojí ľudstvo vysilené a zmätené pod krížom spolu s tebou. A potrebuje sa ti zveriť, zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom teba. Preto my, Matka Božia i naša Matka, slávnostne zverujeme a zasväcujeme tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu seba samých, Cirkev a celé ľudstvo, osobitným spôsobom Rusko a Ukrajinu. Prijmi tento náš akt, ktorý konáme s dôverou a láskou; daj, aby prestala vojna a vypros svetu mier. „Áno“, ktoré vyšlo z tvojho Srdca, otvorilo dvere dejín Kniežaťu pokoja; veríme, že skrze tvoje Srdce opäť príde pokoj. Nech sa skrze teba vyleje na zem Božie milosrdenstvo a nech naše dni opäť poznačí sladký rytmus pokoja. Žena, ktorá povedala „áno“, na ktorú zostúpil Duch Svätý, vráť medzi nás Božiu harmóniu. Rozptýľ vyprahnutosť našich sŕdc, ty, ktorá „si živým prameňom nádeje“. V tvojom lone sa Ježiš stal človekom, urob z nás tvorcov spoločenstva. Kráčala si po našich cestách, veď nás na cesty pokoja.