Dúbravka, nachádzajúca sa na severozápade Bratislavy, je obdarená bohatou históriou, o čom svedčia archeologické nálezy datované do mladšej doby kamennej a staršej doby bronzovej. Okrem týchto nálezov je architektonickým symbolom Dúbravky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou.
Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke
História Dúbravky a kostola
Prvá písomná správa o Dúbravke pochádza až zo 16. storočia, keď sa v okolí Bratislavy na majetkoch devínskeho, pajštúnskeho a jurského panstva začali usádzať prisťahovalci z Chorvátska. Bola to tzv. štvrtá vlna chorvátskeho osídlenia v rokoch 1580-1600. Chorváti utekali zo svojej vlasti pred Turkami, ktorí v tom čase okupovali Balkán a stredné Uhorsko, až po Dunaj a miestami aj vyššie. V okolí Bratislavy chorvátski kolonisti osídlili už začiatkom 16. storočia obec Lamač, odkiaľ sa v rokoch 1572-1577 sťahovali na susedné devínske hradné panstvo a usadili sa aj v neďalekej Dúbravke.
Posledné archeologické výskumy však naznačujú, že dnešný Kostol sv. Kozmu a sv. Damiána bol postavený na základoch staršieho kostola, ktorý tu stál možno už v časoch Veľkej Moravy, no prvým overeným záznamom je údaj z 12. októbra 1574 v knihe konceptov mesta Bratislavy. V historických prameňoch sa uvádza ako Hidegkút, po nemecky Kaltenbrunn, neskôr Dubrawka. Názory na obdobie vzniku obce nie sú jednotné. Spomína sa listiny z rokov 1288, 1439 a 1447, najdôveryhodnejším záznamom je však dokument z roku 1574. V ňom sa o Dúbravke píše ako o osade obývanej chorvátskymi kolonistami.
Vývoj obce po prvej svetovej vojne
Po prvej svetovej vojne sa rozparcelovali majetky Mikuláša Pálffyho, v obci sa renovovali historické pamiatky a organizoval sa aj spolkový a družstevný život. V tom čase si obyvatelia obce založili Vinohradnícky spolok, Ovocinársky spolok, miestnu organizáciu Červeného kríža, Konzumné družstvo a pod. V roku 1926 postavili požiarny sklad. V roku 1931 detské kúpalisko a zaviedla sa aj elektrina. Požiarny zbor bol založený už v roku 1889. V roku 1935 sa dokončila škola, v roku 1936 obecný vodovod, ďalej pomník padlým vojakom v prvej svetovej vojne a bol zavedený telefón. V rokoch 1937 a 1938 sa vypracovali melioračné projekty, vystavala sa kanalizácia a kultúrny dom. Obec mala aj divadelné javisko, kino, obecnú knižnicu s čitárňou.
Richtári a starostovia Dúbravky
Prvým známym dúbravským richtárom bol Joachim Milossovits (Zámoravkin), ktorý podpísal v roku 1768 ustanovenia dúbravského urbáru. Na začiatku 19. storočia. Prvé zastupiteľstvo v novej Československej republike bolo zvolené v roku 1921 a starostom sa stal Ján Zajíček, otec dvoch synov, ktorý tragicky skonal pri orbe. Po ňom nastúpil Vincent Granec (1924-25), ktorého vystriedal Nikodém Husák. Ten starostoval až do roku 1927, keď nastúpil Ignác Šimeček (1928-1930). V rokoch 1930-1932 viedol obec Michal Lučanič a od roku 1933 až do roku 1939 bol starostom Martin Granec, za ktorého sa postavil pomník padlým v I. Po Martinovi Grancovi počas Slovenského štátu pôsobil ako komisár obce Peter Lučanič a hneď po oslobodení správu obce prevzal Revolučný národný výbor, ktorý pôsobil do 11. mája 1945, keď bol zvolený prvý miestny národný výbor v obci. Zákonom 377/1990 Z.z.
S batohom cez Oravu: Kostol sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
Architektúra a interiér kostola
Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice. Rímskokatolícky farský kostol v Dúbravke bol postavaný v roku 1723 v barokovom slohu na základoch staršej stavby. Predstavaná veža bola upravená v roku 1776. Pri tejto úprave bola vymenená jej strecha na cibuľovitú.
Baroková centrála na oválnom pôdoryse je zaklenutá plytkou plackou, postavenou na vstavané robustné piliere, ktoré tvoria bočné nikové priestory. V zadnej - nástupovej časti je vstavaný chór s konvexno-konkávnym parapetom. Na južnej strane chrámu sa nachádza sakristia zaklenutá krížovou klenbou. Fasáda je členená pilastrami, ktoré zdobia konvexno-konkávne rímsy. Bočné fasády stavby sú hladké.
Oltáre a relikvie
Pôvodný hlavný oltár pochádzal z konca 18. storočia a bol neskorobarokový. V strede oltára bol obraz Zmŕtvychvstania a v štíte obraz sv. Trojice. Tento oltár bol odstránený a na jeho mieste je v súčasnosti jednoduchý obraz sv. Kozmu a Damiána. Bočný oltár je zasvätený Panne Márii. Pôvodný oltár bol barokový, stĺpový, volútového baldachýnového typu z polovici 18. storočia. V strede oltára v barokovom ráme sa nachádzal malý obraz Panny Márie zo strán pridržiavaných dvoma postavami anjelov. Po roku 1989 bol vrátený do kaplnky arcibiskupského letného sídla, odkiaľ pôvodne pochádzal. V súčasnosti je nahradeným súsoším piety pod krížom.
Pravdepodobne sa v pôvodnom oltári nachádzali relikvie patrónov kostola.
Kaplnka a cintorín
Okolo farského kostola v Dúbravke sa rozprestiera cintorín, na ktorom stojí rannorenesančná kaplnka (z konca 16. stor.), postavená na starých, pravdepodobne gotických základoch. Kaplnka predstavuje jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom; zaklenutá je krížovou hrebienkovou klenbou; vstupný kamenný portál nemá profiláciu; v interiéri kaplnky sú plastiky sv.
Cintorín s kaplnkou
Význam kostola sv. Kozmu a Damiána
Kostol Zmŕtvychvstania bol postavený okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Podľa záznamu vizitácie devínskej farnosti z roku 1731 bol interiér dúbravského kostola vymaľovaný roku 1722. Farnosť v Dúbravke bola erigovaná roku 1807 a odvtedy sa viedli aj farské matriky. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26.