Chrám nebies, alebo aj Tiantan, sa nachádza v južnej časti hlavného mesta Číny, Pekingu. So stavbou začali cisári z dynastie Ming v roku 1420. Ako nebeskí synovia, si nedovolili postaviť ich vlastné bydlisko (Zakázané mesto) väčšie ako miesto, kde sa mali vykonávať obety pre bohov.
V roku 1918 sa chrámový komplex stal národnou pamiatkou a verejnosti prístupným parkom.
Architektúra a symbolika
Komplex sa rozkladá na ploche 2,73 kilometra štvorcového a je obohnaný múrom. Severný, vyšší, múr predstavuje nebo a južná stena múru, ktorá je nižšia, predstavuje zem. Celý areál je rozdelený na vonkajšiu a vnútornú časť. Práve vo vnútornej sa nachádzajú najväčšie pamiatky.
V starovekej Číne ľudia verili, že nebo je okrúhle a zem štvorcová. Tento pohľad sa odráža aj v architektúre, kde sa štvorcové a kruhové tvary spájajú ako symbol harmónie medzi nebom a zemou.
Chrám nebies, postavený v roku 1420 za vlády cisára Yongleho z dynastie Ming, slúžil ako miesto, kde cisári vykonávali rituály na zabezpečenie dobrej úrody a priazne nebies.
Najznámejšou stavbou v areáli je kruhová modlitebná sieň za úrodu, známa svojou úžasnou akustikou.
Budovy a samotné Zakázané mesto, bývalý palácový komplex v centre čínskeho hlavného mesta Peking, sa riadia určitým architektonickým poriadkom. Aj dnes sú po celej Číne roztrúsené stopy niekdajších dynastií, čitateľné na stavbách a v záhradách. Na rozdiel od modernej výstavby vyžarujú staré čínske stavby dôvtip, vznešenosť, ladnosť a vnútornú silu.
V tradičnej čínskej architektúre slúžia dvere a okná ako rámy pre maľby, ktoré odrážajú meniace sa ročné obdobia. Táto pasáž v Zakázanom meste v Pekingu ponúka krásny výhľad na marhuľové stromy kvitnúce na jar.
Východná filozofia je postavená predovšetkým na myšlienke rovnováhy. Symboly jin a jang stelesňujú dva protiklady, ktoré sa navzájom dopĺňajú a sú neoddeliteľne prepojené.
Zdobené strechy s kľukatými líniami sú klasickým znakom tradičnej čínskej architektúry. Zvýšené rohy sa nazývajú lietajúce rímsy, vytvárajú atmosféru ľahkosti a flexibility, akoby celá konštrukcia bola zdvihnutá rohmi. Odkvapy môžu odvádzať vodu, ale aj odrážať údery blesku.
Táto fotografia zobrazuje zdobenie maľované odkvapy a oblúky tradičnej ozdobnej strechy v Zakázanom meste v Pekingu.
Typickým prvkom sú aj prezdobené strechy so zakrivenými líniami. Vyzdvihnuté rohy - tzv.
Základný pôdorys čínskych stavieb je štvorcový, no ich šikmé strechy s výraznými rímsami dávajú celej konštrukcii vzletnosť. Dvere a okná majú často tvar oblúka. Takto pôsobia stavby ľahko a vzdušne, akoby sa ich dotkla samotná krása neba.
V tradičnej čínskej kultúre existuje päť základných farieb, ktoré zodpovedajú piatim prvkom a piatim smerom. Zelená patrí elementu dreva a predstavuje východ, červená symbolizuje oheň a juh, biela zodpovedá kovu a západu, čierna patrí vode a severu.
Teória piatich prvkov priraďuje každému prvku okrem iného farbu a smer. Najintenzívnejší odtieň žltej zároveň symbolizoval cisársku moc.
Pohľad na žlté strešné škridle v Zakázanom meste v Pekingu. Tieto žlté strechy dopĺňajú červené múry, dvere a okenné rámy. Podľa princípov piatich prvkov vzniká zem (žltá) z ohňa (červená), ktorý prináša život.
Naopak, mnohé čínske záhrady a chrámy sa vyznačujú bielymi múrmi, čiernymi stĺpmi a modrými škridlami - ich farebnosť pôsobí pokojne a vyrovnane. Vyznievajú, akoby ich vytvoril človek, no navrhli samotné nebesa.
Či už ide o konfuciánsku myšlienku „nebo a zem splývajú v harmónii“ alebo taoistické presvedčenie „nebo, zem a ja sme sa zrodili spolu“, stará čínska architektúra vždy vyzdvihovala jednotu človeka s prírodou.
Vnútorná časť chrámu
1,2 kilometra dlhá cesta začína pri Kruhovom oltári, trojvrstvovej terase z bieleho mramoru. Cesta ďalej vedie popod Nebeský oltár, ktorý je akoby zmenšeninou hlavnej budovy. Tá sa volá Sieň modlitieb za dobrú úrodu a bola miestom každoročných osláv úrody. Chrám má okrúhly pôdorys a tri modré strechy. Vnútri sa nachádza 28 stĺpov. 4 z nich reprezentujú 4 ročné obdobia, 12 stĺpov reprezentuje mesiace v roku a posledných 12 predstavuje 12 hodín v jednom dni (v čínskej kultúre mal deň 12 hodín).
V tomto posvätnom chráme, ktorý je umiestnený v rozľahlom parku o rozlohe 267 hektárov, vykonával cisár každý rok najvýznamnejšie ceremónie a obrady. Postavili ho spolu s cisárskym mestom v rokoch 1406 až 1420. Jeho najdôležitejšia Sieň modlitieb za dobrú úrodu je postavená celá z dreva a nepoužil sa na to jediný klinec. Priemer siene je 36 metrov a zároveň je 38 metrov vysoká. Postupne sa stala symbolom mesta a dnes i pamiatkou UNESCO.
V starovekej Číne bol cisár označovaný ako Tianzi - syn nebies, ktorý reprezentoval božskú autoritu. Cisár bol zahalený do špeciálnych šiat a nemohol v ten deň konzumovať mäso. Prvýkrát priniesol obetu vždy pred začiatkom sadenia úrody a druhýkrát ako vďaku za úrodu, ktorá im bola dopriata.
Park a jeho súčasnosť
Park sa delí na päť častí. Tvorí ho Sieň modlitieb, Kruhový oltár, Múr ozvien, Oltár nebies a najdôležitejšia stavba, Sieň modlitieb za dobrú úrodu. Nie je to však všetko, čo môžete v parku zbadať.
Cisár, kedysi vyhradený len cisárovi a jeho sluhom, je dnes spoločenským miestom starých Pekinčanov, ktorí si v chrámovom parku zriadili ihrisko. Tam sa chodia socializovať, spievať, tancovať, cvičiť, debatovať, hrať spoločenské hry.
Domáci prispôsobili chodby vlastným potrebám. Ako som sa dozvedela od miestnych obyvateľov, park je zadarmo pre všetkých seniorov, ktorí priestory využívajú na rôzne sociálne aktivity, napríklad hranie kartových hier a cvičenie tajči. Zbadala som však aj živé spevácke a tanečné vystúpenia, ktoré sú v tejto oblasti veľmi populárne. Aj keď mnohým matka príroda nenadelila hudobný sluch, nevidia v tom problém a o dušu vyspevujú miestne populárne piesne minulého storočia.