Košice, metropola východu, sú mestom s bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Premonštrátsky kostol, ktorý sa nachádza na Hlavnej ulici a je jednou z dominánt mesta. Tento kostol je známy svojou pôsobivou architektúrou a bohatou históriou.
História Kostola
Pôvodne jezuitský a od začiatku 19. storočia premonštrátsky kostol je svojím spôsobom košickým unikátom. Medzi doteraz spomínanými vnútromestskými kostolmi je ten jezuitský doslova novovekým mladíkom.
Kráľovský Dom
Kostol bol postavený na mieste, kde predtým stál Kráľovský dom, ktorý bol postavený pravdepodobne za panovania kráľa Žigmunda Luxemburského na prelome 14. a 15. storočia. V tomto dome občas žili významní prechodní obyvatelia mesta, ako napríklad hornouhorskí kapitáni, či vodcovia protihabsburských povstaní. Medzi nimi boli Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen a Juraj I. Rákoczi.
Na počiatkoch rekatolizácie v ňom hornouhorský kapitán Ondrej Dóczy dal zriadiť obydlie a kaplnku pre jezuitov "misionárov" v protestantskom meste. Jezuitov a ich národného hosťa, ostrihomského kanonika, tu v noci zo 6. na 7. septembra 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.
Založenie a Výstavba
Samotný kostol bol postavený v rokoch 1671 - 1681. Zakladateľkou bola Žófia Báthoriová, katolícka manželka Juraja II. Rákócziho. Tá odkúpila od mesta pozemok a dala i príspevok jezuitom na stavbu kostola, ktorý bol postavený na tom mieste, kde v čase povstania Gabriela Bethlena v septembri 1619 pretrpeli mučenícku smrť Marek Križin, ostrihomský kanonik a otcovia jezuiti Štefan Pongrác a Melichar Grodecký. Týmto skutkom chcela Báthoriova odčiniť zlo svojho zaťa Juraja Rákócziho, ktorý dal popraviť spomínaných jezuitov.
Dedikáciu kostola hlása s ušľachtilou renesančnou jednoduchosťou nápis na štíte priečelia: "Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681 K úcte svätej Trojice nechala postaviť kňažna Žófia Báthory v roku 1681". Kostol bol majetkom jezuitov až do zrušenia rádu v roku 1773.
Premonštráti
Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. rozpustené prepošstvo premonštrátov v Jasove v roku 1802, a premonštrátom odovzdal v roku 1811 aj niekdajší jezuitský kostol, gymnázium a rádový dom.
Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sväté omše.
Požiare a Rekonštrukcie
Kostol bol v minulosti niekoľkokrát poškodený požiarmi. V roku 1701 neopatrnosťou pokrývačov kostol vyhorel, a ďaľší požiar ho zničil aj koncom storočia (1793). Po tejto udalosti dochádza k závažnej barokovo-rokokovej úprave a čiastočne i k štýlovej obnove interiéru.
Extrémna víchrica v roku 1875 poškodila vysoké zastrešenie južnej kostolnej veže. Dôsledkom toho obe veže dostali dnešné nízke plechové prilbice, čo kostolu ešte pridalo na kráse.
Architektúra Kostola
Jeho architektúra prechodného renesančno barokového štýlu je zriedkavosťou na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.
| Rozmer | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka | 47 m |
| Šírka | 23 m |
Exteriér
Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.
Interiér
Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.
Dokonala je iluzívna maľba z r. 1786 od Erazma Schotta. Všetky bočné kaplnky majú iluzívne namaľované oltáre do ktorých sú vložené skutočné oltárne obrazy. Cenné rezbárske práce sú kazateľnica (1600), štallá, lavice, okenné rámy oratórií a intarzované dvere. Veľmi cenný je aj mobiliár sakristie.
Krypta
Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty, ale tam sa nedostanete, lebo za I. ČSR vchod bol zamurovaný. Komory ale boli pootvárané, niektoré rakvy povyťahované a zničené. Autorka sa domnieva, že k tomu mohlo dôjsť počas jozefínskej sekularizácie, keď došlo k zrušeniu jezuitského rádu, alebo v r. 1849, "keď kostol využívala ruská armáda ako proviatný sklad." Ale na konci 2. svetovej vojny kryptu zdevastovali sovietski vojaci.
Krypta kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví. Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky.
Erazmus Schrött a Iluzórna Architektúra
Významným umelcom, ktorý sa podieľal na výzdobe kostola, bol Erazmus Schrött. Nástennú maľbu ilozórnej architektúry vo svätyni dokončil v auguste 1796. Aj štýl malieb v pozadí bočných oltárov je podobný ako vo svätyni. Ich autorom však už nie je Schrött, ale pravdepodobne jeho žiak, istý maliar Molnár a tieto maľby boli realizované o niekoľko rokov neskôr.
Schrött sa narodil v roku 1755 blízko Prahy, v malej obci Kbely. Študoval na umeleckej škole vo Viedni a po absolvovaní štúdia sa stal učiteľom maliarstva a zároveň grafikom a kresliarom. V 80. rokoch sa natrvalo usadil v Košiciach, v roku 1789 sa stal mešťanom mesta a o rok neskôr sa stal učiteľom mestskej národnej kresliarskej školy.
Premonštrátsky Kostol v Pláne Mesta Košice z roku 1832
Na pláne mesta Košice z roku 1832, ktorý vypracoval košický inžinier Jozef Ott, je Premonštrátsky kostol označený ako Jezuitský kostol (Jesuiten Kirche). Tento plán je cenným zdrojom informácií o rozložení mesta a jeho významných budovách v danom období.
Sakrálne Stavby v Košiciach
Košice sú bohaté na sakrálne stavby, ktoré svedčia o ich bohatej histórii a kultúrnom dedičstve. Medzi najvýznamnejšie patrí:
- Dóm svätej Alžbety: Najväčší a najvýchodnejší gotický chrám na Slovensku.
- Kaplnka svätého Michala: Gotická kaplnka z 14. storočia.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánsky kostol): Najstaršia dochovaná budova v Košiciach.
- Seminárny kostol svätého Antona Padovského: Pôvodne gotický chrám s barokovou fasádou.
- Kalvínsky kostol: Kostol zo začiatku 19. storočia s klasicistickou kazateľnicou.
- Synagóga na Zvonárskej ulici: Synagóga z roku 1883 s maurskými prvkami.
Premonštrátsky kostol v Košiciach je významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii mesta. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č.
tags: #kostol #premonstratov #kosice #mapa