Rímskokatolícky Kostol v Nesvadoch: História a Kultúrne Dedičstvo

Nitriansky kraj, bohatý na históriu, sa rozprestiera na Podunajskej nížine. Medzi jeho mestá patrí aj Kolárovo, ktoré sa nachádza na sútoku Malého Dunaja a Váhu, v dolnej časti Žitného ostrova.

Z dejín mesta Kolárovo:

Prvá obec sa nazývala Malá Guta a ležala na ľavej strane Váhu, pri rieke Nitra. Toto osídlenie sa nazývalo aj Starou Gutou. V listinách sa prvýkrát spomína roku 1268. V 14. storočí bolo založené druhé osídlenie, nazývané Veľká Guta. Po moháčskej bitke sa obyvatelia oboch obcí z obavy pred Turkami presťahovali na bezpečnejšie miesto pravého brehu Malého Dunaja, na Žitný ostrov, tam, kde sa nachádza dnešné Kolárovo. Roku 1573 obec vyplienil ostrihomský beg.

V tom čase bola už Veľká Guta zničená, podobne aj jej starý kostol, hoci túto obec sčasti chránili šiance, ktoré boli súčasťou pevnostného systému Kolárova. Hrad Kolárovo bol postavený r. 1349 na ochranu brodov a obchodnej cesty. Dala ho postaviť kráľovná Mária a pomenovala ho Békevár (hrad mieru). V listine kráľa Ladislava IV. z roku 1551 sa villa Gutta už spomína ako mestečko. Listinou nebolo iba povýšené na mesto, ale dostalo aj viacero privilégií (na organizovanie jarmokov, dobytčích trhov a pod.).

Podľa miestnej tradície králi z rodu Arpádovcov zaľudňovali okolité spustnuté obce Jazygovcami z oblasti pri rieke Tise. Svedčia o tom ľudové zvyky, ľudové stavby a pod. Iné údaje tvrdia, že darcami chotára Kolárova boli králi Ladislav . a 11. Podľa nich už kráľ’ sv. Ladislav svojou listinou ohraničil chotár mesta s rozlohou 56 000 jutár. Kráľ Ladislav 11. Kumánsky daroval obci okolité samoty. Mesto oddávna bolo majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Dokazuje to aj listina z roku 1268. Ale týchto zemepánov si obyvatelia Guty nikdy neobľúbili, aj preto z času na čas vzburili, ale aj proti iným mocipánom. Obyvatelia mesta veľa trpeli aj v časoch vojen.

Roku 1311 zbrojnoš Matúša Čáka trenčianskeho Chellus so svojou hordou zničil obce Guta, Nesvady a Zemné. V roku 1669 zapálili turecké jednotky východnú časť Kolárova. V rokoch 1848-1849, v dobe národnooslobodzovacích bojov, po vyhratých bitkách v Tešedíkove a Žihárci ustupujúce rakúske vojsko podpálilo mesto.

Pevnosti:

Pevnosť bola postavená na mieste hradu kráľovnej Márie a popri obrovských pevnostiach v Nových Zámkoch a Komárne v dejinách vždy hrala menšiu úlohu. Viackrát bola podľa požiadaviek doby opravovaná a modernizovaná. Na začiatku tureckej okupácii bol r. 1527 tunajším kapitánom Gregor Martonosi Pesthényi, kvôli približujúcej sa armáde Jána Zápol’ského, podporovanou Turkami, bola pevnosť urýchlene opravená. V tomto roku Zápol’ského veliteľ, Gašpar Ráskay pritiahol do Guty a po dvoch silných útokoch pevnosť dobyl. Pevnosť sa však onedlho opäť ocitla v rukách cisárskeho rakúskeho vojska.

V rokoch 1584-1594 za pomoci talianskych vojenských inžinierov bola pevnosť zosilnená. V čase, keď Gabriel Bethlen dobýjal pevnosť Komárno, tunajší valónski a francúzski vojaci utiekli. V obave pred novými tureckými útokmi bola pevnosť v rokoch 1662-1664 opäť modernizovaná. Vo vnútri pevnosti stáli kamenné ubytovacie budovy, a kamenné sklady na pušný prach a zbrane. V týchto rokoch sa za múrmi pevnosti zdržiavalo 130 žoldnierov pod velením Mateja Frühwirtha. Gróf Quido Stahrenberg v časoch Rákócziho povstania na jar r. 1707 za pomoci vojenského inžiniera Fischera vykonal opevňovacie práce v hodnote 6090 forintov. Kurucký generál Ján Bottyán sa štyrikrát zdržiaval neďaleko mesta. 12. 7. 1708 za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl pevnosť a zajal tunajších žoldnierov. Po boji bola pevnosť zničená a kuruci odtiaľ odtiahli so slovami: “Odteraz nech je obydlím žiab”. Neskôr bola síce pevnosť opravená, ale hanlivé meno Békavár (Žabí hrad) jej ostalo. Generál Heister v nej umiestnil Dánsku posádku. V mieruôsmych rokoch pevnosť už nemala žiaden význam, iba vojsko generála Görgeyho si pri nej odpočinulo po prehratej bitke.

Kultúrne pamiatky:

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1723-1724 v barokovom slohu na mieste staršieho vyhoreného gotického kostola. Budova bola r. 1772 zväčšená. Interiér kostola je zaklenutý neskorobarokovou valenou klenbou. Oltárny obraz na hlavnom klasicistickom oltári znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie a je dielom Ferdinanda Lütgerndorffa z r. 1832. Okolo kostola bol starší opevňovací múr so strieľňami a okrúhlymi nárožnými baštami zo 17. storočia. V 50. rokoch 20. storočia bol tento múr nezmyselne zbúraný.

Kaplnka na bývalom cintoríne je baroková stavba z 50. rokov 18. storočia. Pred kaplnkou je brána do bývalého cintorína.

Trojičný stĺp stojí na pôvodnom mieste v kostolnom parku a pochádza z r.1831. Bol postavený na pamiatku obetí cholery.

Socha Sv. Vendelína je ľudovou prácou z r. 1835 a stála pred vchodom na trhovisko. Dnes po viacerých presunoch stojí pri kaplnke.

Pomník padlým v I. sv. vojne pochádza z 20 rokov 20. stor. Autorom súsošia je Alojz Rigele a je umiestnené v parku pri rímsko-kat. kostole.

Pamätník občanom mesta odvlečených do koncentračných táborov v Dachau a Schönbergu je dielom ľudového umelca, sochára z Kolárova Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča a je umiestnený v ružovom parku.

Pamätník povodne r. 1965 pri budove Mestského úradu je dielom sochára Jána Nagya a má názov SOCHA MATKA ZEM.

Vodomet pred Mestským úradom zobrazuje súdržnosť pri povodni, dielo s názvom Vzplanutie živlov vzniklo podľa návrhu staviteľa Paluša.

Pamätník obetiam II. svetovej vojny s menami obetí sa nachádza v novom parku.

Pamätné tabule deportovaných r. 1947 sú umiestnené na vstupnej bráne do Centrálneho parku.

Socha Matka s dieťaťom je dielom sochárky Kláry Patakiovej a je umiestnená v parku zdravotného strediska.

Socha Dievča s kyticou na dvore Základnej školy na ulici Rábskej je dielom sochára J.V.

Keď sa zoznam miest na Slovensku rozšíril na 141 a od 1. januára 2020 pribudli Nesvady v okrese Komárno, pocítil som, že povinnosť volá, hoci táto stránka dlhé roky spala.

Mnoho návštevníkov obvykle mieri do Nesvád na termálne kúpalisko. Na stránke mesta sa dá dočítať, že Nesvady boli v ranom novoveku mestečkom s jarmočným právom. Za prvej československej republiky ich Masarykov slovník opisuje ako veľkú poľnohospodársku obec s názvom Nasvad a s takmer výlučne maďarským obyvateľstvom.

Napriek tomu, že Nesvady ležia na nížine, v centre mesta nájdete malý kopček, ktorý vidíte na úvodnom obrázku. Volá sa Duna pri kalvárii a vznikol v dávnych dobách naviatím piesku. Je chránený ako prírodný areál.

V Nesvadoch stojí aj baptistický kostol z roku 1957, jeden z mála na Slovensku, a barokový katolícky kostol. Z trojice kostolov v strede mesta je najstarší, no nie je chránený ako pamiatka.

Minulosť Nesvád ešte pripomína prízemný domček nazývaný Dom ľudových tradícií s krojmi a nástrojmi miestnych gazdov, tkáčov a rybárov.

Na území Nitrianskeho samosprávneho kraja sa nachádza 143 farností a 286 kostolov Nitrianskej diecézy, spravovanej v poradí jej 79. biskupom Mons. Viliamom Judákom. Jeho sídelný chrám Bazilika minor svätého Emeráma sa vypína na Hradnom kopci nad krajským mestom. Okrem toho 17 farností so 44 kostolmi v okrese Levice patrí Banskobystrickej diecéze, ktorú vedie biskup Mons. Marián Chovanec, 31 farností s 51 kostolmi zasa do Trnavskej arcidiecézy, ktorú spravuje arcibiskup Mons. Ján Orosch.

V kraji pôsobí viac ako dvadsiatka ženských i mužských rímskokatolíckych rehoľných spoločenstiev: boromejky (Nitra-Kalvária), Dcéry našej Milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Nitra-Lukov dvor), karmelitánky (Nitra), krížové sestry (Topoľčianky), milosrdné sestry Panny Márie Jeruzalemskej (Topoľčany), misijné sestry (Ivanka pri Nitre, Nitra-Kalvária, Nitra-Lukov dvor), misijné sestry Kráľovnej apoštolov (Nitra), premonštrátky (Nitra), ružové sestry (Nitra), sestry Apoštolátu svätého Františka (Nitra), sestry Rodiny Panny Márie (Lužianky), utešiteľky (Nitra), vincentky (Nitra), vykupiteľky (Nesvady, Nitra, Topoľčany); bratia Domu Panny Márie Jeruzalemskej (Topoľčany), dehoniáni (Veľké Ripňany), františkáni (Nové Zámky), misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Nitra-Lukov Dvor), pavlíni (Topoľčany), piaristi (Nitra), salvatoriáni (Nitra-Mlynárce), tešitelia (Zlaté Moravce), verbisti (Nitra-Kalvária).

V kraji dominujú rímskokatolíci (60,99 % - 413 458), nasledujú kalvíni (3,57 % - 24 210), po nich evanjelici (2,63 % - 17 825), gréckokatolíci (0,62 % - 4 204) a pravoslávni (0,14 % - 795). Takmer 23 % (155 832) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 354 mestách a obciach NSK stojí presne 500 kostolov a chrámov slúžiacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 24 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.

V 17 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám, čo je rovnaký počet ako v Trnavskom kraji. Ide o tieto obce jednotlivých okresov:

• Komárno (3): Bodza, Brestovec, Dedina Mládeže;
• Levice (1): Turá;
• Nitra (7): Čab, Hruboňovo, Kapince, Ľudovítová, Malé Zálužie, Malý Lapáš, Štefanovičová;
• Topoľčany (6): Biskupová, Čeľadince, Horné Chlebany, Nemečky, Súlovce, Šalgovce.

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

rímskokatolícke kostoly: 381 (76,2 %)

kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 81 (16,2 %)

evanjelické kostoly: 36 (7,2 %)

pravoslávne chrámy: 2 (0,4 %), z toho jeden vo výstavbe

gréckokatolícke chrámy: 1 - prenajatý (0 % z hľadiska vlastníckeho práva)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

9. storočie: 1

10. storočie: 1

11. storočie: 1

12. storočie: 3

13. storočie: 31

14. storočie: 13

15. storočie: 8

16. storočie: 5

17. storočie: 26

18. storočie: 187

19. storočie: 91

20. storočie: 101 (z toho po Nežnej revolúcii 19 stojacich)

21. storočie: 2

Pútnické miesta kraja podliehajú právomoci diecézneho biskupa rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy. Patria medzi ne napríklad Nitra-Hrad, Nitra-Kalvária, Nitrianska Blatnica, Nová Ves nad Žitavou, Rajčany (Mechovička), Topoľčany, Topoľčianky či Veľké Lovce.

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku:

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 24 je národnou kultúrnou pamiatkou dvanásť:

• rímskokatolícka Bazilika minor svätého Emeráma (10. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach (12. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa v Párovciach (12. storočie);
• rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Horných Krškanoch (13. storočie);
• rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Kyneku (13. storočie);
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii (pol. 17. storočia);
• rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa (17. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla (17. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava (18. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Ondreja v Dolných Krškanoch (18. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Janíkovciach (18. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (19. storočie).

Zaujímavosti:

Najstarší kostol: rímskokatolícky Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom (9. storočie). Popri rímskokatolíckom Kostole svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch ide zároveň o najstaršiu zachovanú sakrálnu stavbu na Slovensku vôbec. Z veľkomoravského obdobia okrem toho pochádza aj Rotunda svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici.

Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol svätého Františka z Assisi v Tupej (2023); rímskokatolícky Kostol Panny Márie Patrónky Uhorska - Regina Patrona Hungariae a svätého Martina, biskupa z Tours vo Veľkých Turovciach-Dolných Turovciach (postavený v roku 2016; oficiálne daný do užívania až v roku 2024).

Chrám/kostol vo výstavbe: pravoslávny Chrám svätým apoštolom rovných Cyrila a Metoda a Sedmopočetníkov v Nitre a rímskokatolícky Kostol blahoslaveného Zefyrína v Nitre-Orechovom dvore.

Trojloďový rímskokatolícky Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Diakovciach z 1. tretiny 13. storočia je rozdelený na horný a dolný kostol, čo je európsky unikát.

Na stenách svätyne Kostola svätého Mikuláša v Sazdiciach sa nachádzajú jedinečné stredoveké nástenné maľby talianskej školy z Giottovho okruhu z rokov 1370 - 1400.

V kraji stojí jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor svätého Emeráma, nitrianska katedrála.

Patrocínium rímskokatolíckeho Kostola Božieho milosrdenstva v Jacovciach bolo vybraté netradične: na základe všeľudového hlasovania. Podľa slov jeho projektanta, niekdajšieho hlavného architekta mesta Nitra Ing. arch. Stanislava Babčana je pre svoj vzhľad považovaný za najerotickejší kostol na Slovensku, čo má za následok zvýšený dopyt snúbencov po svadbe v ňom.

Rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva v Jacovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin

Slovenské gréckokatolícke farské spoločenstvo v Nitre sa na liturgické i ďalšie slávenia zhromažďuje v pôvodne románskom rímskokatolíckom Kostole Štefana Kráľa na Párovskej ulici. Chrám mu 1. septembra 1992 na 99 rokov prenajal vtedajší nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec SJ.

Nitrianski gréckokatolíci z Ukrajiny sa na nedeľné bohoslužby schádzajú o 9.00 h v rímskokatolíckom Kostole svätého Michala Archanjela na ulici Na vŕšku.

Komárňanskí gréckokatolíci si na slávenie liturgie prenajímajú Kaplnku svätej Anny na Námestí generála Klapku.

V krypte Kostola nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii v Nitre je pochovaný emeritný apoštolský nuncius v Rumunsku a Ruskej federácii Mons. Ján Bukovský. Je jediným pochovaným verbistom v krypte kostola na našom území; ostatní vo väčšine prípadov odpočívajú na miestnom verbistickom Cintoríne svätého Cyrila a Metoda.

V obciach Preseľany a Jacovce časť svojho kňazského života pred odchodom na Ukrajinu pôsobil budúci mukačevský vladyka Milan Šášik CM ako kaplán a farský administrátor. Pamätnú tabuľu tomuto rodákovi z Lehoty neďaleko Nitry odhalili na obecnom rímskokatolíckom Kostole svätej Anny 27. júla 2025.

Cirkevný zbor v Nitrianskej Strede ustál protireformáciu s podporou miestnej evanjelickej vetvy rodu Zerdahelyi. Vavrinec Zerdahelyi dokonca u Márie Terézie vymohol, aby sa na jeho pôde postavil jeden z dvoch povolených stoličných artikulárnych kostolov. Ide o jeden z najväčších kostolov v Dunajsko-nitrianskom senioráte: má rozlohu 64...

Jedinou oficiálnou pamiatkou mesta bol v čase písania tohto textu evanjelický kostol podľa projektu Emila Belluša dostavaný v rokoch 1950 až 1951. Prečo práve za tuhého komunizmu? Do takmer úplne katolíckych Nesvád sa prisťahovali počas výmeny obyvateľstva slovenskí evanjelici z Maďarska a kostol sa nazýva aj presídlenecký.

Ja som si bol pozrieť mesto, kde Csemadok a Matica slovenská sídlia v jednej budove.

Tabuľka: Prehľad kostolov a chrámov v Nitrianskom kraji

tags: #rimskokatolicky #kostol #nesvady