Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne.
Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy - mám na mysli oficiálnych historikov.
Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky.
Z publikácie Děvín a Velehrad, dva hrady velkomoravské od I. L. I. L. Str. 49: Mikulčice (u Hodonína). Na pravom brehu Moravy je rovinné hradisko s valom a priekopou, v objeme asi 1300 krokov. Riaditeľ K. J. Maška našiel tam zvieracie kosti a črepy s vlnitým ornamentom v kultúrnych vrstvách. Neďaleko odtiaľ k východu je menšie miesto obohnané priekopou. Toto je veľmi dôležitý dôkaz o tom, že Mikulčice boli pravdepodobne obyčajným kláštorom, a že hlavné mesto bolo z nich vyrobené akosi na objednávku.
Str. Velehrad spomína sa na Morave poprvý raz v listine z r. 1130 a bol až do r. 1257 mestečkom či trhovou dedinou. Keď bolo nablízku založené opevnené mesto Nova Velehrad či Uherské Hradište, stratilo mestečko Velehrad mestských práv a stalo sa obyčajnou dedinou, stratil aj svoje meno a nazývaný je odvtedy iba Starým Městom. Pôvodné jeho meno prenesené bolo potom na kláštor Cistercijský, založený okolo roku 1200 na bývalom kláštore sv. Tento Velehrad nemožno dôvodne stotožňovať s Velehradom, sídlom Svätoplukovým a Metodovým, ako ho uvádzajú legendy a Dalimil. Tieto závery sú staré 100 rokov, mnohé sa odvtedy vykopalo. No vidíme, koľko sa muselo kopať, aby sa mohla vymyslieť teória o tom, že centrum moci bolo na dnešnej Morave.
Str. 63: Prečo osada táto nazvaná bola neobvyklým menom Velehrad, možno tak ťažko vysvetliť ako veľkú časť našich mien miestnych vôbec. Toto pôvodné mesto alebo hrad načim hľadať mimo terajšej hranice Moravy, práve tak ako hrad Devín pri Dunaji; veľké tie udalosti IX.
Kniha bola napísaná pred sto rokmi, v čase, kedy ešte neexistovalo dnešné Slovensko, ale Slovensko bolo integrálnou súčasťou Uhorského kráľovstva, preto sa spomína Slovensko Uhorské. Pred sto rokmi si ľudia nevedeli predstaviť, že by česká Morava hrala nejakú dôležitejšiu úlohu vo veľkomoravskej histórii. Str. 41: Najvýznamnejšie sídlo moravskej kniežacej družiny ale bolo v Mikulčiciach, kde archeológovia našli 60 železných a bronzových ostrôh s háčikmi na konci bočníc, niekedy vykladaných meďou alebo striebrom.
Háčiky slúžili na zachytávanie remienka, ktorým sa ostroha priviazala k obuvi, vždy len na jednej nohe. Ostrohy s háčikmi nosili kniežací jazdeckí bojovníci na Morave od druhej polovice 7. storočia do konca 8. storočia. Bývali v tesnej blízkosti svojho kniežaťa, na mikulčickom predhradí, kde podľa odhadu archeológov stálo asi 200-250 priestranných zrubov s udupanou ílovou dlážkou, čo môže zodpovedať počtu najbližších kniežacích družiníkov.
Moravským kniežacím bojovníkom patrili aj ostrohy s háčikmi nájdené v Uherskom Hradišti, 3 na Ostrove sv. Jiří, 1 ostroha v Sadoch (v polohe Sady II). 7 ostrôh s háčikmi pochádza zo Starých Zámkov v Brne-Líšni, 1 ostroha zo Zelenej hory pri Vyškove, 1 ostroha z Břeclavy-Pohanska, 1 ostroha z Mutěníc, 4 ostrohy z Povelu pri Olomouci a 1 ostroha z Podbranča na Myjave. Ostrohy s háčikmi nájdené na niekoľkých miestach východne od Malých a Bielych Karpát svedčia o prítomnosti kniežacej jazdeckej družiny v 8. Storočí aj v Nitriansku.
Z jeho územia však nemáme taký veľký nález ostrôh s háčikmi, aký vydali moravské Mikulčice. Ján Steinhubel sa mi javí ako vedúci krížnik obhajoby podľa mňa neobhájiteľného čechoslovakistického historiografického názoru, že Mojmírovci mali pochádzať z Valov pri Mikulčiciach. Takýto názor vychádza z veľkého množstva ostrôh s háčikmi, ktorý si Ján Steinhubel vysvetľuje ako ochranu kniežacieho sídla.
Mikulčické Valy boli podľa mňa prestupnou stanicou, hostincom, kde si kupci osviežili kone, vyspali sa v chatrčiach, pomodlili sa v mnohých kostoloch, pričom boli oni a ich Tovar chranení vojskom. Táto osada bola na západnej strane zeme, preto čelila útokom Alemanov a Frankov najviac. Ak by sme sa mali držať Steinhubelovej logiky, tak počet guľometných bunkrov a vystrelených guliek a umretých vojakov s ich kovovými prilbami, najhustejší v pohraničí pri Nemecku, by nám mal napovedať, že v pohraničí bolo hravné mesto Česka, nie v Prahe.
Ostrohy nachádzame proste tam, kde bolo treba sústrediť ochranu, preto na severe Slovenska, ale ani na východe, odkiaľ nehrozilo nebezpečenstvo, ich nie je toľko. Str. 158: (Maďari) Dobyli, vylúpili a vypálili hlavné sídlo Mojmírovcov v Mikulčiciach. Svedčia o tom stopy požiaru a predovšetkým množstvo šípov, ktoré Maďari strieľali na obrancov. Archeológovia našli až 59 šípových hrotov, ktorých rombický a deltoidný tvar bol pre Maďarov charakteristický. Dobyli aj Strachotín, Staré Zámky pri Líšni a asi rovnako Pohansko pri Břeclave, Zelenú Horu a ďalšie moravské hrady.
Aj tam sa našli strelky z maďarských šípov a stopy po veľkom požiari. … Mojmírovci, ktorí roku 833 pripojili Nitriansko k Morave, roku 906 zahynuli. Takže Steinhubel z 59 šípových streliek vykopaných v Mikulčiciach usudzuje, že Mikulčice boli hlavným sídlom Mojmírovcov. Ak by Nitra mohla byť prekopaná tak ako mikulčické Valy, možno by sa tých streliek našlo 590. Avšak Nitra tak dôkladne prekopaná ako Valy nebude kvôli pokračujúcej zástavbe.
Jedno je však isté - Nitra po páde ríše pokračovala, o mikulčických Valoch toho veľa nevieme, no dodnes neprežili. Neprežili, pretože neboli strategickým miestom, ale len v danom čase a na danom mieste postavenou osadou, ktorá dočasne získala na význame, a ktorá po čase význam stratila. Valy sú výtvorom konkrétnej doby, a akonáhle tá doba odznela, Valy zanikli. Str. 161: Jeho (Nitrianskeho kniežatstva) územný rozsah vyznačil Anonymus riekami Váh, Hron, Dunaj a Morava.
Rieka Morava však nemohla byť pôvodnou hranicou Nitrianska s Moravou, lebo na tejto rieke ležali najdôležitejšie veľkomoravské centrá Mikulčice a Staré Město, ktoré by sa tak ocitli priamo na deliacej čiare. Pôvodnú preduhorskú hranicu medzi Moravou a Nitrianskom musíme hľadať východnejšie, na ďalšej a dostatočne výraznej prírodnej prekážke, ktorou bol hrebeň Malých a Bielych Karpát. Ani Hron nebol východnou hranicou Nitrianskeho kniežatstva.
Krásny príklad, ba povedala by som, že krajší ani nemožno nájsť, ako niekto živí a presadzuje teóriu o neobhájiteľnom. Takže podľa Steinhubela boli Mikulčice a Staré Město významnejšie ako Devín-Bratislava alebo Nitra. Veď stačí sa len pozrieť na rozlohu a človeku musí byť jasné, že Mikulčice neboli nedobytnou pevnosťou. Vladári vždy uprednostňovali, už v hinduistických textoch sa to píše, svoje sídlo na vrchole kopca, lebo z bezpečnostného dôvodu toto lepšie vyhovovalo.
Veď v Mikulčiciach ani nemali ako vidieť, že sa blíži nepriateľ. Čo tam mali vypusteného šarkana alebo teplovzdušný balón, aby sledovali okolie? Veď v Mikulčiciach by sa o vojenskom prepade dozvedeli až vtedy, keby im Frankovia klopali na bránu. Str. Steinhubel prekladá slovenské knieža ako slovanské knieža. Zaujímalo by ma, čo viedlo Steinhubela k tomu, že Rastislava neoznačil za slovenské knieža, keď vládol na dnešnom Slovensku - na Devíne.
Tvrdí len, že kedysi boli Mikulčice hlavným kniežacím sídlom. No tak si poďme povedať niečo o tom, čo to znamená kedysi. Kedysi? Kedy kedysi? Vtedy, keď si posoplitý ľud zvolil za starostu svojej močiarnej dedinky nejakého Mojmírovca? O akom kniežati tu hovoríme? Kniežati jednej dediny? Bolo tomu naopak - až keď bol obsadený Devín, strategická pevnosť, čo sa nemohlo stať ináč ako pomocou nejakej vojenskej autority, môžeme hovoriť o vzniku kniežatstva a kniežaťa.
Dovtedy môžeme hovoriť len o nejakom miestnom vajdovi, náčelníkovi, starostovi kmeňa alebo kmeňov kdesi v močiaroch. Str. 39: Po rozpade Samovej ríše Avari ovládli Devín a jeho okolie a na pohrebisku v Devínskej Novej Vsi začali pribúdať avarské hroby. Všetkých 94 jazdeckých hrobov v Devínskej Novej Vsi (takmer toľko ako v Komárne) sú z obdobia po príchode Avarov. Rozlíšiť, ktoré z preskúmaných 866 hrobov v Devínskej Novej Vsi a 262 (z toho len 3 jazdecké) pri neďalekej Záhorskej Bystrici patrili Slovanom a ktoré Avarom, nemožno.
Takýto vysoký počet hrobov s veľkým množstvom jazdeckých je výnimočný pre celé slovanské územie v severozápadnom susedstve kaganátu, ktoré Avari ovládli po zániku Samovej ríše. Priamo uprostred obce Devín odkryli hrob avarského bojovníka so šabľou, sekerou a dvoma srtelkami šípov Jeho opasok zdobili bronzové kovania merovejského pôvodu, ktoré ho datujú do poslednej štvrtiny 7. storočia. Nevieme, či to bol ojedinelý hrob alebo patril k väčšiemu pohrebisku.
Moravania odpovedali na avarské obsadenie Devína stavbou novej pevnosti. Opevnili jeden z ostrovov na rieke Morave v Mikulčiciach. Do pevne usadeného štrku vrazili v štyroch až piatich radoch tesne vedľa seba dubové koly a postavili takto asi 5 metrov vysokú palisádovú stenu, ktorá sa vzadu opierala o hlinený val vystužený drevenou konštrukciou. Tento kniežací hrad sa rozkladal na ploche asi 4 ha a na severozápadnej strane mal asi 3 ha veľké predhradie opevnené jednoduchou palisádou.
Na predhradí sa nachádzalo sídlisko s nepravidelnými radmi zrubov a úzkymi uličkami. Na prelome 7. a 8. st. vznikla výšinná osada v Zelenej Hore pri Vyškove a tiež na Starých Zámkoch v Brne-Líšni, obe opevnené palisádou. Palisáda chránila aj sídlisko v Poveli pri Olomouci, ležiace na miernom návrší. Sídliská v Uherskom Hradišti (Ostrov svatého Jiří), v Starom Měste (Na Valách) a v Pohansku pri Břeclave mohli už v druhej polovici 8. st. mať palisádové opevnenie. Kniežacím hradom na Slovensku bola Nitra…. palisáda, ktorej stopu archeológovia zachytili na okraji západného svahu kopca, mohla chrániť nitrianske kniežacie sídlo už v 8. st., tak ako palisáda v Mikulčiciach… Počiatok slovanského kniežacieho hradu v Nitre, ktorého mohutné opevnenie obopínalo v 9. st.
Po rozpade Samovej ríše ťažko povedať, čo sa dialo. Jedno je však isté, a to, že vládnuce vrstvy sa miešali sobášmi, pričom deti alebo vnuci mohli mať úplne iné cítenie ako ich otcovia alebo dedovia. Je úplne ľahko možné, že Mojmír mal v sebe dosť veľa avarskej krvi, rovnako aj Svätopluk. Tiež je možné, že v sebe mali aj dosť bavorskej krvi. Je tiež možné, že v tej dobe už Avari hovorili aj po slovansky, takže ich vláda mohla byť vnímaná už zmixovane.
Stačí, aby Avarov v Devíne (ak tam teda sídlili), vybúchali Bavori s pomocou nejakého moravského starostu a za nového vládcu tam ustanovili nejakého slovanskejšieho bratanca Avarského „kniežaťa“/tuduna. Takto si mohli zabezpečiť zmenu režimu bez zmeny obyvateľstva, ktoré už vtedy mohlo byť slovanské, lebo na tých Avarov musel niekto aj reálne pracovať a Avari to isto neboli. Čiže Slováci boli v Devíne už za Avarov. Zmeny režimov sa nerobia výmenou obyvateľstva, ale zmenou náčelníkov.
Takto sa dalo docieliť to, aby sa hlavné mesto kniežatstva z Devína vlastne vôbec nepohlo preč. Čiže Steinhubel tu fantazíruje o niečom, o nejakej bezvýznamnej bašte revolty, o moravskej osade vzbúrencov, ktorí si prišli, podľa neho asi s pomocou Bavorov z mikulčických Valov, vymôcť vládu do Devína. Str. 45: Tudun [avarský náčelník nižšej hodnosti ako kagan] prevzal nielen územie niekdajšej Samovej ríše, ale aj Samovo sídlo.
Svedčí o tom veľké pohrebisko v Devínskej Novej Vsi s 866 preskúmanými hrobmi, z toho 94 jazdeckými, ktorému sa nevyrovná žiadne na celom území tudunátu. Jedine Komárno, kde sídlil Kapkan, má väčší počet jazdeckých hrobov. Komárňanské pohrebiská mali však dokopy 3,5-krát menej hrobov ako pohrebisko v Devínskej Novej Vsi. Takže podľa Steinhubela Samo sídlil na Devíne, Avari sídlili na Devíne, len Mojmírovci prišli z močiarnych Valov pri dnešných Mikulčiciach? A preto podľa neho boli Valy dôležité?
Str. 135: Konštantín Porfyrogenetos rozlišuje Moravu a Veľkú Moravu. Pán Steinhubel práve potvrdil to, čo celý čas tvrdím, a to, že Veľká Morava (nepokrstená), po správnosti však má byť Vyšná Morava, ležala v Potisí. Malá Morava, teda Nižná Morava, v textoch označovaná bez prívlastkov len ako Morava ležala u nás. No a teraz nech mi Steinhubel vysvetlí, prečo nazývame spojenie českej Moravy s Nitrianskom názvom Veľká Morava, keď podľa neho bola Veľká Morava v Potisí?
Ja viem, prečo. Je to jednoducho jeden z historických podvodov, ktoré naši historici odmietajú napraviť. Namiesto toho, aby hovorili o Veľkoslovenskej ríši, ktorej jadrom bolo dnešné Slovensko, hovoria o Veľkomoravskej ríši. Pritom Svätopluk vládol z Nitry, ktorá ležala nie v Nitrianskom kniežatstve - lebo vtedy nič pod takým názvom nebolo - ale na Slovensku, lebo tak sa volala zem, v ktorej vládol Svätopluk a v ktorej hlavným mestom bola Nitra.
Môj názor je, že tí historici, ktorí presadzujú pomenovanie Veľkomoravská ríša, sú zrejme imbecili, no a vzhľadom na svoj mentálny hendikep nedokážu pochopiť tieto triviálne veci. Str. Nuž, Karol plienil na Morave, a keď sa vracal naspäť k Dunaju, dorazil až k onej nepredstaviteľnej Rastislavovej pevnosti Devínu. Potom sa kúsok odtiaľ stretol so svojím najmladším bratom Karolmanom, ktorý plienil zase Svätoplukove Slovensko.
Mikulčice boli podľa Steihubela nepredstaviteľnou pevnosťou? Podľa neho dokonca SO VŠETKOU PRAVDEPODOBNOSTOU???!!! Ten chlap sa podľa mňa musel zblázniť. Bola som v Mikulčiciach neraz, ale iba v Bíni (pôvodne Varáde) som zažila pocit o nevýslovnej pevnosti. Bíňa je 10x väčšia ako mikulčické Valy. Dokáže toto pán Steinhubel vôbec pochopiť? Vysvetlím mu to asi takto - keď dám na jednu misku váh vrece ovsa a na druhú mistu dám desať vriec ovsa, tak sa mi váhy preklopia k druhej miske, nie k prvej.
Pán Steinhubel si to môže doma vyskúšať. Ak by som videla Devín aj s devínskymi valmi, ktoré dnes už nestoja, možno by som tiež nadobudla pocit o nevýslovnej pevnosti. Dnes ho už nenadobudnem, lebo valy tam neexistujú. Pán Steinhubel mi... a pôvodne aj Jozua.