Chrám Panny Márie Snežnej, známy aj ako Santa Maria Maggiore v Ríme, je jedným z najvýznamnejších a najstarších mariánskych kostolov na Západe. Patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky a je materským chrámom všetkých kostolov zasvätených Panne Márii.
Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme
História a Vznik Baziliky
Sviatok Panny Márie Snežnej je sviatok zasvätenia Baziliky Panny Márie Snežnej, alebo Santa Maria Maggiore v Ríme. Bol to tiež prvý rímsky kostol, zasvätený Panne Márii.Vo štvrtom storočí pápež Liberius postavil bočnú sieň k veľkej hlavnej sieni rímskeho patricijského paláca a zasvätil ho Bohu. Niekedy sa preto nazýval aj Basilica Liberii. Pápež Sixtus III. (432-440) ju o storočie neskôr opravil a zasvätil Panne Márií, ktorú koncil v Efeze označil ako Theotokos, Bohorodičku. A vtedy dostal kostol meno Santa Maria Maggiore, Svätá Mária Veľká. Posvätil ju pápež Libérius a bazilika sa stala materským chrámom všetkých kostolov, zasvätených Panne Márii. Preto má tiež názov Santa Maria Maggiore (Maggiore - väčšia).Legenda o Zázračnom Snežení
Meno bazilika Panny Márie Snežnej vysvetľuje legenda. Krásna legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila vo sne zároveň Liberiovi aj rímskemu patríciovi, ktorý vlastnil pozemok, kde mal byť kostol postavený. Nariadila pápežovi postaviť kostol na Esqulínskom pahorku, na mieste, kde bude ráno sneh. A naozaj, v noci zo 4. na 5. augusta 352, počas horúceho leta, napadal sneh na vrchol pahorku a označil miesto, kde mal stáť kostol. Preto sa bazilika volá aj bazilikou Panny Márie Snežnej. Patrícius mal podobný sen, v ktorom dostal radu darovať palác a pozemok na výstavbu kostola. Mária mu povedala, že ako znamenie zošle sneh.
Legenda rozpráva: „V čase pápeža Liberia sa rímsky patricij Ján a jeho vznešená manželka, ktorým sa nedostalo dedičov, rozhodli venovať svoj majetok Panne Márii. Ustavične ju žiadali a prosili, aby im nejakým spôsobom oznámila, aké zbožné dielo majú svojimi peniazmi podporiť. Ich vytrvalú snahu i modlitby blahoslavená Panna Mária blahosklonne vyslyšala a ukázala to zázračne. O augustových nonách (5. augusta), keď v Ríme bývajú tie najväčšie horúčavy, pokryl v noci časť pahorku Eskvilinu sneh. Tej istej noci Matka Božia vo sne vyzvala tak Jana, ako aj jeho ženu, aby na tom mieste, ktoré uvidí pokryté snehom, postavili kostol a jej ho zasvätili. Tak sa chcela stať ich dedičkou. To povedal Ján i pápežovi Libériovi (352-366), ktorý mal tej istej noci rovnaký sen.
Ako spomienka na tento zázrak sú každého 5. augusta zo zlatého stropu baziliky sypané biele okvetné lupienky a počas náboženskej ceremónie zvoľna klesajú na oltár.
Zázrak snehu v Bazilike Panny Márie Snežnej
Významné Udalosti a Osobnosti
V tomto kostole, raz počas vianočnej noci, vložila sv. Panna Božie dieťa do rúk sv. Kajetána z Tiene. Tu, v inú vianočnú noc, slúžil svoju prvú omšu sv. Ignác z Loyoly. Tu sa sv. Pius V. modlil ruženec a získal tak pre katolícke vojská víťazstvo pri Lepante. Tu je kaplnka, v ktorej podľa tradície majú obraz sv. Panny namaľovaný sv. Lukášom. Sv. Karol Boromejský sa často modlil práve pred týmto obrazom a ako svedectvo svojej vďaky k Panne Márii napísal Rehoľné pravidlá kanonikov od Santa Maria Maggiore.
Tiež pripomína udalosť, keď sa sv. Pius V. spolu s kardinálmi modlil ruženec v Santa Maria Maggiore. Uprostred modlitby sa zastavil a mal zjavenie, že katolíci vyhrali Bitku pri Lepante.
Architektonické a Umelecké Skvosty
Dejiny predchodkyne dnešnej baziliky siahajú až do 4. storočia. Baziliku vybudovanú pápežom Libériom prestaval Sixtus III. (432-440) ako pamiatku na koncil v Efeze (431), kde bol pre Pannu Máriu výslovne potvrdený titul Bohorodička, Matka Božia. V priebehu storočí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný.
Táto bazilika zasvätená Panne Márii bola prvým veľkým projektom, ktorý cirkev financovala z vlastných zdrojov. Mala tri lode, navzájom oddelené 20 iónskymi stĺpmi na každej strane. Hlavná loď bola zakončená triumfálnym oblúkom na ktorý priamo nadväzovala apsida osvetľovaná päticou okien.
Prvá prestavba baziliky prebehla na konci 13. storočia. V roku 1377 bola pristavaná zvonica, ktorá je svojou výškou 75 metrov dodnes najvyššou zvonicou v Ríme. Pri postranných lodiach boli v priebehu 16. a 17. storočia postavené kaplnky. V roku 1675 dokončil architekt Carlo Rainaldi vonkajšiu úpravu záveru baziliky. Priečelie apsidy vytvoril ako dvojposchodovú stenu s mohutným vonkajším schodiskom. Urbanistickú podobu Esquilinského pahorku dotváral egyptský obelisk, ktorý ešte v roku 1578 dal pápež Sixtus V.
V prvej polovici 18. storočia sa úprav dočkala aj fasáda hlavného priečelia baziliky. V rokoch 1740-1750 dostalo priečelie dnešný vzhľad. Architekt Ferdinand Fuga z poverenia Klementa XII. zreštauroval bočné chrámové lode a dotvoril západnú vstupnú časť s benediktínskou lodžiou, do ktorej bola zabudovaná mozaika z 13. storočia.
Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých. V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí. Rímsky ľud sa k nej utiekal v ťažkých časoch a uctieval si ju ako svoju ochrankyňu.
Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V.
Od siedmeho storočia bol tento kostol známy ako Maria ad Præsepe, pretože v bazilike opatrovali kúsky dreva, ktoré pochádzali z jasličiek, do ktorých uložili narodeného Pána. Strop baziliky bol ozdobený zlatom, ktoré Španieli doviezli z Ameriky.
Túto baziliku obklopuje dejinami preniknutá atmosféra. Sú tu úžasné veci. Drevo z betlehemských jasličiek, kde ležal Pán, slávna ikona Panny Márie od sv. Lukáša známa ako Salus Populi Romani, zlatom ozdobený strop z amerických baní, ktorý darovali španielski panovníci Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky. Bolo to nádherné gesto, keď prvé zlato z Ameriky neuložili do trezoru ale venovali ho Cirkvi, aby bolo “bez úžitku” umiestnené na strop kostola zasväteného Panne Márií. Týmto bola Mária implicitne uznaná ako Prostrednica všetkých milostí.
Bazilika Santa Maria Maggiore je jednou zo štyroch patriarchálnych bazilík - pri hlavnom oltári sme omšu vykonávať iba pápež. Táto baroková sakrálna stavba je jedným zo siedmich tzv. pútnických kostolov Ríma.
Najjednoduchšia cesta k bazilike je zo stanice Termini, kam sa dostanete ktoroukoľvek dráhou metra. Odtiaľ juhozápadne po Via Cavour, z ktorej treba odbočiť na východ na Piazza Dell Esquilino. Priestranstvu pred chórovým priečelím dominuje obelisk, ktorý sem nechal preniesť v roku 1587 pápež Sixtus V. Od roku 1613 sa pred hlavným priečelím do výšky 42 metrov týči tzv. Cipollinov stĺp, postavený pápežom Pavlom V. Pochádza z Maxentiovej beziliky, ktorá stála na začiatku Fora Romana (jej zvyšky tam stoja dodnes).
Mapa okolia Baziliky Santa Maria Maggiore
Baziliky Panny Márie Snežnej na Slovensku
Motív zázraku Panny Márie, ktorý je zviazaný s mariánskym obrazom „Salus populi romani“ uchovávanom v tejto bazilike, sa objavuje aj v kostoloch zasvätených Panne Márii Snežnej. Legenda hovorí, že v roku 590, keď v Ríme vypukla morová epidémia, pápež Gregor Veľký usporiadal procesiu k bazilike a vyzdvihol tam tento mariánsky obraz. V tom okamihu sa nad Anjelským hradom objavil anjel, ktorý zastrčil meč do pošvy a morová rana ustala.
Existuje niekoľko chrámov zasvätených Panne Márii Snežnej aj na Slovensku.Kostol Panny Márie Snežnej v Bratislave
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Snežnej bol postavený v roku 1943 na Kalvárii v Bratislave. Zasvätený je Panne Márii Snežnej. Dominantná 50 metrová veža kostola musela byť v roku 1959 zbúraná kvôli výstavbe Slavína a nutnosti mať v lokalite len jednu dominantu. V blízkosti kostola sa nachádza jaskyňa Lurdskej Panny Márie, ktorá je miestom pútí.
Z výtvarnej a architektonickej stránky kostol vychádza ešte z tradícií európskej sakrálnej tvorby, ale z konštrukčnej už využíva moderné technologické postupy. Stojí na mieste pôvodného, menšieho barokového kostola. Patronícium dokladá v interiéry kamenná soška Panny Márie Snežnej vyhotovená podľa mariazzelského vzoru. V závere presbytéria sa nachádza tesserová mozaika transferovaná z inej, už zrušenej kaplnky v meste. Po boku lode sa nachádza vyobrazenie krížovej cesty. Celkovo 14 zastavení tvorí dobová historická drevorezba, pravdepodobne ešte z barokového predchodcu dnešného kostola.
Celková obnova interiéru sa začala v roku 2018. Zahŕňala predovšetkým obnovu interiéru presbytéria, lode, vstupných a obslužných priestorov a realizáciu nového mobiliáru. Medzi nové časti nového mobiliáru patrí obetný oltár, ambona, sedes, krstiteľnica, abakus, stalla, podstavce pod sochy a stolík na obetné dary. Bočné oltáre boli doplnené o mramorové pilastre. V kostole sa nachádzajú 2 obrazy zobrazujúce martýrsku smrť jedného z apoštolov - sv. Matúša a sv. Filipa. Apoštolské martýria sú dielom majstra pašiového cyklu z viedenského Schotenstiftu. Pašia v chráme je datovaná rokom 1469.
V kostole sa nachádza relikvia sv. Dominika. Sv. Dominik sa narodil približne v rokoch 1172 až 1173 v obci Calaruega v Kastílii. Študoval teológiu a filozofiu na vtedy slávnej palencijskej škole. Už počas štúdií preukazoval veľkú zbožnosť. Po štúdiách sa pridal ku kapitule pri katedrále v Osme, ktorá ho neskôr zvolila za podpriora. Okolo roku 1206 začal rozvíjať medzi albigéncami kazateľskú činnosť v okolí mesta Toulouse. Za jeho úspechom stál hlavne príklad evanjeliovej chudoby a dialóg - v tom čase nový prvok evanjelizácie. Pápež Inocent III. túto formu šírenia viery pre dobré výsledky svätého Dominika schválil. V roku 1206 založil ženský kláštor v Prouille, ktorý mal slúžiť ženám na vzdelávanie a prípravu a kazateľom na pomoc a v prípade potreby aj ubytovanie. V tom čase tiež vytvoril základ pre budúcu rehoľu, keď založil prvé konventné bratstvo. Rehoľu kazateľov (Dominikánov) uznal pápež Honorius III. 22. decembra 1216. Nová rehoľa mala hlásať evanjelium a vykonávať misijnú činnosť. 25. augusta 1217 svätý Dominik rozposlal prvých bratov do celej Európy, hlavne do študijných centier, ako napr. Paríž a Bologna, pričom on sám ostal pôsobiť v severnom Taliansku, kde bolo rozšírené albigénstvo. Bol známy ustavičnou modlitbou a horlivým kázaním. Zomrel 6. augusta 1221 v Bologni. Svätorečil ho pápež Gregor IX. 3. júla 1234.
Kostol Panny Márie Snežnej v Banskej Štiavnici
Niekedy v rokoch 1450 - 1480 postavili na v tej dobe novom mestskom cintoríne menšiu pohrebnú kaplnku bližšie neznámej dispozície (zrejme s nižším kvadratickým presbytériom). Jej existencia sa predpokladá na základe reštaurátorského výskumu v 80. rokoch 20. storočia. Starší objekt dal v rokoch 1512 - 1514 prestavať banský ťažiar a komorský gróf Erasmus Rössel. Múry svätyne boli zvýšené, pričom dostala aj krúženú klenbu. Kaplnka získala podobu menšieho pozdĺžneho jednolodia s polygonálnym presbytériom a sakristiou na severnej strane. V roku 1580 dalo mesto predĺžiť loď na cca dvojnásobok. Nové priečelie na západnej strane malo vysoký trojuholníkový štít a nový vstup. Loď bola novo zaklenutá a v jej západnej časti vybudovali tribúnu. Pôvodne bezvežová stavba mala získať svoju vežu v roku 1654, kedy bol položený jej základný kameň. Napokon však k jej výstavbe nedošlo. To už kostol slúžil evanjelikom, ktorí v tej dobe v Banskej Štiavnici prevažovali.
Viaceré úpravy objektu sa realizovali v priebehu 18. storočia po tom, čo chrám v roku 1717 získali jezuiti a rekatolizovali ho. V uvedenom roku dostal barokový oltár. Ťažké časy prišli na kostol koncom druhej svetovej vojny, keď začiatkom marca 1945 dostal zásah delostreleckým granátom, ktorý spôsobil požiar a zničil zastrešenie stavby, vrátane vežičky, ako aj západný trojuholníkový štít lode. Na liturgické účely sa kostol prestal používať od roku 1945. Po oprave dlhé roky stál bez dôstojnejšieho využitia, keď slúžil aj ako sklad. Od polovice 70. rokov sa začal využívať ako dom smútku, aj vzhľadom na susediaci cintorín. V 80. rokoch sa realizoval spomínaný reštaurátorský výskum fasád, ktorý posunul vznik stavby už do 15. storočia. V roku 2009 objekt získalo mesto Banská Štiavnica a z kostola sa stal Dom smútku Frauenberg. V nasledujúcich rokoch vlastník investoval do nového vnútorného vybavenia, aby bývalý kostol mohol dôstojne slúžiť svojmu účelu. Taktiež sa riešilo vlhnutie stien.
Kostol, napriek zmene využitia, predstavuje dodnes významnú neskorogotickú pamiatku mesta a spolu s priľahlým cintorínom, Piargskou bránou a Novým zámkom vytvárajú historicky veľmi hodnotný architektonický celok zo 16. storočia.
Najhodnotnejším prvkom objektu je unikátna krúžená rebrová klenba, pri ktorej sa predpokladá, že ju navrhol hlavný staviteľ viedenskej huty Anton Pilgram. Fasádu zdobí iluzívne kvádrovanie, pôvodne ešte zo 16. storočia. Z kostola a príkostolného cintorína, ktorý je najstarším dodnes využívaným v meste, pochádza aj viacero náhrobných kameňov datovaných do 15. - 16. storočia. Uložené/vystavené sú na Starom zámku, kam boli prenesené v 20. storočí.
Kostol sa stal 650. kultúrnou pamiatkou Banskej Štiavnice. Viaceré stredoveké sakrálne stavby nájdeme priamo v Banskej Štiavnici - dnešný farský kostol, pôvodne románsku baziliku, Starý zámok - pôvodný farský kostol z románskeho obdobia aj s karnerom, ako aj gotické stavby špitálskeho kostola a Kostola sv. Kataríny. V hmote radnice sú zvyšky gotickej kaplnky, na Glanzenbergu bolo odkryté murivo hradnej kaplnky.
Objekt je vo vlastníctve mesta Banská Štiavnica a slúži ako dom smútku a obradná miestnosť pri pohreboch. Kostol vzhľadom na svoj svetský účel nie je prístupný, otvára sa len počas smútočných obradov.
Po morových epidémiách vznikali rôzne ďakovné sochy, stĺpy, kaplnky či pútnické miesta. Jedno z nich vzniklo i v Bratislave začiatkom 18. storočia. Kamenná soška Panny Márie s Ježišom na rukách pochádza pravdepodobne zo 17. storočia. Zvykne sa obliekať do textilných šiat podľa farieb liturgických období. V takejto „odhalenej“ podobe by ju pre červenú farbu šiat mohli veriaci vídavať na Veľký piatok.
Keď v roku 1712 vypukol v Bratislave mor, viacerí obyvatelia sa utiahli na okraj mesta, aby sa pred chorobou uchránili, a prebývali tam v núdzových domčekoch. Rovnako i bratislavský mešťan Ján Juraj Lauermann s rodinou, ktorý sa pred epidémiou ukrýval niekde v okolí bývalej kalvárie. Po skončení moru svoj sľub dodržal. Jedna vznikla na kalvárskom kopci - zasvätená sv. Petrovi; a druhá - Kaplnka Panny Márie nad Hlbokou cestou, neskôr s patrocíniom Panny Márie Snežnej.
Od začiatku bola v mariánskej kaplnke kamenná soška Panny Márie s Ježišom na rukách. Aj po výstavbe veľkého farského Kostola Panny Márie Snežnej sa dostala nad hlavný oltár, kam sa opäť vráti po rekonštrukcii kostola.
Pôvod bratislavskej sošky Matky Božej je dodnes nejasný. „Okrem skromných údajov prešporského kanonika Alexa Jordánskeho, ktorý ju spomína v svojej monografii o milostivých mariánskych obrazoch a sochách na území Uhorska (1836), nevieme o nej prakticky nič a práve kvôli nej vzniklo toto miesto. Zrejme bola spočiatku v exteriéri v nejakom výklenku domu. V týchto miestach vraj žili pustovníci a starali sa o kalvársky vrch. Keď sa v roku 1713 postavila kaplnka na blízkej Hlbokej ceste, vložili do nej túto sošku, ktorú údajne našiel jeden z pustovníkov v studni v tomto okolí.
Prvá Lauermannova kaplnka s milostivou soškou Panny Márie sa zakrátko stala obľúbeným pútnickým miestom. Maličká kaplnka aj napriek drevenej prístavbe však o necelých sto rokov kapacitne nestačila. Hoci bola v roku 1814 obnovená, v roku 1824 hneď vedľa nej postavili novú a väčšiu. Bolo to prvé dielo slávneho bratislavského architekta Ignáca Feiglera st.
Dominikán objasňuje, že niektoré kaplnky v horách a na kopcoch zvykli byť zasvätené práve tejto Panne Márii. Sviatok posvätenia tohto hlavného mariánskeho chrámu Cirkvi slávime každý rok 5. augusta. S tým je spojená legenda o tom, že v horúcom auguste na Eskvilínskom pahorku v Ríme napadal sneh a pápež to pochopil ako znamenie, že práve na tom mieste má postaviť mariánsky kostol, ktorému dali neskôr meno Santa Maria Maggiore. Je v nej oddávna uctievaná veľmi starobylá ikona Bohorodičky Salus populi romani, ktorú sme nedávno mohli častejšie vidieť pri prenosoch z Vatikánu, ako sa pri nej modlieva Svätý Otec František v čase epidémie koronavírusu.
V dnešných časoch však stojí už iba jedna z historických kaplniek - paradoxne, tá staršia, hoci podstatne zmenená a zasvätená sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie. „Vchod do kaplnky bol pôvodne od Hlbokej cesty, teda z opačnej strany, ako je dnes. Pod tým bývalým je dnes totiž hlboký a strmý skalný zráz.
„Hlboká cesta sa rozšírila, aby tade mohli prechádzať vozy, aj preto sa musel vchod otočiť, bolo by to už nebezpečné, ale aj preto, aby Kaplnka sv. Jozefa bola čelom k návštevníkom novej mariánskej kaplnky. Dodnes na Kaplnke sv. Jozefa vidno jej pôvodnú časť so štvorcovým pôdorysom z roku 1713 (jej terajšie presbytérium) a novšiu, dostavanú v roku 1943 (jej terajšia loď s vežičkou). Keď sa Bratislava začala rozrastať západným smerom, v roku 1933 zriadili farnosť Bratislava-Kalvária a pútnický kostolík už nestačil.
Okrem spomínaných zvyškov sa z dôb toho menšieho zachoval i veľký podstavec na paškál, krstiteľnica, svätostánok, sochy sv. Gregora a sv. Zo starého pútnického miesta sa teda v pôvodnej verzii zachovalo to najdôležitejšie, kvôli čomu vzniklo - soška Madony s Ježišom. V budúcnosti ju čaká obnova, rovnako i korunky, ktorá zdobia hlavu Márie i malého Ježiša. Jedno však vieme i teraz - jej uctievateľov ochraňuje viac ako 300 rokov.
Prehľad kostolov zasvätených Panne Márii Snežnej:
| Mesto | Názov kostola | Poznámka |
|---|---|---|
| Rím | Bazilika Santa Maria Maggiore | Hlavný chrám, legenda o snežení |
| Bratislava | Kostol Panny Márie Snežnej | Kalvária, pútnické miesto |
| Banská Štiavnica | Kostol Panny Márie Snežnej | Dom smútku Frauenberg |