Výklad Evanjelia podľa Jána 15: Vinič a Ratolesti

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina. Cieľom je porozumieť, že Slovo, ktoré budeme počuť, hovorí priamo do nášho života a odhaľuje nám plán lásky, ktorý má náš dobrý Boh s každým z nás.

Príď, Duchu Svätý, a daruj nám schopnosť otvoriť sluch nášho srdca, aby sme pozorne počúvali Slovo a mohli sa znova prehĺbiť v tom, čo znamená byť skutočným žiakom Pána Ježiša a aby sme sa bez strachu rozhodli pre to, čo od nás žiada evanjelium. Príď a pomôž nám, aby sme dovolili vstúpiť sile tvojho Slova do nášho života, aby ho premenila, aby ho urobila krásnym a aby všetci mohli vidieť, že aj my sme stretli nášho Pána a že toto stretnutie nám zmenilo život.

O Svätej zemi sa vo Svätom písme píše nielen ako o krajine, v ktorá „tečie mliekom a medom“, ale podľa Knihy Jozue je aj krajinou, v ktorej rastie vinič a olivy (Gn 24,13). Skoro každá hebrejská rodina pestovala pri svojom dome vinič, ktorý bol tak upravený, že počas dlhého leta poskytoval tieň (1Kr 5,5) a ktorý prinášal aj užitočné strapce hrozna. Strapce hrozna bývali sčasti usušené a potom použité napríklad na prípravu hrozienkového koláča a sčasti boli vytlačené a použité na prípravu vína. Pán Ježiš rástol v tomto prírodnom prostredí a aj duchovnom prostredí, ktoré v Starom zákone hovorili o vyvolenom národe ako o vinici.

Podobenstvo o Viniči a Ratolestiach (Ján 15,1-8)

Ján 15,1-11 - Podobenstvo o viniči úzko súvisí s ustanovením Eucharistie. Inak obraz viniča bol učeníkom veľmi blízky a známy, lebo Palestína bola odpradávna krajom hrozna a vína. Spasiteľ nám chce objasniť úzke spojenie medzi sebou, duchovným viničom, ktorý je zdrojom všetkých milostí, a veriacimi, ktorí sa vierou a láskou do neho zapájajú a z neho ako ratolesti vyrastajú a čerpajú šťavu nadprirodzeného života.

Ján 15,1-8:

1 „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2 On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3 Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4 Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. 5 Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6 Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. 7 Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. 8 Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.

Verš 1: „Ja som pravý vinič“. „Ja som“ je forma zjavenia, ktorá poukazuje na meno Boha záchrancu, toto meno bolo zjavené Mojžišovi. Pán Ježiš ho používal o sebe samom, tak sa opakovane predstavoval. Pri iných príležitostiach sa Pán Ježiš predstavil: Ja som chlieb, ja som svetlo, ja som dvere, ja som dobrý pastier, ja som vzkriesenie a život, ja som cesta, pravda a život. Vinica je obrazom vyvoleného národa. Tu je vinica nahradená „viničom“, prechádza sa od pojmu kolektívneho k individuálnemu, ktorý však predstavuje všetkých. Tento prechod od kolektívneho k Jednému je podstatný. V ňom, v Synovi, sa všetci stávame synmi a dcérami, pravým Božím ľudom, ktorý prináša ovocie zmluvy. Pravá zmluva je zmluva medzi Otcom a Synom, ktorá zahrňuje celé stvorenie. V tele Božieho Syna sa završuje spoločenstvo medzi Stvoriteľom a tvorstvom. „Môj otec je vinohradník“. Ten, kto sa stará o vinič, je sám Otec vo svojej láske k Synovi. Je to láska, ktorú prejavil Boh Izraelu, svojej vinici.

Otec je prirovnaný k vinohradníkovi, pracovitému a skúsenému, zamilovanému a trpezlivému, ktorý opatruje svoj vinič. Verš 2: „On každú ratolesť […] na mne“. Spojenie Syna s každým človekom je ako spojenie viničného kmeňa s ratolesťou: majú ten istý život a prinášajú to isté ovocie. V ňom, v pravom viničnom kmeni, sa vraciame k Bohu a k jeho zmluve. Ratolesť, ktorá „neprináša ovocie“. Neprinášať ovocie znamená byť mimo základné prikázanie a požehnanie Stvoriteľa, ktorý chce, aby sa tvory podieľali na jeho plodnosti. Objavuje sa otázka: ako môže byť človek v ňom a pritom neprinášať ovocie? Nanešťastie môžeme byť Ježišovými učeníkmi len podľa slov a pritom jeho slová nežiť.

Otec „odrezáva“ ratolesť, ktorá neprináša ovocie. Ježiš ako Syn nevylučuje žiadneho brata alebo sestru: všetci sme v ňom, lebo nás miluje. Suché ratolesti nepredstavujú jednotlivcov, ktorí sa správajú málo príkladným spôsobom, ale sú obrazom ťažkostí, previnení voči evanjeliu, slabosti, malých i veľkých hriechov, ktoré sú prítomné v našom živote. Otec „každú [ratolesť], ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Otec vinohradník sa stará o svoj vinič tým, že odrezáva neplodné ratolesti a prerezáva ostatné, aby boli ešte plodnejšie. Nejde o vyhlásenie, že učeníci sú všetci nevinní, ale ide o poukaz na nástroj, ktorý používa Otec, aby čistil a orezával.

Stretnutie a porovnávanie sa s osobou Pána Ježiša a s jeho slovom predstavuje stálu a nevyhnutnú procedúru očisťovania. Lebo „živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (porov. Hebr 4,12). Nejestvuje skrytý kút v srdci, ktorý by nebol osvetlený jeho svetlom, nejestvuje tieň smrti, ktorý by on neožiaril. Verš 4: „Ostaňte vo mne.“ To je požiadavka. Pán nás vyzýva, prosí nás, aby sme zostali ratolesťami spojenými s viničom. „A ja [zostanem] vo vás“. My sme stále v ňom, lebo on nás miluje. Ale my z našej strany ho môžeme nemilovať a tým brániť, aby on bol v nás.

Verš 5: „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Naša činnosť vychádza z toho, čím sme: v spojení so Synom Božím sme synmi a dcérami a môžeme prinášať ovocie vzájomnej lásky. Naše spojene s Pánom je rozhodujúce aj v apoštolskej činnosti. Skutočná činnosť pramení z kontemplácie, rodí sa zo srdca, ktoré pozná a miluje Pána. Spojenie s Pánom Ježišom nie je stav dajakého extatického vytrženia, ale konkrétny život, ktorý prináša ovocie. Mystiku lásky a mystiku služby nie je možné oddeliť od seba. Verš 6: „Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne.

Verš 7: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás.“ Teraz Pán Ježiš upresňuje: zostávať v ňom znamená, že v nás zostávajú jeho slová. Nestačí prijať Pána Ježiša ako osobu, je potrebné prijať aj jeho posolstvo so všetkým, čo povedal a to bez výhrad. „Proste, o čo chcete, a splní sa vám to.“ Ak zostávame v ňom a jeho slová zostávajú v nás, žijeme v súlade s ním a chceme to, čo chce on. Otec nám chce dať to, čo dal Synovi, čiže chce nám dať všetko.

„Podobenstvom o viniči [...] pokračuje celá história biblického uvažovania a rozprávania o viniči a dosahuje jeho konečnú hĺbku. „Ja som pravý vinič,“ hovorí Pán (Jn 15,1). [...] Podstatným a významným v tejto vete je výrok „Ja som“. Sám Syn sa identifikuje s viničom, on sám sa stal viničom. Nechal sa zasadiť do zeme. Vstúpil do viniča: prekvapujúcim spôsobom sa tu nadväzuje na tajomstvo vtelenia, o ktorom Ján písal v Prológu. Teraz vinič už nie je stvorením, na ktoré sa Pán s láskou pozerá, ktoré však môže aj znova vytrhnúť a odhodiť. Tento vinič už nebude môcť byť nikdy vytrhnutý, nikdy nebude môcť byť vydaný napospas plieneniu: je s definitívnou platnosťou Boží, skrze Syna v ňom žije sám Boh. Prisľúbenie je neodvolateľné, jednota sa už nedá zničiť. Toto je veľký, nový Boží krok v dejinách, ktorý tvorí najhlbší obsah podobenstva: vtelenie, smrť a zmŕtvychvstanie sa stávajú viditeľnými v celej svojej šírke. „Boží Syn Ježiš Kristus... nebol ,áno‘ aj ,nie‘, ale v ňom bolo iba ,áno‘. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ,áno“‘ (2Kor 1,19 n.) - tak to vyjadril svätý Pavol.

Povedali sme, že vinič už nemôže byť vytrhnutý, nemôže byť vydaný napospas plieneniu. Vyžaduje si však neustále očisťovanie. Očisťovanie - vždy znovu ho potrebuje Cirkev, vždy znovu ho potrebuje jednotlivec. Ako bolestne sa nevyhnutné procesy očisťovania tiahnu celými dejinami, rovnako bolestne sa tiahnu životom ľudí, ktorí sa oddali Kristovi. V týchto očisťovaniach je stále prítomné tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania. Sebachválu človeka, ako aj inštitúcií treba obstrihávať; to, čo sa stalo príliš veľkým, treba opäť doviesť k jednoduchosti a chudobe samého Pána. Iba vďaka takýmto procesom odumierania trvá a obnovuje sa plodnosť. Ovocie, ktoré od nás očakáva Pán, je láska, ktorá spolu s ním prijíma tajomstvo kríža, stáva sa účasťou na jeho seba-darovaní, a tým aj opravdivou spravodlivosťou, ktorú od nás očakáva Boh a ktorá pripravuje svet na príchod Božieho kráľovstva. Ak je ovocím, ktoré máme priniesť, láska, tak jej podmienkou je aj toto „vytrvanie“, ktoré je hlboko späté s vierou, ktorá neopúšťa Pána.

V 7. verši sa ďalej hovorí o modlitbe ako o podstatnom momente tohto zotrvávania: tomu, kto sa modlí, je prisľúbené, že bude iste vypočutý. Modlitba v Ježišovom mene nie je však jednoduchým prosením o čokoľvek, ale prosbou o ten podstatný dar, ktorý Ježiš v rozlúčkových rečiach označuje ako „radosť“ a Lukáš ho nazýva Duchom Svätým (porov. (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, I., Dobrá kniha Trnava 2007, str.

„ [...] Ako je jedna vec nemať už viac horúčku a iná vec je zotaviť sa zo slabosti, ktorú spôsobila horúčka, a ešte, ako je jedna vec vytiahnuť šíp, ktorý sa zapichol do tela a druhá vec je potom uzdraviť ďalším liečením ranu, ktorú spôsobil šíp, tak aj prvá liečba pozostáva v odstránení príčiny choroby, čiže to, čo sa deje odpustením všetkých hriechov a druhá liečba je liečiť samotnú slabosť, čo sa deje krok za krokom postupujúc v obnove tohto obrazu. Tieto dva momenty sú vyjadrené aj v žalme, v ktorom čítame: „On nám odpúšťa všetky naše previnenia“, to, čo sa uskutočňuje pri krste, potom žalm pokračuje: „On uzdravuje všetky naše choroby,“ (Ž 102,3) čo sa uskutočňuje každodenným napredovaním, keď sa obnovuje tento obraz. O tomto obnovovaní hovorí už jasne Apoštol, keď napísal: „Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.“ (2Kor 4,16) Teraz sa „obnovuje v poznaní Boha“ (Kol 3,10)1, čiže „obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4,24), podľa pojmov, ktoré používal Apoštol vo svedectve, ktoré predložil trocha vyššie. Teda ten, ktorý sa každý deň obnovuje postupujúc v poznaní Boha a v pravej spravodlivosti a svätosti, prenáša svoju lásku od vecí časných na večné, od vecí vnímateľných telesnými zmyslami k vnímateľným duchom, od telesných na duchovné a starostlivo sa venuje tomu, aby sa odlúčil od časných vecí tým, že brzdí a obmedzuje vášnivosť a venuje sa tomu, aby sa konaním skutkov lásky spojil s večnými skutočnosťami. Je mu to možné len v tej v miere, v akej prijíma Božiu pomoc. A je to Boh, ktorý nám povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5) Kohokoľvek posledný deň jeho života prekvapí v tomto rozvoji a raste a vo viere v Prostredníka, taký človek bude prijatý svätými Anjelmi, aby ho uviedli k Bohu, ktorého si uctieval, aby prijal od neho dokonalosť a na konci časov mu bude dané telo neporušiteľné, aby nebolo už viac určené na utrpenie ale na slávu. V tomto stave bude dokonalá podobnosť s Bohom (Gn 5,1 a Jak 3,9), keď dosiahne videnie Boha. O tomto videní hovorí Apoštol Pavol: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre.

Prikázanie Lásky a Priateľstva (Ján 15,9-17)

Ján 15,9-17:

9 Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! 10 Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. 11 Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. 12 Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. 13 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. 14 Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15 Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17 Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.

Verš 10: Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Jn 14:15 - Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Jn 14:21 - Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“Jn 14:23 - Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. 1Jn 5:3 - Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.

Verš 12: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Lv 19:18 - Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán! Mt 22:39 - Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Jn 13:34 - Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Ef 5:2 - a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! 1Sol 4:9 - O bratskej láske vám netreba písať, veď vás sám Boh poučil, aby ste sa milovali navzájom. 1Pt 4:8 - A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov. 1Jn 3:23 - A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. 1Jn 4:21 - A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Verš 13: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Rim 5:7 - Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ef 5:2 - a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! 1Jn 3:16 - Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.

Verš 14: Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Mt 12:50 - Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka.“ 2Kor 5:16 - Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Gal 5:6 - Lebo v Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku. Gal 6:15 - Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. Kol 3:11 - Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.

Verš 15: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Jn 8:26 - Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“

Verš 16: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Jn 13:18 - Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: »Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.« Ef 1:4 - Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; Mt 28:19 - Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého Mk 16:15 - A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kol 1:6 - Ono k vám prišlo, a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde.

Nenávisť Sveta a Svedectvo (Ján 15,18-27)

Jn 15,18-25 - Aký bude osud učeníkov, Cirkvi vo svete? Ak je podľa podobenstva o viniči život Cirkvi životom Krista, potom aj ona bude mať ten údel, aký mal Kristus.

Ján 15,18-27:

18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. 19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. 20 Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21 Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. 22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. 23 Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. 24 Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25 To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.« 26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. 27 Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

Verš 18: Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Jn 3:13 - Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.

Verš 19: Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Jn 17:14 - Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Gal 1:10 - Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.

Verš 20: Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Mt 10:24 - Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Lk 6:40 - Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Jn 13:16 - Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Mt 24:9 - Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Jn 16:2 - Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

Verš 21: Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Mt 10:22 - Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Jn 16:3 - A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa.

Verš 22: Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Rim 4:15 - Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. Rim 5:20 - A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť,

Verš 24: Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. Jn 10:37 - Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.

Verš 25: To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.« Ž 35:19 - Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. Ž 69:4 - Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

Verš 26: Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Jn 14:26 - Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Jn 16:7 - Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. Sk 5:32 - A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“ Lk 24:49 - Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“

Verš 27: Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Sk 1:8 - ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Sk 1:21 - Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, Sk 5:32 - A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“

tags: #evanjelium #podla #jana #kap #15 #vers