Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, je mestom s bohatou históriou a duchovnou tradíciou. Okrem rímskokatolíckej Katedrály sv. Martina a Katedrály sv. Šebastiána, je tu aj gréckokatolícky katedrálny Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža s prekrásnym ikonostasom. Preto Bratislavu možno právom označiť ako multikultúrne mesto s bohatým duchovným životom.
V posledných rokoch stovky občianskych združení po celom Slovensku, ale osobitne v Bratislave, trpezlivo, vytrvalo a dôsledne obhajujú slovenské hodnoty bez akejkoľvek materiálnej podpory, bez akéhokoľvek spoločenského uznania. Nie je to inak v občianskom združení Rastic, kde pôsobí prof. MUDr. Rastic je združenie, ktoré sa zaoberá najstaršou históriou Slovákov.
Duchovný Život v Bratislave
Hovorí sa, že v Bratislave a z Bratislavy málo počuť hlas národných, kresťanských a konzervatívnych síl. Podľa mojej mienky však v hlavnom meste pulzuje čulý národný a náboženský život a mnohí v ňom rešpektujú, vážia si a dodržiavajú tradície. Mesto má čulý náboženský a duchovný život, ktorý sa v mediálnom priestore takisto ignoruje. Napríklad Kostol sv. Alžbety v bratislavskom Lamači je v nedeľu plný drobizgu, detí, rodičov i starých rodičov a znejú tu gitarové a klávesové náboženské skladby.
Profesor Štefan HRUŠOVSKÝ pripomína, že Bratislava nie je len pre liberálov. Ľudia s rovnakými záujmami si už zvykli stretávať sa v menších komunitách a navzájom si vymieňať svoje znalosti i skúsenosti. Niektoré sa rozrástli do občianskych združení s celoslovenskou pôsobnosťou. Organizujú konferencie i návštevy miest súvisiace s ich túžbou po poznaní.
Dielo Mikuláša Klimčáka v Chráme
V Gréckokatolícky katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža, (Ul. 29. augusta 20, Bratislava) si pripomenuli storočnicu narodenia akademického maliara Mikuláša Klimčáka. Dipl.-Theol. Univ. Rastislav Čižik, farár katedrálneho chrámu, ktorý zvýraznil dielo jubilanta a podčiarkol jeho príslušnosť k farnosti a poďakoval za diela, ktoré zdobia tento katedrálny chrám.
Výtvarný teoretik PhDr. Ladislav Skrak, predseda Výtvarného odboru Matice slovenskej: „ocenenia tejto osobnosti slovenských dejín už plne kompetentne pripomenuli vdp. Čížik a p. Smolec ako správca Matice slovenskej /z roku 2007 - Rytier Rádu sv. Silvestra udelený Benediktom XVI., resp. Zlatá medaila Matice slovenskej sv. Cyrila a Metoda, 2011/. Námetovo oživil slovenskú historickú maľbu a ikonografiu maľby cirkví východného obradu o slovanský, cyrilo-metodský a veľkomoravský horizont /Veľkomoravská tragédia, Cyrilo-metodský cyklus, Regnum Slavorum, atď./. V 90-tych rokoch vytvoril rozsiahly súbor nástenných a nástropných malieb v cerkvách košickej a prešovskej eparchií. Vznikali ako svojské dary na Národný poklad.
Mgr. Maroš Smolec, správca Matice slovenskej povedal: Akosi zabúdame na tradičné ľudské hodnoty, ktoré stvárňoval vo svojich dielach aj Mikuláš Klimčák. Pritom jeho diela visia sú v mnohých významným štátnych inštitúciách vrátane bratislavského hradu, visia vo Vatikáne, vlastní ich Putin i mnoho ďalších významných štátnických osobností. Získal najvyššie pápežské vyznamenanie pre laika.
PaedDr. Miroslav Holečko, predseda Spoločnosti svätého Gorazda, predseda Prezídia Matice slovenskej: „ Starí Slováci obohatili európsku a všeľudskú civilizáciu, európske i svetové kultúrne dedičstvo originálnym kultúrno-civilizačným vkladom už v IX. storočí. S majstrom Mikulášom Klimčákom ma spájalo dlhoročné priateľstvo. Boli to nezabudnuteľné, mnohokrát siahodlhé stretnutia v jeho ateliéri, debaty -aj spory (MK bol Ich veľmajstrom), ale nakoniec sme sa v mieri rozchádzali, lebo ďalšie stretnutie bolo na vlas podobné… Bol aj pre mňa vzorom Mariánskej úcty. Ja som ho zase získal za horlivca svätogorazdovskej tradície, (nedalo mi to takmer nijakú námahu, nedal mi žiadnu ikonu sv. Gorazda) urobil, veľmi ťažko terminologické ústupky na ikonách prvého po mene známeho svätca slovenského pôvodu Gorazda, priameho nástupcu sv.
Mikuláš Klimčák sa zúčastnil na viacerých celoslovenských výstavách a súťažiach. V rokoch 1985-1986 sa zúčastnil viacerými výtvarnými dielami na putovnej výstave „Počiatky slovenských dejín a prejavy veľkomoravskej tradície“ vo výtvarnej a literárnej tvorbe v Bratislave, Komárne, Martine a Košiciach. Diela Mikuláša Klimčáka sa nachádzajú v slovenských múzeách, galériách, súkromných zbierkach. Gobelíny a obrazy zdobia priestory vrcholných inštitúcií Slovenskej republiky. Šesť metrov dlhý a takmer tri roky tkaný gobelín Byzantská misia na Veľkej Morave skrášľuje historické múry Bratislavského hradu.
Sviatok Sedmopočetníkov
V stredu 27. júla 2016 v deň sviatku sv. Sedmopočetníkov (Cyrila, Metoda, Gorazda, Klimenta, Nauma, Sáva a Angelára) sa v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave konala XXIV. Táto tradícia pokračovala aj v roku 2025, kedy sa konala 33. spomienka na sv. Sedmopočetníkov.
Podujatie sa začalo sv. liturgiou v cirkevnoslovanskom jazyku, ktorej predsedal protosynkel o. Vladimír Skyba. Vo svojej homílii poukázal o. V. Skyba na sv. Cyrila a Metoda, ktorí priniesli našim predkom slovo radostnej zvesti. Pozornosť upriamil na kresťanské hodnoty, ktoré títo vierozvestovia spolu so svojimi žiakmi, medzi nimi aj so sv. Gorazdom, vštepovali počas svojej misie.
Marián Tkáč pripomenul slová sv. Jána Pavla II., že slovenský národ má v Európe svoje osobitné poslanie. Aj keď štátny útvar starých Slovenov neskôr zanikol a jeho územie sa stalo súčasťou Uhorska, dielo solúnskych bratov nezaniklo.
Historik Michal Bada v piatich bodoch zhodnotil prínos Sv. Gorazda, vďaka ktorému, ako povedal, prúdil duch svätý medzi slovanské národy. Pochopil význam misie sv. Cyrila a Metoda, začal sa učiť hlaholiku, prerážal cestu staroslovenskej liturgii v Ríme.
Sv. Gorazd má podľa Holečka zásluhy v tom, že posunul myšlienku sv. Cyrila a Metoda a vytvorila sa kontinuita: „Po zániku veľkomoravskej ríše - ktorá už bola vybudovaná štáto-právne, cirkevne a hospodársky atď. na vysokej úrovni - pokračuje kontinuita v Uhorskom kráľovstve, ktoré nadväzuje na Svätoplukovo kráľovstvo.
Gréckokatolícky katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža pri Ondrejskom cintoríne v Bratislave hostil každoročné tradičné podujatie venované sedmopočetníkom a sv. Gorazdovi. Záštitu nad duchovno-umeleckým podujatím prevzal vladyka Mons. Peter Rusnák, bratislavský eparcha, Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a bývalý prezident SR Ivan Gašparovič. Konalo sa pri príležitosti Roku zahraničných Slovákov v Matici slovenskej, 1140. výročia úmrtia sv. Metoda, 120. výročia narodenia Rudolfa Dilonga, 105. výročia narodenia pápeža sv. Jána Pavla II. a 36. výročia jeho návštevy Slovenska.
Farnosť Povýšenia sv. Kríža, Bratislava - Petržalka I., autor: Štefan Granec
tags: #chram #povysenia #vzneseneho #a #zivotodarneho #kriza