Chrám Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v Košiciach: História a Význam

Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici v Košiciach je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Tento chrám prešiel mnohými zmenami a udalosťami, ktoré formovali jeho identitu a postavenie v rámci gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom. Je to pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020.

Zriadenie a Premiestnenie Vikariátu

Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, ale pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova. Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol.

Pri zdobianskej fare bolo zriadené miesto kaplána pre košických gréckokatolíkov, kaplán priamo v Košiciach bol až od roku 1851, kedy v meste žilo 559 gréckokatolíkov. Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku zakúpenom od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde (dnes Moyzesova č. 40).

Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney ml. a do roku 1854 bola stavba dokončená, aj keď dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej bola rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary (1871) Mateja Bräuera pristaval murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt, kde boli aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov.

Na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov prvý upozornil farár Július Visloczky na zhromaždení veriacich 12. júna 1881.

Výstavba Chrámu

Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Jej úlohou bolo zabezpečiť potrebný stavebný materiál, pokračovať v zbierke na výstavbu medzi veriacimi a vyhlásiť konkurz na vyhotovenie plánov a uskutočnenie stavby. Z troch návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882.

V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov. Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre.

Pre nedostatok finančných prostriedkov sa stavba predlžovala až do roku 1886. Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. To sa vykonalo do konca roku a 26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola.

Architektonické prvky a interiér

Grécko katolíci sa vo väčšom počte usadzovali, alebo boli usadení svojimi zemepánmi až v 17. storočí. V začiatkoch košickí veriaci patrili pod faru v neďalekej Zdobe, až v roku 1852 zriadil ich biskup kaplnku v Košiciach.

Bohoslužby sa slúžili v seminárnom kostole, bočnej kaplnke, zriedkavo u premonštrátov, alebo v kaplnke svätého Michala. Okolo roku 1880 malo spoločenstvo už toľko úspor, že si zakúpilo pozemky susediace s kaplnkou, a v rokoch 1882 - 86 si vystavali svoj kostol v neorománskom štýle.

Obe veže boli z nedostatku prostriedkov dokončené neskôr. Interiér má svätyňu uzatvorenú od lode typickým ortodoxným prvkom - ikonostasom. Ikonostas má pevne predpísané rozmiestnenie ikon.

Spodné štyri, väčších rozmerov v pohľade z lode majú toto nemenné poradie: zľava sv. Mikuláš, Matka Božia, Ježiš a posledná ikona je vždy ikonou patróna kostola, v tomto prípade narodenia Panny Márie. Hlavný oltár vo svätyni zobrazuje tiež túto udalosť.

Cárske dvierka ikonostasu zdobia obrazy štyroch evanjelistov. Nad nimi je predpísaní ikona Poslednej večere a po jej stranách dvanásť apoštolov. V štíte ikonostasu môžu byť ešte proroci, no v prostriedku musí stáť kríž. Obraz Božieho srdca z bočného oltára namaľoval Elemír Halász - Hradil, spoluzakladateľ prvej maliarskej súkromnej školy v Košiciach. Bočný oltár sv. rodiny namaľoval Mikuláš Jordan z Prešova.

Obdobie totality a súčasnosť

Počas totality bol kostol pridelený pravoslávnym, čo bola jediná podporovaná cirkev. Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici v Košiciach.

Už sme si zvykli, že za posledné roky Vatikán mnohokrát využil veľké cirkevné sviatky kresťanského Východu na zverejnenie rozhodnutí, ktoré sa týkajú života východných katolíckych cirkví. Či už ide o vytvorenie nových biskupstiev, zmeny statusov cirkví alebo o biskupské nominácie. Čosi podobné zažili na sviatok apoštolských kniežat sv.

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach.

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali o. Martin Mati pre Košice - Sever a o. Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca. Súčasne boli upravené jurisdikčné územia okolitých farností, ktorých sa tieto zmeny dotýkali.

Významné Osobnosti a Štúdium

Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli, ako sa na danú dobu a sociálnu situáciu dalo očakávať, predovšetkým deti kňazov. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.

Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Centrum Tlače a Vikariát

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802.

Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Mohlo by sa zdať, že pre košických gréckokatolíkov to bude koniec, ale nie je tomu tak. Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom.

Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov. Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.

Prehľad Správcov Farnosti Košice - Staré Mesto

Prehľad správcov farnosti Košice - Staré Mesto:

Pravidelné Bohoslužby

• Pondelok - Sobota:
• 06:30 - sv. liturgia
• 12:00 - sv. liturgia
• 16:30 - modlitba posv. ruženca
• 17:00 - sv. liturgia
• Nedeľa:
• 07:30 - sv. liturgia
• 09:00 - sv. liturgia
• 10:30 - sv. liturgia
• 12:00 - sv. liturgia
• 18:00 - sv. liturgia

Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy...

tags: #chram #presvatej #bohorodicky #ochrankyne #kosice