Svätí Cyril a Metod boli rodní bratia. Pochádzali z gréckeho mesta Solún (Thessalonike), kde bol ich otec v prvej polovici 9. storočia vysokým hodnostárom byzantského (východorímskeho) cisárstva. Z dôvodu výbornej znalosti slovanského jazyka sa usudzuje, že ich matka mala slovanský pôvod a v najnovšej dobe bulharskí učenci dokazujú, že aj ich otec bol Slovan. Metod bol pôvodne úradníkom, no neskôr sa neočakávane zriekol úradníckej práce a stal sa jednoduchým mníchom.
Cyril a Metod na Morave
Na žiadosť moravského kniežaťa Rastislava boli byzantským cisárom Michalom III. a carihradským patriarchom svätým Fótiom poslaní ako misionári na Moravu. Na toto poslanie sa najskôr dobre pripravili. Zostavili abecedu pre slovanský jazyk, preložili do neho časti Svätého Písma, ktoré sa čítajú pri bohoslužbách východného obradu, a preložili tiež všetky obradné knihy: Svätú Liturgiu, Večerňu, Utreňu, Utreňu, Povečerije, Polnočnicu, Hodinky, Oktoich (Osemhlasník), Paschálne, Pôstne a Sviatočné bohoslužby, Trebník (pre udeľovanie sv.Na Morave, kam prišli v roku 863, mali veľký úspech, pretože ľud bohoslužbám rozumel. Latinskí kňazi síce proti nim brojili, ale márne. Svätí Cyril a Metod si ihneď vybrali z moravského ľudu vhodných mladíkov pre duchovensky stav a vzdelávali ich, aby národ mal čo najskôr kňazstvo z vlastnej krvi. V roku 867, keď už čakatelia na kňazstvo boli dostatočne vzdelaní a vychovaní, vydali sa s nimi na cestu do Carihradu, aby tam boli rukopoložení na kňazov a biskupov.Cesta do Ríma
Keďže cesta cez balkánske hory bola veľmi obtiažná, rozhodli sa ísť do Benátok a odtiaľ sa plaviť loďou do Carihradu. V Benátkach boli nútení sa zdržať dlhšiu dobu, lebo loď vyčkávala, kým prejde búrlivé počasie. V týchto dňoch ich tam zastihlo pozvanie patriarchy - pápeža Mikuláša I., ktorý im napísal, že ich túži vidieť. Pozvanie prijali a odobrali sa do Ríma, lebo v stretnutí s rímskym patriarchom videli vhodnú príležitosť presvedčiť ho o veľkom význame národných bohoslužieb, a ak sa im ho podarí presvedči, zbaviť sa s jeho pomocou stálych intríg, ktoré proti ich práci podnikalo latinské duchovenstvo.Pokiaľ došli do Ríma, Mikuláš I. zomrel a jeho nástupcom sa stal Hadrián II. (867-872). Ten potreboval pomoc byzantského cisára Bazila I. (867-876) proti mohamedánom, ktorí ohrozovali južné Taliansko a Rím, a vyslovil súhlas so slovanskou bohoslužbou.Smrť svätého Cyrila
Medzitým však svätý Cyril, ktorého krstné meno bolo Konštantín, ťažko a na dlhú dobu onemocnel. Keď cítil koniec, že sa neuzdraví, požiadal predstaveného gréckeho monastiera, v ktorom obaja bratia i so svojimi úradníkmi počas pobytu v Ríme bývali, aby ho postrihol na mnícha. Jeho žiadosti predstavený monastiera vyhovel. Konštantín prijal mníšske meno Kyrillos (Cyril). Pred smrťou prosil svätého Metoda, aby neopúšťal misijnú prácu na Morave, ale aby dokončil brázdu, ktorou doteraz spoločne orali. V deň zosnutia modlil sa so slzami, aby Boh zachoval moravské duchovné stádo, potom pobozkal brata a všetkých zhromaždených návštevníkov, a dňa 14. V čase jeho nemoci bol svätý Metod a niektorí žiaci vysvätení na kňazov. Po zosnutí svätého Cyrila bol Metod rukopoloženy na biskupa a poslaný späť na Moravu s listom, ktorým pápež Hadrián II.Metod pokračuje v diele
Keď sa svätý Metod vrátil na Moravu, dozvedel sa, že knieža Rastislav bol pričinením svojho synovca Svätopluka zosadený z trónu, zavlečený do cudziny a oslepený. Sám bol tiež zajatý a bez ohľadu na pápežský list latinskými biskupmi solnohradský, frizinským a pasovským vyhlásený za zosadeného a bol uväznený. To isté sa stalo aj jeho žiakom. Svätý Metod potom pokračoval na Morave s veľkým úspechom v práci; rástol počet domáceho duchovenstva a ľud zanechával pohanské bludy. Pristupoval ku kresťanskej viere nie z donútenia, ale s láskou. Domácich cyrilometodejských kňazov bolo na Morave už dvesto, čo svedči o úspechu Metodovej systematickej a horlivej činnosti. Do tohto obdobia patri tiež pokrstenie českého kniežaťa Boživoja a jeho manželky Ľudmily, ako i cesta Metoda do Poľska, čím preniklo jeho dielo do Čiech i k Poliakom.Latinskí kňazi však sledovali tuto činnosť s neskrytou nenávisťou. Obžalovali svätého Metoda v Ríme u Hadriánovho nástupcu pápeža Jana VIII., že vedie národ na scestie učením, ktoré nie je v zhode s tým, čo rímska cirkev vyznáva a že slúži omšu (sv. Liturgiu) v barbarskom slovanskom jazyku. Ján VIII. vyzval svätého Metoda, aby sa vydal na cestu do Ríma, aby zistil, čo je na žalobách pravdivé. Keďže nástupca kniežaťa Rastislava Svätopluk, ktorý svätého Metoda nemal v láske kvôli výčitkám, ktorými sa dotkol jeho neusporiadaného života netajil, že cesta do Ríma je nutná, vydal sa tam svätý Metod okamžite. Svätopluk však súčasne poslal do Ríma aj latinského kňaza Vichinga so žiadosťou, aby bol vysvätený za biskupa. Svätému Metodovi, ktorý bol vo svojom zmýšľaní neoblomný, sa podarilo pápeža presvedčiť, aby tak ako jeho predchodcovia schválil slovanskú bohoslužbu. Avšak pápež vyhovel aj žiadosti Svätopluka, vysvätil Vichinga za biskupa a ustanovil ho pre Nitru. To si okamžite uvedomil svätý Metod a podnikol cestu do Carihradu, kde bol slávnostne prijatý cisárom Bazilom I. a patriarchom svätým Fótijom. Priniesol so sebou opisy slovanských bohoslužobných kníh, ktoré daroval cisárovi, a z učeníkov, ktorí ho sprevádzali, ponechal v Carihrade jedného kňaza a jedného diakona. Títo boli pravdepodobne určení, aby sa ako misionári odobrali do Bulharska, alebo, čo nie je vylúčené, do Ruska, kam patriarcha svätý Fótij v r.Po návrate na Moravu sa svätý Metod plne venoval prekladu do slovanského jazyka tých časti Svätého Písma, ktoré ešte neboli preložené. Neprestal, kým práca nebola hotová, lebo chcel, aby slovanská cirkev ešte pred jeho smrťou bola vybavená všetkým, čo bolo potrebné. Keď dokončil dielo postaral sa o vhodného nástupcu v osobe svätého Gorazda, jedného zo svojich najvernejších moravských žiakov. Naposledy sa svätý Metod zúčastnil bohoslužieb na Kvetnú nedeľu, v apríli r. 855. O tri dni neskôr, 6.Zákaz slovanskej liturgie
Niekoľko mesiacov po jeho zosnutí pápež Štefan VI. (885-891) poslal kráľovi Svätoplukovi list, ktorý mu odovzdali pápežskí delegáti: biskup Dominik a kňazi Ján a Štefan. V spomínanom liste pápež Štefán VI. dekrétoval pre moravskú cirkev dogmy, že Duch svätý pochádza od Otca i od Syna, kdežto svätý Metod v súlade s celou pravoslávnou cirkvou toto učenie zavrhoval a veril, že Svätý Duch pochádza z Otca, ako podľa evanjelia svätého Jána (Jn 15, 26) vyjadril v roku 381 druhý všeobecný cirkevný snem. Nariadil, aby na Morave bol zavedený pôstny poriadok rímskej cirkvi a zakázal pôstny poriadok východnej cirkvi, zavedený svätým Cyrilom a Metodom. Ustanovil Vichinga vrchným pastierom moravskej cirkvi. Vyslovil s odsudzujúcim spôsobom o svätom Metodovi, že vraj sa nesnažil o vzdelanie a pokoj, ale pestoval poveru a rozbroje. Zakázal pod trestom vylúčenia z cirkvi slovanskú bohoslužbu. Na základe tohto pápežovho listu dal kráľ Svätopluk, síce dobrý bojovník, ale povrchný kresťan a zlý štátnik, všetkých slovanských kňazov (ktorých bolo už 200) v čele so svätým Gorazdom z Moravy vyhostiť, lebo žiadny z nich sa napriek všetkým hrozbám (väzneniu a bitiu) nechceli pápežovmu rozhodnutiu podrobiť. Niektorí z nich nešli na Balkán, ale odobrali sa do Čiech, niektorí sa uchýlili do lesných samôt, kde žili ako pustovníci a konali bohoslužby ľudu, ktorý ich vyhľadával.Svätí Cyrila a Metod sú najväčšími dobrodincami našich národov. Veď získali široké ľudové vrstvy láskou pre kresťanskú vieru a okrem toho urobili slovanský jazyk jazykom bohoslužobným a spisovným. Morava sa neudržala a ťažisko celého národa sa presunulo do Čiech, kde sa slovanský spisovný jazyk i slovanské bohoslužby ešte nejaký čas udržiavali. Knieža Svätopluk sa domnieval, že svoj moravský štát upevní, keď sa pripojí k latinskej cirkvi, keď dá - ako to aj urobil - svoj štát pod ochranu pápežskej stolice. Avšak toto jeho rozhodnutie sa ukázalo celkom mylným.Cyrilometodské dedičstvo
Cyrilomedotské dedičstvo bolo u nás vyhubené, udržalo sa však u Bulharov, Srbov, Rusov, Ukrajincov a Bielorusov, teda u slovanských pravoslávnych národov. Avšak aj pre náš národ, napriek tomu že bolo zničené, malo veľký význam, lebo tým sme sa pričinením svätých Cyrila a Metoda stali kresťanmi, boli sme ušetrení od násilného spôsobu pokresťančenia a okrem toho sme v období cyrilometodskom nadobudli takého národného sebavedomia, že sme aspoň z väčšej časti odolali nebezpečenstvu odnárodnenia, akému podľahli Polabskí Slovania. Sviatok svätého Cyrila sa slávi v pravoslávnej Cirkvi dňa 14. februára a sviatok svätého Metoda dňa 6. apríla, teda v dní ich zosnutia. Ich spoločný sviatok sa v pravoslávnej Cirkvi slávi dňa 11.Neochota latinskej cirkvi
Latinská cirkev ich nerada trpela, keď slovanskí príslušníci po vydaní listu pápeža Štefana VI. naďalej uctievali solúnskych bratov. Prišla doba, keď i v českých krajinách i na Slovensku latinská cirkev pamiatku obidvoch svätých bratov úplne potlačila. Až keď v 19. storočí národní buditelia obnovili ich pamiatku v našom národe a vznikla obava, že by to snáď mohlo vyvolať ľudové hnutie v prospech pravoslávnej Cirkvi, a keď sa okrem toho vzmáhal v národe kult Majstra Jána Húsa, začala si cirkev latinská oboch svätcov všímať, až konečne pápež Lev XIII. Okružným listom „Grande munus“ z 30. septembra 1880 vyzdvihol - avšak nevecne a nevedecky - zásluhy svätých bratov. Tento pápež stanovil sviatok svätého Cyrila a Metoda na deň 5. júla, aj keď tento deň nijako nesúvisí s ich životom; stalo sa to iba za tým účelom, aby sa jednak latinská cirkev javila ako ctiteľka svätých solúnskych bratov, a taktiež aby bol 6.Farnosti zasvätené svätým Cyrilovi a Metodovi na Slovensku
Filiálny kostol sv. Cyrila a Metoda vo Svite - Pod Skalkou sa nachádza v mestskej časti Svit - Pod skalkou. Bol postavený v roku 1992 na rozmedzí starej a novej Podskalky, pod kopcom. Kostol je orientovaný vo východno-západnom smere, so vstupmi na južnej a severnej strane a chórovým vstupom na západnej strane. V interiéri sa nachádzajú dve sochy sv. Cyrila a Metoda, ako aj relikvie sv. Alžbety Settonovej a bl.Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej bol postavený, pretože Kostol svätého Martina už kapacitne nevyhovoval. Rozhodnutie o výstavbe nového kostola schválil cirkevný výbor pomerom hlasov 9:3. V roku 1942 položili základný kameň nového kostola a realizáciu zverili stavebnému družstvu Stavba z Banskej Bystrice. Kameň sa ťažil v lome vo Vrátnej (Tiesňavy), čo ušetrilo dve tretiny nákladov. Slávnostné posvätenie kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti arcibiskupa Eduarda Nécseya a kanonika Štefana Bittera. Do kostola boli uložené ostatky svätých mučeníkov Klementa a Severína.Farnosť sv. Cyrila a Metoda v Trnovom sa v druhej polovici 17. storočia oddelilo od Višňového a stalo sa fíliou obce Rosina. Od 1. júla 2003 je Trnové samostatná rímsko-ka...Pamiatky v Ríme spojené so svätým Cyrilom a Metodom
Bazilika svätej Praxedy patrí k najvýznamnejším kresťanským pamiatkam Ríma. Jej história siaha do 8. storočia a viaže sa na pôsobenie sv. Cyrila, ktorý tu podľa tradície strávil posledné dni svojho života. Chrám uchováva cenné relikvie a mozaiky z 9. storočia.
Pápežské baziliky
Pápežská bazilika Santa Maria Maggiore patrí medzi štyri hlavné rímske patriarchálne baziliky. Je tiež jedným zo siedmich takzvaných pútnických kostolov, ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma. Interiér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. V apside dominuje mozaika Korunovácie Panny Márie od Jacopa Torritiho z roku 1295, zhotovená podľa predlohy z 5. storočia. Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a ďalších svätých. Tiež sa tu nachádzajú jasličky donesené z betlehemskej maštaľky. Sixtínska kaplnka (po Sixtovi V.) je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme.Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne, „Matke a hlave všetkých kostolov mesta a sveta“, dal na tomto mieste postaviť chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (Basilica Salvatoris) prvý kresťanský cisár Konštantín I. Išlo o votívny chrám za cisárovo víťazstvo v bitke pri Mulvijskom moste v roku 312. Hlavnú loď baziliky lemujú kolosálne sochy dvanástich apoštolov, ktorí vám vyslovene evokujú piliere Cirkvi, keď kráčate k hlavnému pápežskému oltáru, kde sa Kristus v rukách pápeža sprítomňuje vo Sviatosti oltárnej.Basilica Papale San Paolo fuori le Mura, teda Bazilika svätého Pavla za hradbami, bola postavená v 4. storočí za mestskými hradbami - odtiaľ jej meno. Predpokladá sa, že predchodcom dnešnej baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom Konštantínom I. nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do Ostie pochovaný apoštol Pavol.
| Bazilika | Význam |
|---|---|
| Santa Maria Maggiore | Jedna z hlavných rímskych bazilík, relikvie svätých |
| Lateránska bazilika | "Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta", sochy apoštolov |
| San Paolo fuori le Mura | Postavená nad hrobom sv. Pavla |
| Bazilika svätého Petra | Najznámejšia bazilika, miesto hrobu sv. Petra |