Bazilika svätého Benedikta a benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku z 11. storočia sa nachádzajú v strednej časti Slovenska v okrese Žarnovica v mieste známom ako tzv. Slovenská brána. V miestach Slovenskej brány sa totiž spájali cesty z juhu s cestami vedúcimi zo západu na východ krajiny. Lokalita kláštora sa rozprestiera v údolí rieky Hron, na južných výbežkoch Pohronského Inovca. Kláštor bol pre svoju jedinečnosť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a jeden zo siedmich divov Banskobystrického kraja. Návštevníkov ohuruje nielen svojou monumentálnosťou, ale aj prepojením sakrálnych a opevňujúcich stavieb a prelínaním rôznych stavebných slohov.
Benediktínsky kláštor predstavuje veľkolepý súbor opevnených sakrálnych stavieb. Situovaný je v obci Hronský Beňadik, v okrese Žarnovica.
Hronský Beňadik sa totiž nachádza v blízkosti diaľnice, ktorou sa sem rýchlo dopravíte. Príliš dlho to netrvá ani kombináciou autobusovej a železničnej prepravy. Samotný chrám a kláštor nájdete v Hronskom Beňadiku veľmi ľahko. Nachádza sa v centre obce. Zaparkovať sa nám podarilo bezplatne v blízkosti baziliky na menšom parkovisku neďaleko vlakovej stanice. Zakrátko už sme stáli pred mohutnou stavbou chrámu, ktorú by sme zaradili k najpôsobivejším vrámci Slovenska.
Vhodný tip na voľné letné dni je návšteva benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku, okres Žarnovica. Nádherný starobylý komplex Baziliky sv. Benedikta a benediktínskeho kláštora sa vypína nad Hronským Beňadikom ako klenot.
Bazilika sv. Benedikta patrí k veľmi prakticky dostupným cieľom.
História Kláštora
Nový benediktínsky kláštor, ktorý založil vojvoda Gejza podporovaný pápežskou kúriou a uhorskými biskupmi, tak zaujímal významnú strategickú polohu. Jedným z výsledkov bojov uhorského kráľa Šalamúna a vojvodu Gejzu bolo práve založenie tohto kláštora na dôležitej križovatke obchodných ciest.
Benediktínsky kláštor založilo nitrianske knieža Gejza, neskorší uhorský kráľ, niekedy v 60. alebo 70. rokoch 11. storočia. Donáciu majetkov kláštoru potvrdil už ako panovník v roku 1075. Podľa historických dokumentov ho založili na základe rozhodnutia kráľa Gejzu II. v roku 1075 s cieľom kolonizovať dovtedy riedko osídlenú dolinu Hrona a podporovať myšlienky kresťanstva.
V Hronskom Beňadiku stál v minulosti najstarší románsky kláštor na našom území. Benediktínske opátstvo posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora - uhorského kráľa Gejzu I. Na základoch románskej baziliky postavili v 14. storočí dnešnú gotickú Baziliku svätého Egídia.
Už od počiatku svojej existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry, vzdelanosti a technického pokroku. Pochádza odtiaľto najstaršia listinná rukopisná pamiatka na našom území - Nitriansky kódex. Do kompetencie kláštora patrilo aj vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a súčasne bol miestom na uchovávanie archívov a cenností.
Benediktíni z tohto miesta odišli v 15. storočí.
Po požiari kláštorného komplexu v Hronskom Beňadiku v roku 1881 boli pri výskume v gotickom kostole a jeho blízkosti odkryté základy trojloďovej románskej baziliky - pôvodného kláštorného chrámu z 11.- 12. storočia. Najstaršou časťou kláštorného komplexu bola románska bazilika, ktorú vysvätili v roku 1075. Na jej základoch v rokoch 1346 až 1375 postavili dnešnú gotickú Baziliku sv. Egídia.
Stavba mala mať podobu trojloďovej baziliky, pričom bočné lode sa otvárali do hlavnej šiestimi arkádovými oblúkmi. Lode boli na východnej strane ukončené polkruhovými apsidami, pričom stredná z nich mala väčšiu šírku i hĺbku ako bočné. Na západnej strane sa nachádzalo dvojvežové priečelie, pričom veže boli vtiahnuté do pôdorysu. Kostol mal vnútornú dĺžku 32 m a šírku 14,5 m.
Typologicky predstavuje kostol spojenie talianskeho vplyvu (trojlodie s troma apsidami a bez priečnej lode) a západoeurópskej architektúry (dvojvežové západné priečelie). V porovnaní s dnešnou gotickou stavbou mala byť románska bazilika posunutá mierne na juh a západ, pričom jej južná stena bola zachytená už mimo pôdorysu gotického chrámu.
Táto podoba chrámu predstavuje ideálnu rekonštrukciu pôdorysu publikovanú v roku 1890 a ktorá bola len sčasti doložená archeologickým výskumom. Ten zachytil základy severnej veže, časť severného múru bočnej lode, celú severnú a centrálnu apsidu a väčšiu časť múrov južnej apsidy, ako aj základy južnej steny lode.
Nie je úplne jasné, či táto murovaná stavba stála už v roku 1075 alebo ju postavili v posledných desaťročiach 11. storočia, prípadne či ju dokončili až v priebehu 12. storočia.
Ak by sa potvrdilo, že bazilika vznikla už v posledných desaťročiach 11. storočia, išlo by podľa všetkého o najstarší príklad tohto stavebného typu chrámu, ktorý sa rozšíril v Uhorsku na konci 11. storočia. Podobu románskej stavby odkrytej v rokoch 1881 - 1883 mal overiť nedávny geofyzikálny výskum v kostole a jeho tesnej blízkosti. Ten zachytil podzemné objekty, ktoré sú podľa všetkého zvyškami zaniknutej baziliky, vrátane dutého priestoru, zrejme krypty. Z pôvodného vybavenia románskeho chrámu by mala pochádzať kamenná svätenička (niekedy popisovaná ako krstiteľnica) datovaná s otáznikom do 13. storočia.
Obnova a súčasnosť
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku otvoril 1. mája návštevnícku sezónu, ktorá potrvá do konca septembra. V máji, v júni a v septembri bude otvorený cez víkendy a počas júla a augusta každý deň. Počas sviatkov 1. a 8. mája je národná kultúrna pamiatka otvorená.
Benediktínsky kláštor sa v poslednom období viac otvára pre turistov. Už niekoľko rokov ho opravuje Nitrianske biskupstvo s cieľom obnoviť kultúrnu pamiatku a zároveň ju aj prezentovať verejnosti. V uplynulých rokoch sa podarilo zrekonštruovať bývalú sýpku, kde vznikla panelová výstava pre návštevníkov. Obnova kláštora bude pokračovať aj tento rok.
Ako informoval pred časom diecézny ekonóm Nitrianskeho biskupstva Martin Štofko, opraviť plánujú strechy na zvyšnej časti kláštora a zároveň upraviť vnútorné nádvorie kláštora. V minulých rokoch zrekonštruovalo s pomocou Nórskych fondov prízemie bývalej sýpky, kde vznikla panelová výstava a toalety pre návštevníkov. „Priestor je už pripravený, v súčasnosti sa vyrába nábytok,“ informoval ekonóm Biskupstva Nitra Martin Štofko. Kaviareň otvoria podľa jeho slov buď ešte v závere tejto turistickej sezóny, alebo budúcu sezónu. Kultúrnu pamiatku čakajú aj ďalšie vynovenia.
„Robíme projektovú dokumentáciu na výmenu a opravu zvyšných striech kláštora, ktoré ešte nie sú opravené, robia sa výskumy na fasády. Chceli by sme urobiť fasádu vo vnútornom nádvorí, aby mal návštevník aspoň v jednom priestore ucelený pohľad na čosi obnovené,“ povedal Štofko. Výmenu striech chce biskupstvo dokončiť v tomto alebo najneskôr v budúcom roku.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku dnes funguje ako farnosť. „Je tam komunita kňazov, ktorí tam žijú a pracujú pre farnosť. Kláštor bude vždy slúžiť ako duchovné centrum aj našej diecézy,“ povedal Štofko. Bývajú tu duchovné cvičenia, prednášky a rôzne ďalšie podujatia. Pre verejnosť slúži bývalá sýpka. Z jej štyroch podlaží je zatiaľ zrekonštruované len prízemie.
„Sýpka je taká veľká, že nemáme ani toľko exponátov, aby sme ju celú využili,“ podotkol Štofko. Pre návštevníkov je prístupný aj gotický chrám, ktorý by si však podľa Štofka vyžadoval kompletné zreštaurovanie.
Kláštor v Hronskom Beňadiku navštevujú turisti i pútnici, ktorých pozornosť púta vzácna relikvia Kristovej krvi. Relikviu dostalo opátstvo v roku 1483 od kráľa Mateja Korvína I., ktorý ju dostal pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Konkrétne ide o kúsok starého plátna s kvapkami krvi Ježiša Krista, nachádza sa v Kaplnke Božskej krvi.
Návštevník tu môže absolvovať prehliadku formou menšieho, alebo väčšieho okruhu. Vybrali sme si väčší okruh, ktorého súčasťou bolo sprevádzanie so zaujímavým výkladom. Okrem baziliky na nás urobila dojem predovšetkým sýpka. Ide o pomerne veľkú budovu s dômyselným systémom skladovania obilnín. Počas sprevádzania sa dozviete mnohé o živote benediktínov. Okrem iného navštívite i izbu kde prebývali samotní opáti. Zaujala nás i minimalisticky zariadená izba, v ktorej mnísi praktizovali tvrdý pôst.
Návšteva Baziliky sv. Benedikta a benediktínskeho kláštora je povinnou jazdou pri spoznávaní histórie Slovenska. Návštevu vrelo odporúčame. Vďaka dobrej dostupnosti sa táto pamiatka hodí na výlet pre všetkých turistov, predovšetkým rodiny s deťmi, ale aj dôchodcov. Najmenšie deti možno nezaujme samotný výklad, ktorý deti často nudí, no prehliadka interiéru by ich baviť mohla.
Ak by ste chceli podniknúť niečo aktívnejšie, môžete spojiť návštevu baziliky s výletom na vyhliadkovú vežu Háj, ktorú nájdete nad Novou Baňou. Cestu do dejín architektonického skvostu Pohronia si môžete spríjemniť aj výletom k neďalekému Starohutskému vodopádu alebo návštevou zaujímavého interaktívneho informačného centra Energoland nachádzajúceho sa v Kalnej nad Hronom. Odporúčame Vám aj relax pri neďalekej vodnej nádrži Tajch a milovníkom koní aj návštevu Národného žrebčínu v Topoľčiankach. A keď zistíte, že jeden deň v tomto regióne Vám jednoducho nestačí, pohľadajte si na našom portáli ubytovanie v okolí Benediktínskeho kláštora. Ubytovanie v Hronskom Beňadiku a v priľahlých oblastiach Vás svojou ponukou zaručene nesklame. Prípadne si môžete vybrať aj neďaleké ubytovanie v Žarnovici.
Kláštor v Hronskom Beňadiku bol vystavaný na strategickom mieste - na križovatke dôležitých obchodných ciest. Archeologické výskumy tu potvrdili prítomnosť staršieho osídlenia. Dejiny kláštora spadajú do roku 1075, kedy bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané panovníkom Gejzom I. majetkové práva a privilégiá. V prvej polovici 14. storočia došlo k úpadku kostola aj kláštora. Komplex tak ako ho poznáme v súčasnosti bol postavený v polovici 14. storočia. Nachádzal sa tu gotický kostol a trojica svätýň, kláštorné budovy a dvojica veží. V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja Korvína vzácnu relikviu Kristovej krvi. Dôležitú úlohu plnil až do konca obdobia feudalizmu.
Obdobie od 16. storočia znamenalo pre kláštor veľké zmeny. Turecká ofenzíva, ale i útoky obyvateľstva na kláštor, prispeli k prestavbe kláštora na renesančnú pevnosť. Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy. V roku 1588 skončila prestavba kláštora, novým majiteľom objektu sa stala ostrihomská kapitula. Následne bol niekoľkokrát poškodený útokmi. Ďalšie storočia sa niesli v znamení opráv. V 17./18. storočí postavili na mieste zrúteného krídla veľkú sýpku. Posledné veľké zmeny prinieslo až 19. storočie, kedy sa kláštor a jeho niektoré časti prestavali v štýle neogotiky.
Významné dátumy:
- 1075 - kláštor v Hronskom Beňadiku bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané majetkové práva a privilégiá panovníkom Gejzom I.
- 1. pol. 14. storočia - úpadok kláštora
- 14. storočie - výstavba komplexu
- 1483 - kláštor získal vzácnu relikviu Kristovej krvi
- 16. storočie - turecké nebezpečenstvo, prestavba kláštora na obrannú pevnosť
- 1588 - kláštor prešiel pod správu ostrihomskej kapituly
- 1599 - ničivý turecký útok, okolie kláštora Turci úplne spustošili, vyčíňaniu odolal len kláštor
- 1881 - komplex zachvátil požiar
- 19. storočie - prestavba v štýle neogotiky
Podľa legendy sa v kláštore sv. Traduje sa, že podzemie okolo kláštora v Hronskom Beňadiku je pretkané tajnými chodbami. Jedna mala viesť až do Ostrihomu, druhá chodba má ísť k radnici v Novej Bani a ďalšia do Nitry pod Zobor.
Benediktínske kláštory na Slovensku
Benediktínsky rád, založený Benediktom z Nursie v roku 529, je najstarším katolíckym mníšskym rádom. Jeho cieľom bolo pozdvihnutie života vtedajšej spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti. V duchu hesla "Ora et labora" (Modli sa a pracuj) sa benediktíni venovali velebeniu Boha, fyzickej práci, prepisovaniu rukopisov a starostlivosti o chorých.
Na území Slovenska zohrali benediktínske kláštory významnú úlohu v náboženskom, verejnoprávnom a kultúrnom živote. Medzi najvýznamnejšie patria kláštory v Zobore a Bzovíku.
Kláštor sv. Hypolita na Zobore
Podľa všetkého najstarší kláštor na našom území založili benediktíni na kopci Zobor cca tri kilometre od Nitry. Lokalita pripomína dôležitú súčasť ranostredovekého náboženského života v regióne a jej zvyšky tvoria súčasť krajiny nad mestom. Podľa dostupných údajov bol kláštor založený pravdepodobne v roku 880, v súvislosti so vznikom Nitrianskeho biskupstva.
Kláštor v Bzovíku
Prvá písomná zmienka o kláštore v Bzovíku pochádza z roku 1135. Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi.
Praktické informácie pre návštevníkov
Hronský Beňadik je obec, ktorá sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Od okresného mesta Žarnovica leží 22 km. Cez obec prechádza cesta č. 76. Nachádza sa neďaleko rýchlostnej cesty R1, do obce sa dostanete výjazdom Čaradice či pri Tekovskej kúrii na smerom na Levice.
Sklené Teplice sú od Hronského Beňadika vzdialené 40 km. Cesta autom trvá približne 30 minút. Zo Sklených Teplíc pokračujte smerom na Hliník nad Hronom, pri Bzenici použiť výjazd na R1. Do obce pravidelne premáva aj autobusová doprava, je však potrebné prestupovať v Žiari nad Hronom či Hliníku nad Hronom.
Vzdialenosť z mesta Dudince do obce Hronský Beňadik je 42 km. Cesta autom môže trvať približne 50 minút. Priame autobusové spojenie je dostupné zo Zlatých Moraviec, Levíc alebo Novej Bane.
Hronský Beňadik je od kúpeľov Sliač vzdialený 65 km. Cesta vám môže trvať približne 38 minút. Do obce premáva aj verejná doprava, je však potrebný prestup vo Zvolene.
Benediktínsky kláštor s kostolom sa nachádza v centre obce Hronský Beňadik. K dispozícii je bezplatné, nestrážené parkovisko priamo pred pamiatkou. Kláštor v Hronskom Beňadiku sa nachádza hneď blízko hlavnej cesty, ktorá prechádza cez obec.
Aktuálny cenník a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendu nájdete na oficiálnej webovej stránke kláštora v Hronskom Beňadiku.
V bazilike sa pravidelne konajú bohoslužby a sviatosti ako aj iné liturgické slávnosti. K bazilike prináleží kláštor sv. Jedna z najkrajších gotických stavieb na Slovensku. Teda, až nato, že jej dnešná podoba je do veľkej miery výsledkom neogotickej prestavby, ale to neobišlo väčšinu veľkých gotických kostolov. Trochu škoda, že kostol nie je voľne otvorený, ale tak dá sa to pochopiť. Našťastie sú tu počas sezóny v hodinových intervaloch prehliadky. V informačnom centre si môžete vybrať z množstva suvenírov a knižiek. Cena prehliadky je lacná, a sú tu veľmi ochotný. Oceňujem tiež sympatického sprievodcu, ale je trochu škoda, že výklad bol trochu jednoduchší, osobne by som čakal viac faktografie a systematického výkladu o architektonicko-historickom vývoji kostola, ale to bude asi tým, že sa gotickej architektúry venujem, pre bežného návštevníka je možno takýto jednoduchší výklad zaujímavejší a pochopiteľnejší. Krásna bazilika aj kláštor, naozaj miesto pokoja, duchovna, kde je možné nazbierať silu do života. Okolie je pekne zrekonštruované a naďalej sa pokračuje v oprave kláštora. Bazilika je priestranná, veľa relikvií a vzácna kaplnka v nej. Je nutné to vidieť, zažiť a určite sa aj zúčastniť sv.
Kláštor v dnešnom Hronskom Beňadiku patrí k významným kultúrnym pamiatkam Slovenska. V tomto roku si pripomíname 935. výročie od vydania jeho zakladacej listiny. Jeho história býva spájaná hlavne s rádom benediktínov, ktorý tu pôsobil v stredoveku.
Počiatky kresťanského mníšstva možno klásť do 3. storočia a majú pustovnícky charakter. Najstaršie centrum monasticizmu vzniklo okolo roku 305 v Pispire, v strednom Egypte. Tu sa okolo sv. Antona (okolo 250-356) postupne združovali ľudia, ktorí chceli nasledovať jeho spôsob života a vzťah k Bohu. Sv. Anton sa stal zakladateľom jednej z dvoch najvýznamnejších vetiev mníšstva - anachorétizmu (z gréckeho slova anachoretes - človek žijúci v ústraní), tiež nazývaného aj eremitizrrius (z gréckeho slova eremos - ústranie, púšť). V Egypte sa zrodila aj druhá, a neskôr najrozšírenejšia forma monasticizmu - tzv. cenobitizmus (koinobitizmus, z gréckeho slova koinos bios - spoločný život). Za zakladateľa tohto smeru sa považuje Pachomios (287-346). Hlavný rozdiel medzi anachorétizmom a cenobitizmom spočíva v tom, že eremiti žili osamotene, nanajvýš vo voľných združeniach - lavrách, cenobitskí mnísi žili spoločne v kláštore a riadili sa presnými pravidlami života.
Ďalšou z významných osobností raného kresťanského mníšstva bol sv. Bazil Veľký (330-379). Jeho reforma cenobitizmu sa stala základom mníšskeho života vo východnom kresťanstve a významne ovplyvnila mníšske hnutie aj na Západe. Bazil Veľký spísal pravidlá pre život v kláštoroch. Napísané sú formou otázok a odpovedí, týkajúcich sa spôsobu života mníchov. Prevzal do nich všetko pozitívne, čo priniesol anachorétizmus i pachomiovský cenobitizmus.
Zakladateľom rádu benediktínov je patriarcha západného mníšstva sv. Benedikt z Nursie (480-550). Po založení kláštora Monte Cassino niekedy okolo roku 529/530 sv. Benedikt napísal pre potreby mníchov pravidlá rehoľného života. Jeho regula neskôr tvorila základ aj pre ďalšie rády - cisterciti atď. Benediktíni sa z Monte Cassina rozšírili po celej Itálii, potom do Anglicka, Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Španielska a do ostatných častí Európy. Pre svoj čierny rehoľný odev boli beneditíni nazývanými aj čierni mnísi (monachi nigri).
Kláštory benediktínov mali charakter opátstva. Opátstva boli situované na osamelých miestach a žilo v nich viac mníchov. Títo sa okrem modlitieb venovali práci na poli, v lesoch, vykonávali rôzne remeselnícke práce, spisovali dokumenty atď.
Na územie dnešného Slovenska prišli v 9. storočí ako misionári. Prvý známy benediktín, o ktorom sa dozvedáme z písomných prameňov, je nitriansky biskup Viching. Pravdepodobne s ním žila v Nitre aj väčšia komunita mníchov. Pravdepodobne už v tomto storočí tu vznikol najstarší kláštor - Opátstvo sv. Hypolita na Zobore.
V roku 996 uhorské knieža Gejza (cca 945-997) založil prvý kláštor benediktínov v uhorských dejinách, na Panónskom vrchu (Pannonhalme) zasvätený sv. Martinovi.
Po kláštore sv. Hypolita v Nitre na Zobore je druhým najstarším benediktínskym kláštorom na území dnešného Slovenska kláštor v dnešnom Hronskom Beňadiku. Vznikol na strategickom mieste, vedľa cesty vedúcej do bohatej stredoslovenskej banskej oblasti. Zakladateľom kláštora bol uhorský kráľ Gejza I. (1074-1077). V povesti o založení kláštora sa hovorí, že knieža Gejza po víťaznej bitky nad bratom Šalamúnom išiel poľovať na svoje majetky v Tekove. Tu ho zastihla noc. V lese však zbadal svetlo, a keď prišiel na miesto, odkiaľ vychádzalo, našiel pustovníka ponoreného do modlitby, v ktorom spoznal svojho brata. Na tomto mieste sa preto rozhodol postaviť kláštor.
Zakladacia listina pochádza z roku 1075. Nezachovala sa žiaľ v origináli, ale len v potvrdzujúcej listine kráľa Štefana II. (1116-1131) z roku 1124 a jej opätovnom potvrdení kráľom Ondrejom II. (1205-1235) z roku 1217. Obidva dokumenty sú však doplnené. Za jednoznačne pravú listinu, ktorá potvrdzuje majetky opátstva, možno považovať len listinu pápeža Inocenta III. (1198-1216) z roku 1209. V zakladacej listine sa píše, že Gejza I. postavil kostol k úcte sv. Benedikta.
O veľkom význame kláštora svedčí, že vysviacky sa zúčastnil osobne knieža Gejza a jeho brat vojvoda Ladislav (budúci uhorský kráľ Ladislav I., 1077-1095), rovnako ako najvyšší cirkevný hodnostár v Uhorsku - ostrihomský arcibiskup Nehemiáš a ďalší svetskí a cirkevní hodnostári. Hronskobeňadické opátstvo dostalo do vlastníctva rozsiahle majetky rozprestierajúce sa v Tekovskej, Komárňanskej, Nitrianskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Biharskej, Hevešskej, Čongrádskej, Solnockej, Turnianskej, Sabolčskej a Bekéšskej župe. Medzi darovanými majetkami na Požitaví boli napríklad aj Gejzova kúria s kaplnkou sv. Martina v Dvoroch nad Žitavou a štvrtina z desiatkov kostola Panny Márie v Kňažiciach. Všetky tieto majetky robili z opátstva najbohatšiu cirkevnú inštitúciu so sídlom na území dnešného Slovenska. Okrem majetkov darovaných priamo Gejzom I. pribudli neskôr do vlastníctva ďalšie, ktoré venovali miestni feudáli. Napríklad v roku 1158 daroval zemepán Štefan, po smrti staršieho brata Euzidia, obec Baratka spolu s kostolom opátstvu.
O hospodárskom význame tohto kláštora od začiatku existencie svedčí aj nález uhorských mincí z roku 1929 priamo z Hronského Beňadika. Celkove bolo odovzdaných 1727 kusov, ale predpokladá sa, že ich bolo o polovicu viac. Boli to mince Kolomana I. (1095-1116) a Štefana II. z konca 11. až začiatku 12. storočia.
Nevie sa, kedy bol kláštorný komplex postavený, ale zrejme ešte pred rokom 1075. Pôvodný kostol bol zrejme objavený pri rekonštrukcii kláštora v roku 1882. Bola to trojloďová bazilika s dvoma vežami štvorcového pôdorysu. Významný český znalec architektúry Václav Mencl na základe tvaru apsíd tvrdil, že kostol bol postavený podľa starej panónskej tradície, ktorej pôvod treba hľadať v predrománskych časoch a predpokladal, že stavba spolu s kláštorom bola dokončená do polovice 12. storočia.
Samotný kláštor sa podarilo zistiť pri archeologickom výskume vykonanom v rokoch 1972 - 1974. Kláštor priliehal k chrámu z južnej strany, jeho centrom bol rajský dvor uzavretý zo všetkých strán arkádovou chodbou. Zistilo sa, že medzi 11. až 14. storočím bol kláštorný komplex štyrikrát upravovaný.
Kresba V. Kráľ Gejza I.
tags: #klastor #benediktinov #v #hronskom #benadiku