Gotický Kostol Všetkých Svätých v Humennom: História a Architektúra

Mesto Humenné sa nachádza na severe východu Slovenska, pri sútoku riek Laborec a Cirocha, a je súčasťou Prešovského kraja. Humenné vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec. Nájdené artefakty dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka o Humennom pochádza z roku 1317.

Mesto Humenné je aj dôležitým kultúrnym centrom. Každoročne sa tu koná množstvo kultúrnych podujatí, napríklad festivaly, koncerty alebo divadelné predstavenia. Medzi kuriozity mesta patrí socha dobrého vojaka Švejka. Legendárna postava z románu českého spisovateľa Jaroslava Haška vás privíta svojím dobromyseľným úsmevom priamo na hlavnej železničnej stanici.

Najvyhľadávanejším turistickým objektom mesta je renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom. Jeho história siaha do začiatku 14. storočia a je nepochybne spätá s rodom Drugethovcov, neskôr Csakyovcov a Andrássyovcov. Kaštieľ bol niekoľkokrát prestavaný a rekonštruovaný.

Najstaršou architektonickou pamiatkou v Humennom je gotický rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, ktorý je spojený s budovou kláštora. Staviteľmi kostola i kláštora boli františkáni. V členitom teréne skanzenu sú umiestnené domy, hospodárske domy, kováčska dielňa, mlyn, ale aj poľnohospodárske náradia, vozy a iné predmety pochádzajúce z obcí regiónu Horného Zemplína. Dominantou expozície je drevený kostolík z Novej Sedlice, ktorý bol postavený v roku 1764.

Kolorit mesta Humenné neodmysliteľne dotvára rekreačná oblasť na rieke Laborec. Miesto medzi Valaškovským mostom a Sninským železničným mostom poskytuje možnosť rybárčenia a oddychu pri vode či zapožičania vodných bicyklov a člnov. Rieka Laborec poskytuje podmienky na nenáročnú vodnú turistiku. Starý 119-ročný kovový Valaškovský most je raritou. Bol postavený „horúcou” technológiou spájania nitmi, akou bola postavená Eiffelovka či Titanik.

Na severnom okraji mesta sa nachádza prímestský rekreačný areál Hubková. Tento obľúbený areál je lesoparkom s rybníkmi či miestami na opekačky. Stálym objektom záujmu turistov je aj miestny židovský cintorín, ktorý svojou rozlohou patrí k najväčším a zároveň najstarším na Slovensku. Sú na ňom pochovaní významní občania mesta. K dávnej histórii mesta i regiónu patria neďaleké ruiny hradov Jasenov a Brekov. Čas neubral týmto stredovekým strážcom na atraktivite a pôsobivosti. Hrady strážili významnú krajinskú cestu i pohraničné pásmo. Hrady sú dnes ľahko prístupné a ich okolie je dobre udržiavané.

Veľkolepé prírodné scenérie ponúka aj National Nature Reserve Humenský sokol, ktorá je súčasťou Humenských vrchov. Z vrcholu Červená skala (477 m n. Absolvovať pochod náučným chodníkom Humenský sokol, ktorý je možné navštíviť v každom ročnom období, sa rozhodne oplatí.

Rímskokatolícky Kostol Všetkých Svätých

Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých - národná kultúrna pamiatka je významnou sakrálnou stavbou, ktorá sa nachádza v centre mesta Humenné. Bývalý františkánsky kláštor, dnes farský rímskokatolícky kostol, je najvýchodnejšie položená gotická stavba v Európe mimo tehlovej gotiky. Kostol Všetkých svätých je gotická sakrálna stavba situovaná v severozápadnej časti mesta Humenné, ktorý bol v čase svojho vzniku na okraji mesta. Ide o najvýchodnejšie situovaný gotický kostol na Slovensku.

Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého Humenného, na ľavom brehu miestneho potoka. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Humenskí františkáni zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí.

Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, ktoré dostal humenský pán Žigmund II.

Terajší kostol nám predstavuje veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončenou svätyňou. Stavba kostola pochádza z gotického slohu. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba zachovaná vo svätyni a krúžky okien, datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Hviezdicová klenba má vyžľabené rebrá a v jej strede, vždy pri krížení rebier, sú umiestnené malé štítky s jednoduchými rozetami.

Kláštor je pripojený ku kostolu na severnej strane a vytvára s ním jednotný celok. Podľa použitých stavebných hmôt možno kláštor považovať za starší, pretože tento typ kláštorných stavieb sa nám uchováva v priebehu niekoľko storočí. Celé vnútorné zariadenie je pseudogotické a vzniklo v druhej polovici 19. storočia. Tri zaujímavé obrazy sú umiestnené v kláštornej chodbe vedúcej do sakristie.

Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v 13. storočí v Humennom existovala kostol i fara, no neboli situované v priestoroch dnešného kostola. V r. 1669 v strede mesta postavili nový kostol. Ten sa však v r. Tento františkánsky kostol bol vybudovaný v 15. storočí k úcte sv. Relikvie nebohého prechovávajú v bočnej kaplnke sv.

Drughetovci po príchode do Humenného osadili na svojom panstve cirkevný rád františkánov, ktorí za prispenia svojho zemepána vybudovali gotický kostol, ktorí zasvätili Panne Márii a zo severnej strany pristavali poschodový trojkrídlový kláštor, ktorý spolu s kostolom uzatváral rajský dvor. Z roku 1456 máme priame dôkazy o existencii kláštornej školy. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol.

Hlavnou príčinou bol zdá sa veľký požiar, ktorého dôsledkom bol kostol a kláštor zničený. Roku 1539 bol postavený farský kostol Všetkých svätých. V dôsledku šírenia reformácie bol však už na konci 16. storočia v rukách protestantov.

Keď v roku 1778 vyhorel rímskokatolícky farský kostol, farským chrámom sa stal jezuitský chrám a fara sa presunula do kláštora, keďže jezuitský rád bol v tom čase zrušený. Kostol všetkých svätých sa už neobnovil a kamene požili židia na stavbu svojej synagógy (1795).

Farský chrám (bývalý františkánsky a jezuitský) prešiel opravou a maľbou a bol vysvätený 10.11.1940.

V roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Mienka, že františkánov z Humenného vyhnali Drugetovci, korí v tom čase už údajne boli protestantmi a v Hornom Zemplíne sa postavili na čelo reformačného hnutia, nemá seriózny podklad.

Reformácia v Uhorsku nachádzala sprvu ohlas v pomerne úzkych kruhoch vzdelancov a meštianstva, najmä nemeckého pôvodu. Uhorská šľachta sa spočiatku stavala k reformácii odmietavo, zdôrazňujúc jej nemeckú provenienciu. Po bitke pri Moháči sa Štefan Druget pridržiaval Jána Zápoľského, ktorý bol katolíkom. Po Zápoľského smrti prešiel do tábora Habsburgovcov, korí boli takisto katolíkmi. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529.

Kostol Všetkých Svätých v Humennom

Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Kláštor bol obnovený až po príchode jezuitov do Humenného. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami Imricha Tököliho, bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1735 bol zostavený mramorový oltár do opravenej južnej kaplnky, ktorá bola krátko predtým zaklenutá. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav.

Kláštor v Humennom

Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami. Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné priečelie tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím tympanónom a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené kružbou v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prútom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku sanktusník. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá má po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prútom, celé okná sú zdobené vitrážou. Vitráže okien sú dielom akad.

Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor - rajskú záhradu. Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou - presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická hviezdicová klenba v závere presbytéria je tvorená vyžliabkovanými štíhlymi rebrami v ďalších dvoch poliach je klenba sieťová. Niektoré styčné body rebier sú opatrené drobnými štítkami. Rebrá sú ukončené na konzolách ihlancovitého tvaru, na jednej z konzol je tiež štitok. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. V západnej časti lodi sa nachádza baroková kruchta s varhanmi. Dvojpodlažná budova kláštora zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia.

Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje uhorských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: sv. Štefan, kráľ, sv. Ladislav, kráľ, sv. Imrich, kráľ, sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú sv. Gerard a sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali svätého Štefana za prvého kráľa Uhorska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne. Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: sv. Anna a sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru. Oltár sv. Oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha sv. Antona Paduanského a socha sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie sv. Oltár sv. Oltár sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma rebami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm. Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi.

Rok Udalosť
1322 Predpokladaná existencia rímskokatolíckej farnosti
14.-15. storočie Výstavba kostola a kláštora františkánmi
1529 Požiar, ktorý zničil kostol a kláštor
1642 Pristavenie južnej kaplnky ku kostolu jezuitmi
1765 Zaklenutie lode a postavenie organového chóru
1778 Vyhorel rímskokatolícky farský kostol
1911 Výmena kružieb gotických okien a úprava štítu priečelia

tags: #goticky #kostol #v #humennom