Svätý Mikuláš (z gréckeho Nikoláos - víťaz medzi ľuďmi) patrí celosvetovo medzi najpopulárnejších svätcov. O živote sv. Mikuláša nevieme veľa a aj to, čo je známe, je poznačené rôznymi legendami. Je isté, že sv. Mikuláš bol dlhé roky biskupom v Myre (Myrách), v provinci Lýcia (Lýkia) v Malej Ázii (dnešné Turecko). Zúčastnil sa na prvom Nicejskom ekumenickom koncile v Nicei r. 325. Zomrel okolo r. 345. Počas celého svojho života preukazoval milosrdenstvo a veľkodušne pomáhal ľuďom. Po smrti ho Boh oslávil darom zázrakov, a preto dostal prímenie Divotvorca.
Kult sv. Mikuláša sa začal šíriť od čias, keď byzantský cisár Justinián I. (527- 565) dal postaviť v Carihrade chrám zasvätený sv. Mikulášovi. Jeruzalemská zbierka kánonov (kanonár) zo 7. stor. na deň 6. december uvádza: „Pamiatka Mikuláša, biskupa jedného veľkého mesta“. Všetky grécke mesiacoslovy z 9. stor. obsahujú jeho sviatok. Byzantský cisár Manuel I. Komnenos (1143- 1181) vydal nariadenie, aby sa sviatok sv. Mikuláša oslavoval 6. decembra. Z Byzancie sa jeho úcta rozšírila do celého sveta.
Na západe pápež Mikuláš (858-867) - prvý pápež s týmto menom - dal okolo roku 860 postaviť v Ríme Chrám sv. Mikuláša. Na územie Nemecka priniesla jeho kult byzantská kňažná Teophano, manželka rímsko-nemeckého cisára Otta II. (973-983). Západná cirkev tiež slávi spomienku sv. Mikuláša biskupa 6. decembra. Vo Francúzsku a v Nemecku existuje viac ako dvetisíc chrámov zasvätených sv. Mikulášovi.
V Kyjevskej Rusi sa kult sv. Mikuláša rozšíril spolu s kresťanskou vierou. V druhej polovici 11. stor. bol v Kyjeve postavený chrám sv. Mikuláša na mohyle Askolda. V Kyjeve existoval ženský kláštor zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý založila manželka kniežaťa Izajslava Jaroslaviča (+ 1078). V tomto kláštore prijala mníšsky stav matka sv. Mikuláša. V Rusku, na Ukrajine a v iných slovanských krajinách je veľa chrámov zasvätených sv. Mikulášovi; medzi najstaršie patrí Chrám sv. Mikuláša v Ľvove z konca 13. storočia.
Na Slovensku je vyše 80 chrámov a kaplniek, ktoré majú patrocínium sv. Mikuláša (v minulosti v ďalších vyše 50 prípadoch kostolov bolo pôvodné patrocínium sv. Mikuláša nahradené iným svätcom či sviatkom). Prešovská rímskokatolícka konkatedrála je tiež zasvätená sv. Mikulášovi (1233). V Trnave je sv. Mikulášovi zasvätený známy chrám, kde sa nachádza kaplnka Panny Márie Trnavskej , dnes Bazilika minor, pôvodne z r. Cerkvi zasvätené sv. Mikulášovi sú aj v našich gréckokatolíckych farnostiach na východnom Slovensku. V Bratislave je Chrám sv. Mikuláša (1699) pod Bratislavským hradom, ktorý bol poskytnutý pre potreby našej Cirkvi od zriadenia gréckokatolíckej farnosti v 30-tych rokoch 20. stor (od r. 1950).
O veľkej úcte k sv. Mikulášovi vo východnej cirkvi svedčí aj skutočnosť, že jeho ikona býva umiestnená spravidla na každom ikonostase, a to v hlavnom rade, úplne vľavo (vedľa severných diakonských dverí). Na Zakarpatí bol v minulosti veľmi známy starodávny Sväto-Mikulášsky baziliánsky monastier na Černečej hore pri Mukačeve, ktorý bol centrom miestneho duchovného života.
Monastier sv. Mnísi sa tu pravdepodobne usídlili ešte za maďarského kráľa Andreja I. ( + 1061), ktorý sa oženil s Anastáziou, dcérou Kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. S kňažnou prišli aj kyjevskí kňazi - misionári, usadili sa na Černečej hore a šírili kresťanskú vieru. Po Užhorodskej únii (1646) bol za biskupa (v duchu východnej tradície) volený mních (bazilián), ktorý sídlil v monastieri na Černečej hore. Od čias biskupa Bačinského, ktorý sa ako prvý ne-rehoľník stal mukačevským biskupom, roku 1773 došlo k reorganizácii eparchie.
Svätý Mikuláš z Myry
Mikuláš z Myry alebo svätý Mikuláš (gr Άγιος Νικόλαος - Hagios Nikolaos; * asi 270 - † 345/352) bol biskup. Narodil sa v maloázijskom gréckom meste Patara v rímskej provincií Lycii, dnes pri tureckom meste Demre, kde až do roku 1922 žili ortodoxní Gréci. Svätý Mikuláš bol biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete. Svedčia o tom mnohé kostoly a oltáre, postavené na jeho česť. Bol známy vďaka svojej mimoriadnej zbožnosti, nadšeniu a zázrakom.
Doma dostal dobrú výchovu. Zachovával pôst. Hovorí sa, že v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až večer. Rodičia zomreli, keď bol ešte mladým mužom. Po sebe však zanechali taký majetok, že Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným. A tu sa spomína azda najznámejšia príhoda z jeho života. Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný.
Za čias prenasledovania kresťanov, začiatkom 4. storočia bol Mikuláš ustanovený za biskupa v Myre. Pretože bol veľmi horlivý, aj jeho chytili, mučili a hodili do väzenia. Potom však prišiel cisár Konštantín a jeho slávny Milánsky edikt, vďaka ktorému boli kresťanskí väzni - teda aj sv. Mikuláš - prepustení na slobodu. Vrátil sa do Myry a pokračoval vo svojej práci. Neúnavne bojoval proti bludu tej doby - arianizmu. Zdá sa, že bol prítomný aj na koncile v Nicei r. 325, ale to nie je isté.
Sv. Mikuláš zomrel v pokročilom veku a bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra. V r. 1087 boli pozostatky sv. Mikuláša prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari (9. mája), pretože Myru obsadili v 11. storočí moslimovia.
Liturgický kalendár východnej cirkvi obsahuje aj pamiatku na udalosť prenesenie relikvií do mesta Bari, ktorá sa slávi 9. mája. Sv. Mikuláš je tiež patrónom Grécky, Apúlie, Sicílie a Lotrinska.
6. Tropár hl. 4
Boh, večná Pravda, ukázal ťa svojmu stádu ako príklad viery, vzor svätosti a učiteľa zdržanlivosti. Tvoja pokora ťa povýšila a chudoba obohatila, otče, arcipastier Mikuláš.
Kondák hl. 3
Svätý, bol si v Myrách vysluhovateľom sviatostí. Plnil si príkaz Kristovho evanjelia. Svoj život si zasvätil službe ľudu. Aj nevinných si zachránil pred smrťou.
Životopis
Mikuláš sa narodil do bohatej kresťanskej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne v meste Patara. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu.
Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, nakoľko predošlý zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (po grécky νίκη, Niki=víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza (νίκη, niki=víťazstvo, λαός, laos=ľud).
Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Veľký Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup.
Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno dokopy 100 aureov.
V roku 325 po Kr. sa Mikuláš zúčastnil prvej cirkevnej synody v Bithýnskej Nikaii, na ktorej bol aj rímsky cisár Konštantín Veľký. Tu sa Mikuláš pohádal s nepravým kresťanským učením alexandrijského biskupa Areia (arianizmus) a podľa legendy ho dokonca udrel do tváre, za čo ho cisár na nejaký čas zavrel do väzenia. Sv. Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. decembra roku 330 (podľa iných 345 alebo 352).
Po smrti
Jeho telo bolo uložené do sarkofágu a namočené do myrhy. Pôvodný sarkofág sa v Myre dochoval dodnes a je to typický umelecký štýl rímskych sarkofágov 3. storoťčia, teda so stĺpovým lemovaním. V roku 1087 ukradli námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág z Myry a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana (Ναός του Αγίου Στεφάνου). Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, že veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Aj dnes je v sarkofágu stále veľa myrhy. Niektorí vravia o zázraku a o večnej myrhe v hrobe Sv. Mikuláša.
Podľa kostrových pozostatkov moderní vedci spravili rekonštrukciu Mikulášovej tváre. Zlomenina nosu je pravdepodobne výsledkom hádky s biskupom Areiom. Svätý Mikuláš mal v čase smrti prešedivené vlasy, hnedé oči pri sebe, výrazné líca a nos a mal tmavšiu pokožku.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je svätý biskup a divotvorca Mikuláš veľmi uctievaný. Jeho ikona sa spravidla nachádza v základnom rade ikonostasu celkom vľavo (na sever). Okrem základného sviatku (6. december) je v kalendári uvedený aj sviatok prenesenia jeho ostatkov do Bari (9. máj).
Na Slovensku je obľúbenému svätcovi zasvätených 77 kostolov a chrámov. Najstarší Kostol svätého Mikuláša na Slovensku je v mestskej časti Bratislava-Podunajské Biskupice a pochádza z 12. storočia. Kostol svätého Mikuláša majú i v Liptovskom Mikuláši (svätec je aj súčasťou mestského erbu). Ide o trojloďovú stavbu postavenú v ranogotickom slohu v druhej polovici 13. storočia.
Jeden kostol zasvätený tomuto svätcovi figuruje v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Ide o Gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša v bardejovskom skanzene.
Tvorcovia histórie: Mikuláš až Santa Claus
Chrám svätého Mikuláša v Plovdive
Chrám svätého Mikuláša (bulh. Църква „Свети Николай“ - Cărkva „Sveti Nikolaj“), známy aj ako Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай Чудотворец“ - Cărkva „Sveti Nikolaj Čudotvorec“) alebo Chrám - kaplnka svätého Mikuláša (bulh. Chrám svätého Mikuláša leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv v juhozápadnej časti tzv. Trojvršia.
Prvý chrám zasvätený Mikulášovi z Myry stál na mieste dnešnej budovy už v období stredoveku. Predpokladá sa, že bol postavený niekedy okolo roku 1355 v období panovania bulharského cára Ivana Alexandra. O tomto chráme sa dochovala aj písomná zmienka, keďže ho spomenul vo svojich zápiskoch z cesty po Balkánskom poloostrove z roku 1581 nemecký teológ Stephan Gerlach. V priebehu 18. storočia bol chrám zničený.
Ikonostas v chráme pochádza eště z pôvodného stredovekého chrámu a bol vyrobený v roku 1733. Je ozdobne vyrezávaný a patrí medzi najstaršie ikonostasy v Plovdive. Vytvorený bol lokálnymi drevorezbárskymi majstrami a inšpirovaný bol pravdepodobne ikonostasom z hlavného kláštorného chrámu Bačkovského monastiera. Je dlhý 7,5 metra a vysoký až 3,9 metra.
Časť ikon v chráme bola namaľovaná významnými bulharskými maliarmi ikon Zacharim Zografom a Dimitrom Zografom, ktorí ich vytvorili pravdepodobne v roku 1836. Autorom jednej z ikon zobrazujúca svätých Petra a Pavla je významný bulharský obrodenecký revolucionár a maliar Georgi Dančov. Táto ikona bola namaľovaná v roku 1885. Niektoré z ikon, vrátane hlavnej chrámovej ikony svätého Mikuláša chrámu venovala Rada Čalăkova - manželka hlavného sponzora chrámu. Samotná hlavná chrámová ikona zobrazujúca Mikuláša u Myry pôvodne pochádza pravdepodobne z územia Ruska.
Do súčasnosti za zachoval aj drevený ozdobne vyrezávaný episkopský trón z 18. storočia. Chrámový sviatok: 6. decembra na sviatok svätého Mikuláša, ktorý je v bulharčine známy ako „Nikulden“ (bulh. Никулден).
Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveti Nikolaj“ (bulh. Църква „Свети Николай“). Vălko Čalăkov, ktorý bol hlavným sponzorom chrámu bol z dôvodu jeho zásluh pri rozvoji bulharskej pravoslávnej cirkvi v Plovdive pochovaný priamo v naose budovy. Jeho náhrobný kameň ostal zachovaný a nachádzasa v interiéri chrámu aj v súčasnosti. Náhrobný kameň je datovaný dátumom úmrtia Vălka Čalăkova 17. novembra 1841.
Ľutina - významné pútnické miesto
Mariánske pútnické miesto Ľutina je od sídla Prešovského arcibiskupstva v Prešove vzdialená len 27 km smerom k Starej Ľubovni v blízkosti mesta Sabinov. Leží na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka. Tradícia o zjaveniach na ľutinskej hore hovorí, že 19. augusta 1851 ráno, asi okolo deviatej hodiny, na sviatok Premenenia Pána (podľa Juliánskeho kalendára) išla Zuzana Fekete s troma deťmi zbierať huby na ľutinskú horu.
Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri Kaplnke sv. Mikuláša s prameňom Svätý kríž, naľakaná si kľakla na zem, lebo zbadala v bezprostrednej blízkosti slávnostne oblečeného biskupa, ktorý sa podobal na svätého Mikuláša zobrazeného na ikone miestneho ikonostasu.
Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Zuzana so strachom odpovedala: „Otče, ja viem, že je dnes sviatok, ale ja som chudobná žena, mám tri deti a nemám im čo dať k obedu na stôl.“ Svätec pokračoval: „Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať svätej liturgie a namiesto chvál svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.“ Potom svätec zmizol.
Deti nevideli nič, ale boli tiež prestrašené, lebo videli naľakanú mamu, ktorá im zakázala o tejto udalosti hovoriť. Svätec sa jej zjavoval na ceste, v lese a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Nakoniec sa odhodlala všetko povedať miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi. On jej ale neuveril. Jedného dňa ráno sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozornením. Hneď vybehla k richtárovi, aby sa na neho prišiel pozrieť. Keď ta prišli, richtár nič nevidel, ani nepočul a preto Zuzanu tiež považoval za bláznivú. Lenže v ten deň onemela. Hneď zavolali lekára, prišiel úradný lekár, prešovský (diecézny) a tretí lekár - psychológ z Košíc. Tí zistili, že Zuzana je telesne a duševne zdravá a že strata reči je záhadná - nevysvetliteľná.
Otec Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postavil ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro posvätil. Pri posviacke zvolala Zuzana zreteľným hlasom: „Opäť ho vidím“. Otec Rojkovič ju upokojil so slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím“. Po týchto udalostiach Zuzana skoro denne chodila do lesa. Jedného dňa sa jej opäť zjavil svätý Mikuláš na mieste, kde teraz stojí Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky a požiadal ju, aby odovzdala otcovi duchovnému odkaz, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Panne Márii.
Na dôkaz ich stretnutia daroval svätý Mikuláš Zuzane Mariánsku ikonu, ktorú mala dať otcovi duchovnému, ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu. Zuzana ikonu zaniesla otcovi Rojkovičovi. Ten zvolal kurátorov, richtára, svedkov a spoločne dali ikonu do pokladnice, ktorú zamkli. Jeden kľúč zostal na fare a druhý u hlavného kurátora. Na druhý deň išla Zuzana na to isté miesto, kde ju už čakal svätý Mikuláš. Opäť jej daroval takú istú Mariánsku ikonu. Zuzana aj túto odniesla na faru.
Otec Rojkovič zvolal kurátorov a svedkov, medzi ktorými bol prítomný aj rímskokatolícky kňaz z Pečovskej Novej Vsi. Otvoriac pokladnicu s úžasom zistili, že tam prvá ikona nie je. Táto udalosť im pomohla uveriť. Aj rímskokatolícky kňaz si pred Zuzanou kľakol a prosil ju o odpustenie, pretože jej predtým tiež neveril a vysmieval sa jej.
Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Výsledky vyšetrovania boli poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu, ktorá ich schválila.
V roku 1878 sa vybudovali kaplnky Sv. Anny a Sv. Kríža a v roku 1930 kaplnka sv. Mikuláša nad prameňom vody na mieste prvého zjavenia. Vplyvom púti sa postupne menilo postavenie Ľutiny v cirkevných štruktúrach. Do roku 1865 bola filiálkou farnosti Hanigovce a v spomínanom roku tu bolo prenesené sídlo farnosti.
Na púti v roku 1945 blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM slávnostne ukončil eparchiálny Mariánsky rok trvajúci od 14. augusta 1944 do 15. augusta 1945. Pútnickú tradíciu narušila násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť našej cirkvi.
Medzi vynikajúce stavy prešovskej eparchie v Československu právom sa zaraďuje farský chrám Panny Márie Nanebovzatej v Ľutine, umelecky vyzdobený, ku ktorému veriaci eparchie a susedných diecéz často putujú uctiť si obraz Bohorodičky - Matky Jednoty - a s dôverou prosiť o jej nebeskú pomoc. Preto Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil tento chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILICA MINOR. Dňa 20. augusta, prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ posvätil dve nové kaplnky, z ktorých jedna je zasvätená nielen našim blahoslaveným biskupom mučeníkom, ale všetkým veriacim, ktorí v období totality trpeli za svoju vieru a je na nej osadený umelecký reliéf od akademického sochára Otmara Olivu, ktorý bude aj budúcim generáciám pripomínať vernosť gréckokatolíckych biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich v utrpení počas komunizmu, ale aj vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu v roku 1968. Druhá kaplnka je zasvätená sv. arcibiskupovi a divotvorcovi Mikulášovi. Posvätil aj dvanásť nových spovedníc a obnovený kríž na skale nad areálom baziliky.
Februárová fatimská sobota v roku 2012 sa v pútnickej Ľutine začala výnimočne. Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v Kaplnke sv. Mikuláša, v areáli Baziliky minor, k verejnej úcte uložil a požehnal relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu. V sklenenej vitríne je uložená ampulka s myrom - vonnou mannou, ktorá vyteká zo sarkofágu sv. Mikuláša v talianskom meste Bari, ako aj relikvia II. stupňa z odevu sv. Mikuláša.
V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie, ktorá tu bola na návšteve.
Svätý Mikuláš sa svojou dobročinnosťou zapísal viac do sŕdc ľudí ako do kníh. Aj preto je jeho úcta rozšírená po celom svete. Aj keď od jeho narodenia uplynulo viac ako 1700 rokov, vždy nám má čo ponúknuť. Obráťme sa k nemu s veľkou dôverou a prosme o dobrotu srdca, ktorú potrebujeme všetci, aby svet okolo nás bol lepší a ľudia navzájom láskavejší a tolerantnejší. Nech nás krása života svätého Mikuláša pobáda dosiahnuť dokonalosť človeka stvoreného na Boží obraz a podobu už tu na zemi.
Tabuľka: Patrocíniá sv. Mikuláša na Slovensku
| Patrón kostolov | Borský Mikuláš, Kuchyňa, Plavecký Mikuláš |
|---|---|
| Sviatok | 6. december |
| Obdobie | 3.-4. storočie |
| Emblém | Biskupská berla, tri mešce peňazí |
| Patrón | Detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov |
tags: #chram #svateho #mikulasa #divotvorcu