V kalendári patrí 3. november menu Hubert. Kým jedným možno nič nehovorí, takáto nevedomosť by bola veľkým hriechom pre poľovníkov, ktorým je tento svätý už oddávna patrónom.
Meno Hubert je jedným z tých mien, ktoré v sebe nesú hlboké historické korene, významovú hĺbku a kultúrne dedičstvo. Pôvodne germánske meno má svoj význam v mnohých európskych kultúrach, a dokonca nachádza pevné miesto aj v slovenskom kultúrnom kontexte.
Hubert pochádza z germánskych slov „hug“ (duch, myseľ) a „beraht“ (jasný, slávny). V preklade teda meno znamená „jasná myseľ“ alebo „slávny duch“.
Meno sa rozšírilo do celej Európy predovšetkým vďaka kresťanskej tradícii. Veľký podiel na tom má svätý Hubert, patrón lovcov a ochranca prírody, ktorý žil v 7. storočí. Svätý Hubert z Liège, známy aj ako „Apoštol Arden“, bol biskupom v Maastrichte a neskôr v Liège. Jeho príbeh sa spája s obrátením na kresťanstvo po mystickej vízii jeleňa s krížom medzi parohami.
Zjavenie svätého Huberta. Zdroj: Wikimedia Commons
Aj svätí, kým sa dopracovali k aure nad hlavou, museli väčšinou prejsť tŕnistou cestou. Ak hovoríme o Hubertovi, ťažkým „poľovníckym chodníčkom".
Spočiatku holdoval všetkým svetským radovánkam a lovu. Až kým sa mu nezjavil jeleň s mohutným zlatým parožím, uprostred ktorého žiaril kríž. Vyčítal mu nedôstojný spôsob života. Šľachtic si jeho slová vzal k srdcu, obrátil sa k lepšiemu a stal sa z neho svätec.
Málokto vie, že predtým ako sa aquitánsky princ Hubert stal biskupom, žil neviazaným spôsobom života a bezhlavo lovil lesnú zver. Až raz, keď sa mu medzi parohami naháňaného jeleňa zjavil kríž a prehovoril k nemu Boh, uvedomil si, že o to čo nám daroval Boh, sa treba starať a chrániť. K tomu samozrejme patrí celá príroda a zver v nej žijúca.
Legenda o sv. Hubertovi
Hubert (656-727) bol aquitánskym princom. Žil vel'mi rozpustilo a vel'mi neviazaným spôsobom holdoval lovu. Raz sa mu však na pol'ovačke medzi parohami jeleňa, ktorého prenasledoval na koni, zjavil ukrižovaný a povedal mu: " Hubert, prečo lovíš neustále lesné zvieratá? Je už na čase, aby si začal hl'adat' mňa, lebo ja som Pán a tvoj Boh, ktorý bol dnes za teba a všetkých l'udí ukrižovaný".
Hubert sa zl'akol, zosadol z koňa, pokl'akol a povedal:" Pane Bože už viackrát som o tebe počul, ale aj napriek tomu som doteraz v teba neveril a neuctieval som t'a ako pravého Boha. Povedz mi, čo chceš, aby som urobil, ukáž mi cestu pravdy a tvojej vôle". A Ježiš mu odpovedal: "Choď k biskupovi Lambertovi do Maastricku, ktorého si si už aj tak prial vidiet'. Bude t'a učit' a povie to čo musíš urobit', aby si si mohol zaslúžit' život večný".
Hubert sa spoločne so svojimi sluhami vrátil v pokore domov. Naučil sa vážit' si zvieratá a prírodu. Prijal krest'anstvo a keď r. 708 Sasi zavraždili biskupa Lamberta, stal sa jeho nástupcom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén. Po smrti bol vyhlásený za svätca a stal sa patrónom všetkých pol'ovníkov.
Legenda o sv. Hubertovi pripomínajú aj poľovníci z poľovného združenia Vápenica Zliechov. Druhú novembrovú nedeľu sa v rímsko-katolíckom kostole v Zliechove konala omša venovaná všetkým členom združenia. Pripomenutie odkazu legendy, prosby za ochranu poľovníkov, citácie obetných darov a veľké poďakovanie na záver, to všetko odznelo na omši. Kostolom sa nieslo trúbenie na typickom lesníckom nástroji - lesnici. Okrem toho si združenie pripravilo aj svoje obetné dary, spolu s najväčším - úlovkom lesnej srny. Tá sa stala symbolom pokory a vďaky pred Bohom. Miestny pán farár posvätil aj drevorezbu podobizne sv. Huberta.
Po svätej omši poľovníci pokračovali v oslave dňa sv. Huberta. Pohostinné menu sa skladalo z typických poľovníckych jedál - pečeného prasaťa a rozvoniavajúceho gulášu.
Na Slovensku sa meno Hubert tradovalo najmä v šľachtických rodinách, kde malo symbolizovať silu a duchovnú múdrosť.
Na Slovensku sa meno Hubert spája s oslavami spojenými s lovom, prírodou a kultúrou. Meno Hubert dnes na Slovensku stále nesie svoj význam. Jeho nositelia si môžu čerpať inšpiráciu z bohatej histórie, pričom zároveň ukazujú, ako moderný človek môže byť spätý s tradíciami.
Svätý Hubert je svätec, ktorý žil na prelome 7. - 8. storočia. Jeho životný príbeh je opradený mnohými legendami. Jedna z nich hovorí, že raz na Veľký Piatok počas poľovačky zbadal jeleňa, ktorý mal medzi parohami kríž, ktorý k nemu prehovoril a vyzýval ho k obráteniu.
Dni Svätého Huberta sa od roku 1985 konajú až doposiaľ. 10. ročníka sa zúčastnil aj prezident Slovenského poľovníckeho zväzu Ing. Marian Lipka, CSc a slávnostnú atmosféru umocňoval aj prítomnosť štábu televíznej poľovníckej relácie „HALALI“, ktorý nakrútil celú akciu a tiež poskytol priestor vyjadriť sa k tejto slávnosti občanom našej obce, hosťom a tiež organizátorom podujatia
Aj poľovníci z Kysúc si v minulých dňoch vychutnávali nádherný čas priaznivý na lov i nevšedné koncerty ručiacich jeleňov, uchádzajúcich sa o priazeň laní. Nielen poľovačkami sú však živí. Všetci, čo majú cit k lesu a tvorom, ktorí ho obývajú, už začali napĺňať kŕmidlá. Aby v zimných mesiacoch mala zver dostatok potravy. Veď na mnohých miestach nezriedka bývajú aj dvojmetrové snehové záveje.
„Zver nie len loviť, ale hlavne chrániť a pochopiť jej význam v prírode,“ to sú slová sv. Huberta, patróna poľovníkov.
Legendu o sv. Hubertovi si pripomenuli aj poľovníci z poľovníckej spoločnosti v Bytči. 2. septembra 2019 sa na kaplnke v Bytči konala svätá omša na počesť osláv sv. Huberta. Pripomenutie odkazu legendy, prosby za ochranu poľovníkov, citácie obetných darov a veľké poďakovanie na záver, to všetko znelo na omši. Kaplnkou sa nieslo aj trúbenie na lesníckych rohoch a k príjemnej atmosfére prispela aj dychová hudba Hrabovanka. Okrem toho si poľovnícka spoločnosť pripravila aj svoje obetné dary, spolu s najväčším úlovkom - jeleňa. Ten sa stal symbolom pokory a vďaky pred Bohom. Omšu celebroval policajný kaplán plk.
V Kláštore pod Znievom vytvorili kaplnku svätého Hurberta z dreva. Práce na nej ukončili v deň spomienky svätého Huberta, patróna poľovníkov. Kaplnka je celá vytvorená z dreva, jej hlavnú časť tvorí upravený kmeň stromu s vystupujúcimi koreňmi, na ktorom je osadená šindľová strieška s krížom. Kaplnka tak pôsobí akoby vyrastala priamo zo zeme. Na prednej strane kmeňa sa nachádza drevený reliéf so scénou obrátenia sv. Neďaleko od kaplnky je samostatne stojaci peň s textom, ktorý hovorí o živote svätca. Drevená kaplnka je začlenená do prírodného prostredia, stojí na okraji lesa a je viditeľná zo širokého okolia.
V roku 2019 bol pamätník zrušený a 6.7.2019 bola na jeho mieste dokončená Kaplnka svätého Huberta, patróna poľovníkov. Posvätená bola 14.7.2019 dekanom a správcom farnosti Svinná Mgr. Antonom Košíkom. Je to drevená stavba na kamennom podstavci. Zakrytá je osemuholníkovou strechou pokrytou plechovou krytinou. V jej vrchole je kovový kríž. Stojí na Námestí svätého Huberta vybudovanom v roku 2021 v Slavnici, nad miestnou časťou Tlstá Hora na okraji lesa v nadmorskej výške 400m.
Kaplnka svätého Huberta. Zdroj: Wikimedia Commons
Napokon, ak idú dnešní poľovníci v šľapajach ešte „predsvätého" Huberta, niet sa čo čudovať. Aj on mal zmysel pre humor. Poľovnícky prípitok „lovu zdar je toho dôkazom. Poľovníci si totiž zásadne pripíjajú ľavou rukou. A to od čias, keď to uprostred neviazanej zábavy zaviedol práve on. Keď sa po poľovačke veselil, sadla mu na kolená zvodná krásavica. Pravou rukou „lovil" v najpríťažlivejších zákutiach ženského tela, čo sa samozrejme, nepáčilo prítomnému duchovnému. Preto vstal a do pravej ruky chytil pohár. „Lovu zdar," predniesol prípitok v nádeji, že tak Huberta prinúti odpútať pravú ruku od ženského lona. Ten však duchaprítomne vzal pohár do ľavej ruky so slovami: „Keď pravá poľuje, ľavá pije." A odvtedy poľovníci pripíjajú ľavou rukou. Kto na to pozabudne, platí „rundu“.
Najlepšie by o svojich pánoch vedeli rozprávať ich štvornohí pomocníci. V istej nemenovanej kysuckej obci sa v minulosti konala poľovačka. Počasie bolo nepriaznivé, a tak naháňania za zverou mali dosť poľovníci aj psy. Keď sa už muži s pierkom za klobúkom rozhodli pre definitívne ukončenie zistili, že psov niet. Zbytočne ich volali. Akoby sa pod zem prepadli. Keď sa nahnevaní, premočení prišli „zahriať" do obľúbenej krčmičky, našli ich ležať pod stolom. Svojich pánov skrátka predbehli a dobre vedeli, kam ísť. Čašníčka ich majiteľov upokojila slovami, že si ešte na ich konto nestačili nič objednať.
Medzinárodná oslava mena: V niektorých krajinách sa 3. november oslavuje ako deň svätého Huberta.
Meno Hubert je nádherným príkladom toho, ako môže história ovplyvniť súčasnosť. Jeho bohatý pôvod a spojenie so svätým Hubertom dávajú tomuto menu silný duchovný a kultúrny rozmer. Nositelia mena Hubert môžu byť hrdí na to, že nesú tradície múdrosti, ochrany prírody a ľudskej integrity.
Domnievam sa, že postupne sa z roka na rok z Dní svätého Huberta stala pekná obecná tradícia. Je veľmi potešiteľné, že ďalší správca farnosti ThDr. Štefan Vojtek, PhD. i nový správca farnosti a aj pani starostka Ing. Iveta Randziaková majú veľké pochopenie pre túto akciu, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Nosná myšlienka ostatných Dní svätého Huberta u nás v Klátovej sa niesla v duchu poďakovania za úrodu, za plody zeme a za ochranu nášho životného prostredia tak, ako to v kázni vyzdvihol aj pán farár Vojtek.
Poľovníci z Klátovej si uvedomujú, že majú právo a povinnosť starať sa o prírodu, v ktorej človek zanechal nie vždy pozitívnu, nezmazateľnú stopu. Príroda už nie je schopná sa sama regenerovať, preto človek má povinnosť prírode vracať to, čo mu ona dala resp. dáva. Toto sa nám, vážení spoluobčania podarí len za účinnej pomoci s vami. Za spoluprácu pri ochrane nášho životného prostredia a voľne žijúcej zveri vám ďakujú poľovníci z PS Kostrín Klátova Nová Ves.
Obdiv k prírode prežíva každý z nás. Príroda nás obklopuje, lieči, uzdravuje. Oživuje naše spomienky na všetko krásne, čo nám prirástlo k srdcu. Ticho, sviežosť a pokoj, ktoré príštia z lona panenskej prírody, nám pomáhajú zabudnúť na žiaľ a bôľ.