Praha, známa aj ako Zlatá Praha, je mestom s bohatou históriou, ktorá siaha viac ako tisíc rokov dozadu. Jednou z najvýznamnejších pamiatok, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť pražskej panorámy, je Chrám svätého Mikuláša na Malej Strane. Je to jedna z najcennejších barokových stavieb na sever od Álp.
Pohľad na Chrám svätého Mikuláša z Karlovho mosta.
História Chrámu
Základný kameň chrámu sv. Mikuláša na Malej Strane bol položený pred 350 rokmi, 6. septembra 1673. Išlo o čisto symbolický akt, pretože práce na stavbe kostola začali až začiatkom 18. storočia. Na jeho mieste stál až do roku 1743 gotický farský kostol, vysvätený pražským biskupom Tobiášom roku 1283, a v susedstve románska rotunda sv.
Plán chrámu vypracoval na žiadosť jezuitského rádu taliansky architekt Giovanni Domenico Orsi. Než sa však v roku 1702 začalo stavať, prešla podoba svätostánku radikálnymi zmenami. Priečelie kostola, rovnako ako loď s vencom kaplniek, sa stavalo podľa návrhu Kryštofa Dienzenhofera. Presbytérium a rozmernú kopulu s priemerom 20 metrov chrámu naprojektoval jeho syn Kilián Ignác.
"Je neobyčajne zaujímavé, akým spôsobom Kilián Ignác nadviazal na otcove plány," opisujú historici dielo potomka Krištofa Dienzenhofera. Otec projektoval záver kostola trochu skromne, a to tak, že rovno uzavreté presbytérium zaklenie neveľkou oválnou kupolou, takmer zakrytou v streche. Kilián Ignác uvažoval veľkorysejšie.
Architektúra a Interiér
Slávni umelci sa podieľali tiež na výzdobe interiéru. Zrejme najznámejším z nich bol maliar Karol Škréta, ktorý je autorom obrazu Ukrižovanie a ďalej desaťdielneho pašiového cyklu. Pozoruhodnou súčasťou interiéru kostola je tiež kazateľnica z umelého mramoru. Jej elegantná stavba a prepracovaná výzdoba pochádza z dielne Richarda a Petra Prachnerových.
Impozantný interiér Chrámu svätého Mikuláša.
Chrám je široký 40 metrov, z toho 30 metrov má jeho loď. Dĺžka bez schodiska dosahuje 60 metrov. Kupola má v priemere obdivuhodných 20 metrov, vnútorná výška do vrcholu lucerny je takmer 50 metrov. Zvonica siaha do výšky 79 metrov.
Využitie Kostola v Priebehu Času
V chráme svätého Mikuláša sa okrem iného odohráva aj dej slávneho Arbesovho romaneta Svätý Xaverius, podľa ktorého je tamojší obraz maliara F. X. Koncom 19. storočia tu bol kaplánom Karol Kašpar, neskorší pražský arcibiskup, v 40. rokoch 20. storočia to bol Jozef Gabriel, vychovávateľ mládeže a riaditeľ miništrantského združenia Legio angelica. Po ňom tu až do začiatku 50. rokov pôsobil P. Šebestián Všetečka.
Za komunistickej diktatúry slúžila veža, vysoká 65 metrov, ako pozorovateľňa agentov Štátnej bezpečnosti, ktorí z nej sledovali pohyb disidentov okolo americkej, nemeckej a britskej ambasády.
Ďalšie Chrámy sv. Mikuláša na Slovensku
Okrem Chrámu svätého Mikuláša v Prahe sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších kostolov zasvätených tomuto svätcovi. Patria sem:
- Gréckokatolícky Chrám svätého Mikuláša v bardejovskom skanzene
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
- Gréckokatolícky drevený chrám sv. biskupa Mikuláša v Zboji
Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
Prešovská Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove patrí k najkrajším stavbám neskorej gotiky u nás. Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku. Patrónom konkatedrály je sv. Mikuláš, ktorý sa v 13. storočí tešil veľkej úcte medzi veriacimi v Prešove. Konkatedrálu začali stavať po r. 1347 na mieste staršej sakrálnej stavby.
Dóm sv. Mikuláša v Trnave
Mesto Trnava je charakteristické očarujúcou a nezameniteľnou atmosférou, ktorú dotvárajú historické, sakrálne stavby. Jednou z nich je aj Dóm sv. Mikuláša, ktorý bol v roku 2008 pápežom Benediktom XVI. povýšený na Baziliku minor. Dóm sv. Mikuláša stojí opticky na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Táto honosná sakrálna stavba nesúca prvky románskeho slohu, je umeleckým dielom ako zvonku, tak aj zvnútra.
Chrám svätého Mikuláša v Bratislave
Chrám svätého Mikuláša v bratislavskom Podhradí bol pôvodne postavený v roku 1345 ako rímskokatolícky kostol, súčasná stavba pochádza z roku 1661. V roku 1661 ho obnovila Františka Khuenová, vdova Pavla Pálffyho. Manželov pripomínajú ich kamenné rodové erby umiestnené nad jediným vstupom, pod výklenkom so sochou svätého patróna.
Tabuľka: Drevené kostoly sv. Mikuláša na východnom Slovensku
| Názov kostola | Obec | Okres | Rok výstavby |
|---|---|---|---|
| Kostolík sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | 1658 |