Belehrad, mesto s bohatou a búrlivou históriou, sa dnes hrdo týči ako hlavné mesto Srbska. Kedysi sa hrdilo titulom hlavného mesta celej „Juhošky“. Za toto privilégium zaplatilo ako jedno z posledných miest bombovými útokmi ešte začiatkom dvadsiateho storočia. Dnes je z mesta na Dunaji a Sáve moderné mesto, ktoré opäť vstáva z popola, ako hlavné mesto Srbska. Po štyroch pádoch by sa konečne aj patrilo. Poďte sa pozrieť, ako do krásy rastie mesto, kde sa po ťažkej minulosti žije podľa hesla carpe diem.
Jednou z najvýraznejších dominant mesta je Chrám svätého Sávu, impozantná pamiatka a jeden z najúžasnejších chrámov na celom Balkáne. Kostol sv. Sávu, pripomínajúci Hagiu Sofiu z Istanbulu, ktorá ho pri výstavbe inšpirovala, sa nachádza v samom centre mesta Belehrad - na náhornej plošine Vračar. Symbol hlavného mesta Srbska je bezpochyby jednou z najúžasnejších stavieb na celom Balkáne.
Strategické umiestnenie mesta malo za následok, že ho chceli ovládať mocnosti zo všetkých strán. V novodobých dejinách bol Belehrad hlavným mestom bývalej Juhoslávie. Boje tu prebiehali aj v minulom storočí. Okrem prvej a druhej svetovej vojny sa tu bojovalo aj počas 90. rokov 20. storočia, kedy boli na krajinu pre jej niekdajší režim uvalené medzinárodné sankcie. Belehrad sa však pozviechal.
Belehrad je jediným sídlom v krajine, presahujúce milión obyvateľov. Využíva hrdo svoje právo najväčšieho a slúži ako politické, hospodárske ale aj kultúrne centrum krajiny. A to musíme pripomenúť, že najväčšiu časť stavieb, ktoré máte možnosť obdivovať, je pomerne mladých, nakoľko z pred sedemnásteho storočia sa tu vďaka horlivej náture a bojovnej nálade príliš veľa pamätihodností nezachovalo. V meste sa dá chodiť s bedekerom v ruke, so sprievodcom po boku a dobre sa vychutnáva aj nenáročnou prechádzkou len tak, ako sa vraví rovno za nosom. Dominanty ako Kalemegdan z tretieho storočia pred našim letopočtom vydržali všetko a v centre mesta chrám svätého Sávu tak isto nesklame oko turistu.
Na každom kroku narazíte na historickú budovu a pokojne si vezmite na prechod mestom taxík. Ich ceny nie sú vôbec vysoké a stoja približne toľko, ako dva - tri deci vínka. Tento nápoj však v Belehrade tak isto nevynechajte, Srbské vínko chutí znamenite. Chvíľa oddychu padne dobre v Kalemegdanskom parku do ktorého sa dostanete z ulice Knez Mihailova bez najmenších problémov. Na druhej strane, keďže ide o mesto v neustálom rozvoji, môžu vám narušiť idylku bezdomovci a všadeprítomné túlavé mačky. Ako kompenzáciu za nevkus dostanete možnosť zaviesť vašu partnerku azda na najromantickejšie miesto v krajine. Je ním pohľad z hradieb na sútok Dunaja a Sávy. Nebudete sami, koho zvedie atmosféra k bozkom.
Mestu ešte stále chýba ten boom konzumu v podobe mamutích obchodných centier a tak sa čulý život odohráva prevažne na tržnici. Belehrad má mnoho skvelých spisovateľov a preto sa tu už každoročne odohráva aj knižný veľtrh s poriadnym zastúpením. Do Srbského národného divadla si môžete zájsť na inscenácie klasikov a leto ponúka vypredané hľadiská aj v Mestskom kultúrnom centre. Celý rok kultúra žije festivalmi, open air predstaveniami, hudobnými osvieženiami a k histórii patrí aj pivný fest.
Z čoho určite budete nadšení je určite hudba. Podnik s reproduktormi by neprežil a preto každý vlahý večer môžete v meste naraziť na stovky rozspievaných hrdiel. Na večeru si dajte miestnu špecialitu v podobe čevapčiči a pljeskavice (mäsovej fašírky), syru kajmak a pečenej fazuľky. Prechádzku Belehradom treba zakončiť práve v jednom z kulinárskych výletov. Nič totiž nie je krajšou rozlúčkou ako práve juhoslovanské piesne s dobrým jedlom, pod holým nebom.
Kostol je zasvätený jednej z najvýznamnejších osobností srbskej histórie - zakladateľovi srbskej cirkvi sv. Sávovi (rod. Rastko Nemanjič). Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu. Kým ale samotný kostol začali stavať, prešlo takmer 400 rokov. Základný kameň kostola položili v roku 1935. Ani potom nebola cesta k jeho vzniku vôbec ľahká, pretože po nej nasledovala druhá svetová vojna a problémy socialistickej Juhoslávie. Po vonkajšej stránke kostol dokončili v roku 1989 a detailmi ho skompletizovali v roku 2006.
Jeho hlavná kupola kostola je vysoká 134 metrov a na jej vrchole je 12-metrový zlatý kríž. Na menších kupolách je aj ďalších 18 krížov. Celkovo je tu 49 kostolných zvonov. Panoráme mesta dominuje nielen preto, že leží na vrchu Vračarskej planiny, ale aj pre svoju výšku 79 metrov.
Odporúčam návštevu Kostola sv. Sávu minimálne dvakrát za deň. Počas poludnia sa totiž môžete započúvať do hypnotizujúceho zvuku 50 zvoniacich zvonov.
Kto bol sv. Sáva? Svätý Sáva, vlastným menom Rastko Nemanjič, bol srbské knieža a pravoslávny mních, prvý arcibiskup autokefálnej srbskej cirkvi, zakladateľ srbského práva a diplomat. V roku 1219 ho patriarchát v exile v Nicei uznal za prvého srbského arcibiskupa a v tom istom roku napísal najstaršiu známu ústavu Srbska - Zakonopravilo nomocanon - čím si zabezpečil úplnú náboženskú a politickú nezávislosť. Sáva je považovaný za zakladateľa srbskej stredovekej literatúry a tiež jednu z najvýznamnejších postáv srbských dejín.
Neďaleko od tohto chrámu je námestie Nikole Pašića, na ktorom je budova parlamentu.
Pre krátkosť času sme veľa videli z autobusu a mali sme výklad o miestach, kadiaľ sme prechádzali. Nedalo sa nevšimnúť si aj budovy, na ktorých bolo vidieť stopy po bombardovaní z občianskej vojny, ktorá bola pred 18 rokmi. Prvou zastávkou bol chrám svätého Sávu, je to najväčší pravoslávny chrám v Srbsku. Nesie meno prvého srbského arcibiskupa. Tento dominantný chrám je najväčšia ortodoxná stavba v Európe. Má tvar gréckeho kríža. Hlavná kupola je vysoká 70 m na ktorej je 12 m vysoký pozlátený kríž. Na kupolách a polokupolách je dovedna 18 zlatých krížov. Zvonica má 49 ručne kovaných zvonov, ktoré každú hodinu hrajú hymnu sv. Sávu. V suteréne chrámu sa nachádza hrobka sv. Sávu. Treba vidieť, lebo to je ťažko opísať a bolo by o čom na jeden samostatný článok.
Druhou zastávkou bola pevnosť Kalemegdan s nádherným parkom plným sôch a zaujímavostí, pod ktorým sa zlievajú rieky Sáva a Dunaj. Dá sa povedať, že je to najnavštevovanejšia pamiatka mesta. Pevnosť, ktorú postavili Kelti a prestaval každý národ, ktorý si ju podmanil. Postupne získala prvky rímskej, byzantskej, srbskej, tureckej i rakúskej architektúry. Pevnosť je známa aj sieťou podzemných chodieb a katakomb, ktoré nie sú všetky preskúmané.
Fasáda kostola je pokrytá hladkým bielym mramorom a žulou a zakončená niekoľkými medenými kupolami.
Belehrad sa vám preto môže zdať sivší a pochmúrnejší, no v meste je veľa parkov a zelene, ktoré mu dodávajú sviežosť. Jedinečnosť mestu dodávajú hlavne jeho obyvatelia a v uliciach pulzuje rušný balkánsky život. Ak sa rozhodnete spoznať mesto s výkladom domácich sprievodcov, vydajte sa na Free Walking Tour po Belehrade. Vaše kroky by určite mali smerovať na Kalemegdan. Je to významné archeologické a historické miesto Belehradu. Je symbolom Srbska. Nachádza sa tu park a pevnosť, ktorá bola súčasťou obranného systému Uhorska. Ocitnete sa vo veľkom komplexe opevnení, veží a brán. Nájdete tu kostoly, sochárske umelecké diela, fontány, ihriská, pomníky, bunker, studňu a aj hrobku Ali Pašu z Osmanskej ríše. Sú tu aj múzeá a galérie. Môžete si tu prezrieť výstavu vojenskej techniky alebo ísť do dinoparku. Obranný systém pevnosti Kalemegdan odolával nájazdom Turkov a chránil územie Rakúsko-Uhorska. Za jeho bránami sú významné historické pamiatky Belehradu. Symbolom Belehradu je socha Víťaza (Pobednika), ktorý stojí na Kalemegdane. Reprezentuje oslobodenie mesta spod tureckej nadvlády. V jednej ruke drží holubicu, v druhej meč a pozerá sa smerom, kde sa rozprestieralo Rakúsko-Uhorsko. Od Kalemegdanu sa môžete vydať do mesta po ulici Knez Mihailova. Je to hlavný peší bulvár mesta, ktorý lemujú noblesné historické budovy s obchodmi a kaviarňami. Pomenovaný je po srbskom panovníkovi Mihailovi Obrenovičovi. Je ako pulzujúca tepna mesta, na ktorej je vždy rušno. Rušná obchodná ulica Knez Mihailova spája pevnosť Kalemegdan s Námestím republiky. Námestie republiky býva častým miestom stretnutia domácich s priateľmi, ale aj turistov so sprievodcami. Kúsok od Námestia republiky začína bohémska štvrť Belehradu nazývaná Skadarlija. Pre mnohých je ekvivalentom parížskeho Montmartre.
Vychýrenou oázou ducha je štvrť Skadarliji. Pre niektorých Monmartr Srbska, pre iných časť mesta, kde sa môžete potýkať s umeleckými výtvormi súčasných i klasických umelcov, pokochať sa na kúskoch ľudskej tvorby. Aj posedieť na kaviarničke a kúpiť si malý suvenír má punc originality.
Belehrad je mestom na meste. Pod povrchom má viac ako sto jaskýň, kanálov, tunelov a chodieb, ktoré rozprávajú príbeh o jeho spojení s rôznymi ríšami a štátmi, ktoré tu vládli v priebehu vekov.
Lonely Planet svojho času označil Belehrad za mesto s najlepším nočným životom na svete. Mesto má viac ako 170 riečnych klubov, ktoré sú znakom mestského nočného života.
Vyberte a rezervujte si ubytovanie v Belehrade.
Chrám svätého Sávu v Belehrade
História Chrámu svätého Sávu v Belehrade
- 1595: Osmani spália pozostatky svätého Sávu na mieste dnešného chrámu.
- 1935: Položenie základného kameňa kostola.
- 1989: Dokončenie vonkajšej časti kostola.
- 2006: Skompletizovanie detailov kostola.
Verím, že nabudúce. Večer sme sa rozlúčili s naším sprievodcom a naša cesta viedla do Pivnice. Druhý deň sme mali za sebou. Bol to krásny deň - plný zážitkov a nových poznaní.
Do Srbského národného divadla si môžete zájsť na inscenácie klasikov a leto ponúka vypredané hľadiská aj v Mestskom kultúrnom centre. Celý rok kultúra žije festivalmi, open air predstaveniami, hudobnými osvieženiami a k histórii patrí aj pivný fest.
Architektúra Chrámu svätého Sávu