Duchovná starostlivosť o našich rodičov a starých rodičov zďaleka neponúka toľko možností ako pred pandémiou. Niektoré farnosti sa však vynašli aj v tejto dobe. O svoje skúsenosti sa podelila koordinátorka pastoračného centra Mária Kačeriaková z Podunajských Biskupíc a farár farnosti Hniezdne Peter Olekšák.
Osobné stretnutia a spoločne prežitý čas chýba v tomto období zaiste každému, nielen starším ľuďom, ktorí sú najohrozenejšou skupinou. Pre seniorov ani iné skupinky farníkov v tejto dobe síce veľa robiť nemôžu, v spojení s veriacimi ostávajú aspoň cez viaceré komunikačné prostriedky.
Aktivity vo farnosti Hniezdne
„Prozreteľne sme ešte v roku 2016 zariadili online prenos z farského kostola prostredníctvom služby Youtube. Týždenne vydávame farský časopis Hniezdo, ktorý v čase neslávenia verejných bohoslužieb doručujeme do každej schránky vo farnosti aj napriek tomu, že je k dispozícii i na webe. Hoci sa verejné bohoslužby sláviť nikde nemôžu, veriaci môžu kostol navštíviť individuálne. Farníci v Hniezdnom podľa slov miestneho farára túto alternatívu vítajú. Všetko sa odohralo v súlade s platnými predpismi - dvere boli dokorán otvorené, rúška, odstupy, individuálne návštevy či dezinfekcia boli samozrejmosťou. Hoci duchovný otec strávil spovedaním v kostole niekoľko hodín, tešil sa celodennému záujmu farníkov, ktorí sa v chráme postupne striedali.
Farár Peter Olekšák sa však už veľmi teší na deň, keď bude môcť obnoviť bohoslužby, rovnako tiež vyhradiť sväté omše pre seniorov, znova ich privítať vo farskom pastoračnom centre, zorganizovať púte či vrátiť sa k pravidelným návštevám chorých v domácnostiach a k roznášaniu svätého prijímania. Zatiaľ však apeluje na príbuzných, ktorí by im mali byť nablízku. A to nielen cez telefón.
„Ako? Kľúčom k duchovnému vedeniu seniorov je podľa koordinátorky pastoračného centra v Podunajských Biskupiciach Márie Kačeriakovej poznať, čím, kde a ako žijú, zaujímať sa o nich a mať oči doširoka otvorené. Pole pastorácie je pre veľký vekový rozptyl široké: „Niektorí sa potrebujú len vyrozprávať, ďalší by sa radi vzdelávali či niečo nové manuálne naučili, iní by chceli mať modlitbové spoločenstvo, navštevovať pútnické miesta. Záujem majú aj o aktívnu pomoc - s deťmi, navštevovať chorých. Popritom treba brať do úvahy aj to, či sú seniori schopní stretávať sa alebo im v tom bráni ťažkosť pohybu, prípadne zdravotný stav.
Pastorácia je najmä o povzbudení Kým deti a mládež spoznávajú na spoločných stretnutiach Ježiša Krista a pravdy viery, starší ľudia už majú svoj pohľad a skúsenosť. „Nie nadarmo Svätý Otec František hovorí v knihe Múdrosť času: ‚Starí ľudia sú zásoba múdrosti našej spoločnosti.‘ Je to viac o vzájomnom zdieľaní, obohacovaní a povzbudení,“ načrtáva formu spoločenstva našich starých mám a otcov.
Pred pandémiou sa v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice stretávali raz do týždňa na približne dve hodiny. Viedla ich rehoľná sestra a laička z farského spoločenstva, niekedy sa pripojil pán farár či kaplán.
Aktivity v Podunajských Biskupiciach
Celovíkendové adorácie, na ktoré sa nie všetci vedia elektronicky prihlásiť, vyriešili po svojom. „Prvá časť býva sociálna - kto má čo nové, čím žije; druhá časť sa venuje duchovnu. Potom sme plynule prechádzali do kostola na modlitbu posvätného ruženca a svätú omšu,“ opisuje bežný program Mária Kačeriaková. Niekedy sa na téme dohodli vopred, inokedy sa vynorila na stretnutí. Rovnako sa líši aj ich forma.
„Raz je to katechéza, majú rôzne otázky ohľadom liturgie - napríklad často sa pýtajú na rôzne gestá; rozoberáme Sväté písmo, dianie v Cirkvi, ale i to, ako zvládať chorobu a ako prijať, keď ‚moje deti nemajú záujem o vieru‘, ‚nevážia si ma‘,“ približuje koordinátorka pastoračného centra. Pripomína, že každý potrebuje niekam patriť, cítiť sa prijatý, chcený a potrebný. Spoločný čas preto využívali aj na tvorenie.
Obmedzené stretnutia prinútili hľadať iné formy duchovnej starostlivosti aj farníkov v bratislavskej farnosti. Celovíkendové adorácie, na ktoré sa nie všetci vedia elektronicky prihlásiť, vyriešili po svojom. „Seniori už prebrali iniciatívu a už si sami vzájomne telefonujú, kto si ktorú hodinu zoberie. Ďalšou možnosťou je biblické trio, ktoré väčšinou funguje online, ale pre seniorov sme to skúsili cez konferenčný hovor, takže sa nevidia, iba počujú. Aj táto forma je obohatením. K dispozícii je aj služba ucha - keď sa niekto potrebuje porozprávať, pomôcť, poradiť, môže zavolať do kancelárie farského úradu alebo pastoračného centra,“ predstavuje súčasné farské aktivity Mária Kačeriaková.
Vo farnosti Prochot sa každý rok koncom septembra na sviatok svätého Matúša slávia hody. Pri tejto príležitosti ďakujú veriaci nášmu Stvoriteľovi aj za úrodu, ktorú zo svojich polí a záhrad pozbierali. V tejto atmosfére sme minulý rok začínali naše ľudové misie a tohto roku sme sa do farnosti 13.-16. októbra vrátili, aby sme si spolu so všetkými farníkmi pripomenuli, že naša svätosť sa odvíja aj od každodennej snahy konať dobro a vyhýbať sa zlu. A to k nám prichádza cez pokušenia rôzneho druhu, ktoré skúšajú naše odhodlanie a predsavzatie kráčať za Ježišom Kristom.
Náš program sa, ako obvykle, centralizoval vo farskom kostole, ale v pastoračnej miestnosti pri fare sme sa stretli aj s deťmi, navštívili sme chorých nielen doma, ale aj v domove seniorov Jesienka a v kultúrnom dome sme sa zúčastnili na programe, ktorý bol prichystaný pre starších ľudí.
Okrem duchovnej obnovy sa veriaci farnosti spolu so svojím správcom - farárom Miroslavom Pilátom podieľali aj na oprave farského kostola. Minulý rok dostal kostol nový šat zvonka, počas terajšej duchovnej obnovy bol obnovený zvnútra a ani veža kostola nezostane neobnovená. Ju čaká nová fasáda na budúci rok. Aj v našom živote je to podobne - neustále obrátenie a cesta pokánia sú nevyhnutnou súčasťou svätosti človeka.
Mladé rodiny dnes čelia mnohým výzvam a situáciám, ktoré ich oslabujú a oberajú o silu venovať sa často aj dôležitým veciam. Popri bežných povinnostiach a starostiach skĺzneme do stavu, kedy náš duchovný život ide bokom a výchova našich detí je o to náročnejšia. Nepovažujeme to za správne, preto sme sa rozhodli posilniť náš duchovný život a prežiť spoločný víkend s našimi deťmi mimo domu v krásnom prostredí bývalého kláštora.
Na sviatok našej patrónky Sedembolestnej Panny Márie sme pricestovali do Hronského Beňadika, kde sme sa stretli aj s ďalšími rodinami našej farnosti a s pátrom Rafaelom, ktorý bol ochotný viesť našu duchovnú obnovu. Najprv sme spoznali prostredie, kde strávime najbližší víkend, a potom sme v miestnej kaplnke slávili svätú omšu. Počas nej sme mali možnosť predostrieť nášmu Bohu všetky naše prosby. Každá rodina vzala do rúk misku s hostiami a spoločne do tohto chleba „vložili“ svoje túžby, vďaky, obety s dôverou, že Pán sa o ne postará.
Keďže celý víkend sme plánovali stráviť ako rodiny aj so svojimi deťmi, prednášková časť programu bola rozdelená zvlášť pre otcov a zvlášť pre mamy, aby sa vždy tá druhá polovička mohla venovať deťom. Už v prvý večer sme začali prednáškový cyklus na tému Štyri Ježišove lekcie lásky. Páter Rafael nám bližšie rozobral vzťah Ježiša s Petrom od jeho povolania až po odpustenie Petrovej zrady. Naučili sme sa, že máme byť iniciátormi v láske nielen v rodine, ale aj ku každému blížnemu.
Dať preč svoje ego, ktoré bráni spokojnosti v rodine, a na prvom mieste mať vždy Boha. Cez úryvky z evanjelií sme si pripomenuli, že sa nemáme spoliehať len na svoje sily, pretože len s Pánom Ježišom dokážeme veci, o ktorých si myslíme, že na ne nemáme. Páter Rafael nám opäť prízvukoval, že máme všetko odovzdať Bohu, dovoliť Mu, aby robil v našich životoch správne veci a dôverovať Mu. Na záver sme rozobrali tému odpúšťania, ktoré je vo vzťahoch veľmi dôležité. Náš duchovný otec nám radil, aby sme vždy odpúšťali druhým, lebo len málokto si vie uvedomiť svoju chybu a poprosiť o odpustenie. Dodal, že neodpustením škodíme len sebe a oberáme sa o pokoj.
Celý víkend sme mali krásne slnečné počasie a v obci bol aj jarmok. V sobotu počas chlapskej prednášky ženy zobrali detičky na prechádzku a pozreli sme si stánky. Neskôr, kým mali maminy prednášku, ockovia využili tento čas a dopriali deťom zmrzlinu. Popoludní sme išli na prehliadku baziliky a múzea v Hronskom Beňadiku. Navštívili sme kaplnku, v ktorej je jedna z najvzácnejších relikvií na Slovensku - relikvia Kristovej krvi. Mohli sme sa pri nej pomodliť a uctiť si tak najväčšiu Ježišovu obetu za nás.
Podvečer pokračoval náš duchovný program adoráciou. Opäť sme mohli zažiť niečo výnimočné, pretože každá rodina mala vyhradený svoj čas pred Sviatosťou Oltárnou. Mohli sme prísť blízko pred oltár, kľačať priamo pred naším Pánom a spoločne sa modliť. Predostreli sme Bohu naše ťažkosti, ale aj radosti. Bolo krásne vidieť, ako sa modlia aj deti, aké túžby majú vo svojich srdiečkach a ako ich dokážu položiť pred Pána Ježiša. Bol to vzácny čas, ktorý nemáme možnosť zažiť hocikedy a myslím si, že pre viacerých to bolo aj hlboké emotívne stretnutie svojej rodiny s naším Bohom.
Po večerných prednáškach, keď už takmer všetky deti spali, sa rodičia stretli v „obývačke“ a strávili sme spolu pohodový večer, lepšie sme sa spoznali, ale aj utužili už fungujúce priateľstvá. Posledný deň našich cvičení sme mali zmenu a svätú omšu sme slávili spoločne s miestnymi veriacimi v bazilike. Po spoločnom obede a výbornej kávičke z kláštornej kaviarne sme sa vydali na cestu domov.
Duchovné cvičenia boli veľkým obohatením nášho rodinného života. Zažili sme spoločný čas, povzbudivé prednášky a výnimočné duchovné aktivity. Do celého víkendu boli zapojené aj naše deti, ranné modlitby patrili práve im, predmodlievali sa Zdravasy, spievali známe chválové piesne, chlapci miništrovali a naši „veľkáči“ čítali na svätej omši. Hoci sme zo začiatku mali obavu, ako zvládneme takýto víkend aj s malými deťmi, boli sme milo prekvapení, ako sa dokázali zapojiť, a tešili sme sa, že aj oni si vytvorili pekné kamarátstva s deťmi, ktoré budú aj naďalej stretávať v kostole na svätých omšiach či iných farských akciách.
Spoločný víkend vnímali pozitívne aj ďalšie rodiny. Manželia Koštialovci prišli so svojimi dvoma synčekmi a duchovné cvičenia im dodali potrebnú silu: „Prepotrebné pookriatie tela i duše v krásnom, sakrálnom, historickom a rodinnom prostredí zároveň. Deti si našli svoje miesto pri spoločnej hre a zároveň vedené príkladom rodičov využívali možnosti zapájania sa do duchovných aktivít. Rodičia vo vzácnych chvíľach stíšenia sa pri prednáškach, v tichu v kaplnke či v rozhovoroch čerpali duchovnú silu. Výborný prvý ročník rodinných duchovných cvičení.“
Nesmierna vďaka patrí nášmu farskému administrátorovi pátrovi Rafaelovi, ktorý nás celý víkend viedol, povzbudzoval a pripravil si pre nás naozaj výnimočný program.
Činnosť Centra je smerovaná k rodinám, ktoré majú záujem budovať svoje vzájomné vzťahy aj svoj osobný vzťah k Bohu. Centrum pre rodinu - Sigord vzniklo v roku 2008 z iniciatívy prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupa a metropolitu Mons. Jána Babjaka, SJ., ako odpoveď na spoločensky i duchovne nepriaznivú dobu pre hodnotu rodiny. V čase rôznych spoločenských tlakov na rodinu sa snaží ponúknuť priestor a možnosť zastaviť sa. Snaží sa spoznať a odpovedať na potreby rodiny, zvlášť duchovné. Vyhýba sa pri tom povrchným riešeniam problémov. Naopak, ponúka rodine princípy postavené na Bohu. Aktivity centra sú rozdelené do dvoch skupín. Ide v prvom rade o také, ktoré sú organizované samotným centrom (rodinné sv. liturgie, škola Otcovo Srdce, kurzy pre manželov, duchovné cvičenia, kurz prípravy na manželstvo, manželské večery, kurzy zodpovedného rodičovstva.
V roku 1993 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN Medzinárodný deň rodiny, pripadajúci na 15. mája. Medzinárodný deň rodiny odráža význam, aký medzinárodné spoločenstvo pripisuje rodine ako základnej bunke spoločnosti. Je príležitosťou pre jednotlivé vlády, aby sa zamysleli nad rodinnou politikou v ich krajine. Zároveň je 15. máj možnosťou, aby vlády, ako aj mimovládne organizácie, vzdelávacie inštitúcie, cirkvi a ďalší aktivisti, zasadzujúci sa za klasický model rodiny, organizovali podujatia s cieľom informovať o funkciách, ktoré plní rodina.
Nositeľom myšlienky Dňa rodiny a koordinátorom kampane v celoslovenskom meradle je Fórum kresťanských inštitúcií a to od roku 2009, kedy bol slávený na národnej úrovni. Od roku 2010 sa Deň rodiny slávi na regionálnej úrovni na rôznych miestach Slovenska vrátane online priestoru. Jeho aktérmi sú mestá, obce, občianske organizácie, farnosti, spoločenstvá. Počet zapojených miest a obcí je zvyčajne medzi 30 - 50. Od roku 2021 má Deň rodiny nové logo. Autorkou pôvodného loga, ktoré sa používalo od roku 2009 je akademická maliarka Iva Štrbová. Touto cestou jej organizátori veľmi pekne ďakujú. Autorom nového loga a celého konceptu je grafik Andrej Kmeťo. Logo vyznieva hravo, radostne a pozitívne, je kruhového tvaru,ktorý predstavuje spoločenstvo a tým je každá rodina bez ohľadu na počet členov. Kruh je doplnený smajlíkom z dvojbodky a písmena. V jednom objekte sú 4 rôzne smajlíky znázorňujúce štyroch členov rodiny ako symbolu, že členovia rodiny sú samostatnými bytosťami a pritom spolu tvoria jedinečné prijímajúce zoskupenie. Hlavným zámerom tohto podujatia je poukázať na dôležitosť rodiny a manželstva a rodinu dostávať do centra pozornosti spoločnosti.
Deň rodiny je verejným vyjadrením podpory prirodzenej rodine založenej na manželstve jedného muža a jednej ženy, ktorí s láskou prijímajú deti ako dar. Zámerom organizátorov je poukázať na dôležitosť autonómie rodiny, princípu subsidiarity, pretože rodičia sú tí, ktorí majú prirodzené právo na výchovu svojich detí, a úlohu manželstva, keďže ono je ideálnym priestorom pre rozvoj dieťaťa, pre vzájomnú lásku a dôveru medzi partnermi.
Kampaň Deň rodiny s mottom daného ročníka sa koná v okolí 15. mája na rôznych miestach Slovenska, ako aj v online priestore. Deň rodiny môže byť vo forme veľkého verejného podujatia s kultúrnym programom, duchovného programu, či rodinnou hrou, v štýle pikniku, online udalosti, podcastu, šotu, workshopu, prednášky, ponuky psychologickej podpory, koučingu, zábavnej aktivity, koncertu, tlačovej správy, blogu… Je na kreativite aktérov, akým spôsobom prispievajú ku Dňu rodiny. Podujatie podporujú mnohé známe osobnosti a inštitúcie.
Starostlivosť o starších kňazov | Starnutie s gráciou
Nezanedbávaj svoju dušu a dopraj jej po čom túži. CUP Ti ponúka Svätú omšu spolu s rovesníkmi žijúcimi hodnotami milými Bohu, možnosť rozhovoru s kňazom a sviatosť zmierenia, tiché i moderované adorácie, modlitbu ruženca, prednášky a mnohé iné duchovné aktivity.
Popri tom v CUP nájdeš množstvo priateľstiev a vzťahov (možno aj svojho životného partnera a neskôr manžela či manželku). Zároveň Ti ponúkame zapojením sa do našich akcií podnecovať v sebe ducha tvorivosti a všetkých svojich známych ale aj skrytých darov.
Navštív našu webstránku: CUPZvolen.sk
Milí mladí priatelia, ak môžete vy alebo niekto z vašich známych darovať pre CUP- ku 2% z daní, boli by sme vám veľmi vďační. Na CUP-ke je roboty ako na dome, naozaj, je tu toho veľa, čo potrebuje vymeniť, opraviť.. Veľmi by nám to pomohlo. Ďakujeme Tlačivá na poukázanie 2% si môžete stiahnuť tu:predvyplnené vyhlásenie pre Centrum univerzitnej pastorácie Zvolennevyplnené editovateľné vyhlásenieViac informácií o 2% z dane.Údaje pre Centrum univerzitnej pastorácie: Obchodné meno (názov): Centrum univerzitnej pastorácie Emauzských učeníkovSídlo - obec, PSČ, ulica, súpisné/orientačné číslo: ŠD Ľ. Štúra 23, 960 01 Zvolen
tags: #program #pre #seniorov #pastoracia