Vedeli ste, že je jedným zo siedmich divov sveta alebo že bol kedysi najväčším kresťanským chrámom na svete? Hagia Sofia je známa mešita s búrlivou minulosťou. Postavená pred takmer 1500 rokmi, táto známa turecká stavba si prešla viacerými veľkými zmenami významnými tak pre turecký ľud, ako aj pre kresťanov a moslimov vo svete.
Základné fakty o Hagii Sofii
Aby sme si ujasnili základné informácie, pozrime sa na niekoľko faktov o tejto ikonickej stavbe:| Fakt | Hodnota |
|---|---|
| Začiatok stavby (pôvodná stavba) | 330 |
| Dokončenie stavby (pôvodná stavba) | 360 |
| Začiatok stavby (súčasná stavba) | 532 |
| Dokončenie stavby (súčasná stavba) | 537 |
| Pridanie minaretov | 15. - 16. storočie |
| Pôvodný účel stavby | Byzantský pravoslávny chrám |
| Súčasný účel stavby | Mešita |
| Rozmery (výška × šírka × dĺžka) | 55 m × 73 m × 82 m |
| Výška minaretov | 60 m |
| Poloha | Fatih, Istanbul, Turecko |
História Hagie Sofie
Pôvodný názov a zmeny účelu
Prvý názov dnešnej Hagie Sofie bol Megale Ekklesia, teda Veľký kostol. Po roku 1453, keď bol Konštantínopol dobytý Osmanmi, však bola premenovaná na mešitu Hagia Sofia (Ayasofya Camii), teda Mešita svätej múdrosti. Preto sa aj v slovenčine môžeme stretnúť s názvami Chrám svätej múdrosti, Chrám Božej múdrosti či iba Svätá múdrosť a Božia múdrosť.
Hagia Sofia bola dôležitým centrom náboženského, politického a umeleckého života v Byzantskej ríši. Pôvodná stavba bola pravoslávnym chrámom. Vo vtedajšom Konštantínopole (dnes Istanbul) ju dal postaviť Konštantín I. V roku 404 chrám zhorel počas nepokojov v rámci politických konfliktov. Vtedajšia Hagia Sofia bola prestavaná, no znova poškodená požiarom počas povstania Niká v roku 532.
Byzantský cisár Justinián I. nariadil chrám zbúrať a postaviť nový - ten bol dokončený v roku 537. Bol niekoľkokrát rekonštruovaný, a to najmä kvôli zemetraseniam v roku 989 a 1346. Účel Hagie Sofie sa však dramaticky zmenil až v roku 1453, keď Osmani dobyli Konštantínopol. Z Hagie Sofie sa stala moslimská mešita.
Úloha Hagie Sofie v politike aj náboženstve pokračovala až do roku 1935, keď bola sekularizovaná a prerobená na múzeum. Dôležitý zlom nastal znova v roku 2020, keď bola Hagia Sofia opäť premenená na mešitu.
Vyhlásenie za mešitu a odpor
Dekrét z roku 1934, ktorý z Hagie Sofie urobil múzeum, mal pripomínať históriu stavby a jej dôležitosť ako univerzálnej pamiatky bez ohľadu na kultúru a vierovyznanie obyvateľov Istanbulu v histórii aj súčasnosti. Hoci turecký prezident v roku 2020 vyhlásil, že znovuotvorením Hagie Sofie ako mešity sa nič nezmení, kresťanské ikony a mozaiky zostanú zachované a chrám zostane otvorený pre každého vrátane kresťanov, vyhlásenie za mešitu sa stretlo s odporom.
UNESCO vyjadrilo nesúhlas s rozhodnutím tureckých orgánov bez prechádzajúcej diskusie. Vyjadrili sa aj pápež František, grécka vláda, ruský patriarcha Kirill I., kresťanská verejnosť a ďalší kritici. Vyhlásenie za mešitu brali ako krok späť, ktorý svetu ukazuje, že Turecko už nie je sekulárne.
Hagia Sophia: Through the ages
Architektúra a zaujímavosti
Najväčší kresťanský chrám a prestavby
V čase dokončenia stavby bola Hagia Sofia najväčšou katedrálou na svete. Toto prvenstvo jej vydržalo až do roku 1528, keď bola postavená Katedrála v Seville, ktorá je dodnes zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčšia rímskokatolícka katedrála.
Hagia Sofia si prešla tromi veľkými rekonštrukciami. Prvýkrát po požiari v roku 404, druhýkrát po povstaní v roku 532 a poslednýkrát v 15. storočí, keď sa z Hagie Sofie stala mešita. Okrem týchto významných prestavieb bola Hagia Sofia niekoľkokrát upravená a prešla si aj menšími rekonštrukciami.
Krátko po dokončení Hagie Sofie v 6. storočí bola kupola položená vyššie a lepšie podopretá. V roku 1847 boli stĺpy Hagie Sofie narovnané, kupola a klenby boli spevnené, jej lustre boli nahradené novými a tiež sa upravila vonkajšia aj vnútorná výzdoba. V roku 1850 sa opravili a zrekonštruovali mimbár, minarety a mihráb mešity. Podobné menšie rekonštrukcie a opravy v rámci bežnej údržby prebiehali aj v rokoch 1997 - 2002 a v roku 2012.
Stĺpy a materiály
Ohňovzdorný materiál (prevažne tehly a vápenná malta) a stĺpy, z ktorých je Hagia Sofia postavená, boli prinesené z iných častí Byzantskej ríše. Niektoré prvky boli donesené zo starovekého mesta Heliopolis (Iunu) v Egypte, Efez na území dnešného Turecka či zo Sýrie. Až 104 stĺpov sa do Konštantínopola doviezlo z Efezu. Aj vďaka použitiu už spracovaných materiálov bolo možné Hagiu Sofiu postaviť relatívne rýchlo - stavba trvala len 5 rokov.
Artemidin chrám v Efeze, ktorý už dnes nestojí, bol jedným zo siedmich divov starovekého sveta. Tam sa zaraďujú aj egyptské pyramídy, Diova socha v Olympii, Semiramidine visuté záhrady v Babylone, mauzóleum v Halikarnasse, Alexandrijský maják a Rodoský kolos. Na stavbu Hagie Sofie sa využili stĺpy z Artemidinho chrámu.
UNESCO a divy sveta
Hagia Sofia je súčasťou historickej oblasti Istanbulu, ktorá je zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1985. Hoci je Hagia Sofia stále chránená Unescom, organizácia vyjadrila nesúhlas s vyhlásením Hagie Sofie za mešitu - obávajú sa totiž škodlivých vplyvov na univerzálnu hodnotu pamiatky a odsudzujú nedostatok komunikácie zo strany tureckých orgánov.
Hagia Sofia bola jedným z 21 stredovekých finalistov kampane Nových 7 divov sveta, a tak sa takmer umiestnila aj na zozname Nových 7 divov sveta. Chrám Hagia Sofia sa však zaraďuje medzi sedem divov stredovekého sveta. Tam patrí aj Stonehenge v Anglicku, Veľký čínsky múr, katakomby Kom El Shoqafa v Egypte, šikmá veža v Pise, rímske Koloseum a Porcelánová pagoda v Číne.
Stĺp prianí a liečivé účinky
Jeden zo stĺpov Hagie Sofie je známy ako Stĺp prianí alebo Potiaci sa stĺp. Je totiž na dotyk vlhký, pravdepodobne kvôli vlhkosti hromadiacej sa na jeho povrchu. Nachádza sa v ňom malý otvor, do ktorého sa ľudia snažia strčiť svoje prsty - veria totiž, že ak odtiaľ prst vytiahnu vlhký, splnia sa im všetky priania a vyliečia sa zo všetkých chorôb.
V minulosti ľudia tiež verili, že ak chorí navštívia studňu v strede hlavnej sály a napijú sa z nej tri soboty po sebe, vyliečia sa zo svojich neduhov a ochorení.
Biblické výjavy a kupola
Hagia Sofia je plná biblických výjavov a kresťanského umenia. Zdobia ju mozaiky, fresky, obrazy a ďalšie biblické prvky. Aj napriek tomu, že Hagia Sofia bola vyhlásená za mešitu, turecké orgány sľubujú zachovanie kresťanského umenia.
Kupola Hagie Sofie je zasadená medzi dve polovičné kupoly a kedysi bola okrúhla. Dnes sa po niekoľkých opravách a stavbách tvar kupoly Hagie Sofie zmenil z okrúhleho na oválny a jej priemer sa zmenil z 31,24 m na 30,86 m.
Okná a rýchla výstavba
Štyridsať okien po obvode budovy a pod kupolou je zodpovedných za zaujímavý fenomén. Keď cez ne preniká denné svetlo, vytvára sa vnútri Hagie Sofie dojem, že kupola sa vznáša vo vzduchu.
Hagia Sofia sa označovala ako najrýchlejšie postavený chrám - stavba súčasnej mešity trvala 5 rokov a 10 mesiacov. Na tú dobu to bola rekordne rýchla výstavba. Predpokladá sa, že na stavbe Hagie Sofie sa podieľalo viac ako 10 000 robotníkov a stavbu urýchlili už spracované materiály a stĺpy dovezené z iných častí ríše.
Obľúbená pamiatka a inšpirácia
Hagia Sofia je jednou z najnavštevovanejších pamiatok v Turecku - ročne ju navštívia viac ako 3 milióny ľudí, pričom v roku 2022 si ju prišlo pozrieť až 6,5 milióna návštevníkov.
Byzantskú architektúru Hagie Sofie obdivujú milióny návštevníkov. V Istanbule bolo postavených niekoľko ďalších podobných chrámov. Podobná Modrá mešita (mešita sultána Ahmeda I.) je od Hagie Sofie vzdialená len niekoľko minút. Malá Hagia Sofia (Little Hagia Sofia) bola postavená rovnako ako pravoslávny kostol a neskôr sa z nej stala mešita. Bazilika svätého Marka v Benátkach bola tiež inšpirovaná architektúrou Hagie Sofie.
Brána do neba a pekla, runové nápisy
Mramorové dvere sa nachádzajú v hornej južnej galérii a pravdepodobne boli prinesené z inej stavby. Tieto dvere používali členovia synody na vstup a výstup z rokovacej sály. O každej strane týchto dverí sa hovorí, že má symbolický význam - jedna má reprezentovať nebo a druhá zas peklo. Dôvodom môže byť náboženská symbolika vo forme obrazov rýb na jednej a ovocia na druhej strane.
V Hagii Sofii sa nachádzajú minimálne dva runové nápisy. Predpokladá sa, že ich tam vyryli Vikingovia, ktorí nejakí čas žili aj v dnešnom Turecku. Jeden z nápisov „Haldvan bol tu“ bol objavený až o niekoľko storočí neskôr po jeho vyrytí.
Ako navštíviť Hagiu Sofiu?
Hagia Sofia je dnes znova mešitou, no svoje brány otvára pre všetkých bez rozdielu. Vstup do istanbulskej mešity je zdarma. Pre miestnych a veriacich je otvorená 24 hodín denne, no ak si ju chcete prezrieť ako turista, odporúča sa návšteva medzi 9:00 a 19:00 (medzi 9:00 a 17:00 od októbra do apríla) mimo časov islamských modlitieb. Na prehliadku Hagie Sofie sa odporúča vyhradiť si aspoň 30 minút a využiť môžete aj služby sprievodcu.
Keďže Hagia Sofia je islamský chrám, majte na pamäti niekoľko zásad:
- Vyhnite sa prehliadke počas moslimských modlitieb, a to najmä počas modlitby v piatok na poludnie. Tá je pre moslimov najdôležitejšou modlitbou.
- Pred vstupom na modlitebné koberce mešity si vyzujte topánky.
- Primerane sa oblečte. Ženy by mali mať pokrývku hlavy a všetci by mali mať oblečené dlhé nohavice či sukne. Tričká bez rukávov nie sú povolené. Šatky na zakrytie hlavy a ramien sú k dispozícii aj pri vchode do mešity.
- Fotografovať mešitu je povolené. Nefotografujte však modliacich sa veriacich.
- Dodržiavajte ticho, nebežte a celkovo sa správajte úctivo.
Návšteva Istanbulu sa bez prehliadky Hagie Sofie nezaobíde. Pozrieť si ju môžete zvonku aj zvnútra - hoci je moslimskou mešitou, je otvorená pre každého návštevníka.