Najznámejšie chrámy v Grécku: Od Sicílie po Peloponéz

Každý, kto navštívil Sicíliu a nešiel tam len kvôli moru, si po čase uvedomí, že kamkoľvek sa pozrie, kamkoľvek sa vyberie, objaví miesta nasiaknuté históriou. Sicília je pre fanúšikov archeológie ako raj na zemi. Stačí prísť, načúvať jej príbehom a viete, že vás zasiahne hlboko do srdca. Dnes sa Sicília teší popularite. Má nádherné pláže, staré barokové mestá, tradície, vynikajúce jedlo, krásnu prírodu, hrady, aktívne vulkány aj stopy arabskej kultúry. Sicília má svoje krásne ostrovy, archeologické lokality, má svoje chaotické Palermo pretkané trhoviskami a unikátnymi miestami a nájdete tu aj perfektne zachované stavby antiky.

Najzaujímavejšie chrámové stavby gréckeho staroveku na Sicílii dnes nájdeme na miestach - Syrakúzy, Himera, Selinunte, Agrigento a Segesta.

Syrakúzy: Klenot juhovýchodnej Sicílie

Syrakúzy na juhovýchode ostrova patria medzi najznámejšie miesta celej Sicílie. Dnes vás zlákajú na prechádzky svojim starým mestom, kde sa rozlieva čas v krásnych uličkách, no v staroveku boli Syrakúzy mimoriadne dôležitým mestom a svojho času patrilo k najdôležitejším na ostrove! Dôležitým miestom je ostrov Ortygia, kde dodnes leží staré mesto Syrakúzy. Kráčajte až na námestie Piazza Duomo a práve na ňom sa tvorili dejiny architektúry mesta. Na tomto námestí archeológovia objavili menší chrám, ktorý pochádza z obdobia zo založenia mesta. Syrakúzy založili ešte v 8. storočí pr. Kr. obyvatelia z gréckeho Korintu, ktorí patrili k ranej vlne kolonizácie Sicílie.

Tieto chrámy datoval Paolo Orsi, významný archeológ, ktorý zasvätil svoj život Sicílii, do polovice 6. storočia pr. Kr. Stál trochu na východ od dnešnej ulice Via Minerva v oblasti, ktoré sa neskôr stalo miestom pre veľký iónsky chrám a Athenaion. Chrám zasvätený bohyni Atény, ktorej architektonické časti sú stále viditeľné v stenách katedrály, postavili v dórskom štýle. Jeho výstavbu začal Gelón ako symbol víťazstva nad Kartágincami po bitke pri Himere v roku 480 pr.

Chrám pre bohyňu Aténu mal kolonádu (peristatis) so 6x14 stĺpmi a pronaos s dvomi stĺpmi, cellu a opisthodomos (komoru symetrickú s pronaos, ktorá nemala žiadne spojenie s cellou). Na priečelí stála socha Atény, ktorej pozlátený štít odrážajúci sa v slnečných lúčoch býval znamením pre námorníkov, že sa blížia k cieľu. Od Cicera vieme, že chrám bol ešte v 1. storočí pr. Kr. S jeho príchodom súvisí vyplienenie chrámovej výzdoby medzi ktorými boli aj maľované tabule z celly. Transformácia na kostol so sebou priniesla niekoľko zmien, ako tomu bolo aj v prípade chrámu Tempio della Concordia v Akragase.

Vedľa Aténinho chrámu (objavený v r. 1960), v oblasti, kde dnes stojí Palazzo Vermexio, stál iónsky chrám so stĺpmi v pomere 6x16. Stavba tohto iónskeho chrámu bola inšpirovaná stavbami rovnakého obdobia z Malej Ázie. Dnes je veľmi slabo zachovalý, pretože sa jeho časti používali pri výstavbe katedrály. Zachovalé architektonické časti nám ukazujú, že chrám je možné datovať do poslednej dekády 6. storočia pr. Kr. Žiadny z blokov piedestálu nebol nájdený in situ, ale pravdepodobne merali 22x25m. Stĺpy mohli merať 12,5m. V prednej časti chrámu stála dvojitá kolonáda so stĺpmi, ktoré mali od 28 do 32 žliabok.

V severnej časti ostrova stoja pozostatky tretieho chrámu. Ide o Apolónov chrám, z ktorého je dnes viditeľná len jedna zo stien. Chrám mal jednu z prvých kolonád so stĺpmi 6x17 okolo celly. Je datovaný do 1/4 6. storočia pr. Kr. Cella mala tri uličky oddelené dvoma radmi stĺpov. Na schodoch zo západnej strany bol zaznamenaný nápis s menom architekta: „Kleomedes, syn Knidieidaa, postavil Apolónov chrám, vztýčil stĺpy, dobrá práca“.

V čase výstavby bol snáď najväčšou gréckou stavbou a pýšil sa vôbec prvým dórskym kamenným stĺporadím (v prípade, že chrám Artemis v Korkyre nie je starší, čo zatiaľ nebolo dokázané). V južnej oblasti, hraničiacej na východe s Porto Grande, archeológovia objavili chrám Olympeion. Leží v blízkosti riek Ciane a Anopo. V blízkosti svätyne Dia Olympijského bol utáborený Hippokrates z Gely po víťazstve nad Syrakúzami pri Elore a neskôr pri porážke Atén v roku 414 pr. Kr. Ako opisuje Thukidydes, svätyňa bola veľmi dôležitá a stála v strede dediny s názvom Polichne. Chrám postavený začiatkom 6. storočia pr. Kr.

Apolónov chrám v Syrakúzach

Himera: Svedok starovekých bitiek

Sicílska Himera nepatrí medzi najznámejšie miesta tohto krásneho ostrova a mnohí okolo nej len prejdú bez toho, aby tušili, okolo čoho prešli. Dnešná Himera je limitovaná na ruiny, no v staroveku bola dejiskom mimoriadne dôležitej bitky, ktorá tu v roku 480 pr. Kr. prebehla medzi Gelónom (zo Syrakúz) a Therónom (z Agrigenta), ktorí spoločne bojovali proti Kartágincom. Gréci bitku vyhrali a zabránili tak Kartágu, aby sa zakorenili na ostrove, čím zmenili tok dejín.

Na severovýchodnej strane Himery - tam, kde ležala široká planina sa objavila svätyňa Atény, na významnej polohe smerom k moru, čo bolo potvrdené i archeologickými nálezmi (nápisy či sochy). Najstaršia kultová budova, chrám A je datovaný do archaického obdobia. Vo vnútri chrámu stál podstavec, ktorý pravdepodobne niesol kultovú sochu božstva. S už spomínaným novým mestským plánom prebehla aj reorganizácia tohto miesta. Chrám B bol postavený na vrchu ruín chrámu A. Nová stavba je hekatompedon, meria 30,7 m a nemá portikus.

V období medzi koncom 6. storočia a začiatkom 5. storočia pr. Kr. prešla svätyňa opäť renováciou. Pribudli dve nové menšie budovy: chrám C (megaron s naos a sekos umiestnený severne od hlavného chrámu) a chrám D (jednoduchý megaron na južnej hranici posväteného okrsku. Chrám víťazstva v sicílskej Himere spomína na vyhratú bitku z roku 480 pr.

Dôležitosť mesta reprezentuje veľký chrám „Chrám víťazstva“ (Tempio della Vittoria) - jediný kamenný monument z celej kolónie. Jeho stavba prebehla v rokoch 470 až 460 pr. Kr. v kanóne dórskej architektúry so 6 stĺpmi v prednej i zadnej časti chrámu, so 14 stĺpmi po stranách, s cellou, pronaos a pokladnicou (opisthodomos). Božstvo, ktorému bol chrám zasvätený, je stále neznáme, ale dáva sa do súvisu so slávnym víťazstvom z roku 480 pr. Pôsobivosť a veľkosť budovy by mohla ukazovať na politické ambície tyranie Eminnidi po víťazstve nad Kartágom.

Základy chrámu a najnižší stupeň stĺpov je všetko, čo dnes ostalo z tohto slávneho chrámu. Našli tu viac než 50 terakotových levích hláv, ktoré slúžili ako chrliče vody pozdĺž odkvapu a niekoľko fragmentov sochárskej výzdoby. Žiadna výzdoba interiéru, ani metopy neboli nájdené.

Segesta: Nedokončený chrám s veľkými ambíciami

Sicílska Segesta ležiaca južne od Palerma a východne od obľúbeného Trapani je síce nenápadné miesto, no kto miluje históriu, musí sa tu zastaviť. V meste stáli kedysi dva posvätné okrsky. V prvom z nich sa nachádzal peripterálny chrám postavený pravdepodobne staviteľmi zo Selinunte. Stál vo vnútri temena, ktorý bol obohnaný múrom z veľkých kamenných blokov. Posvätný okrsok bol v používaný už od 8. storočia pr.Kr. Chrám stojí na kopci v západnej časti mesta. Monumentálny dórsky chrám (peripteros) postavili v druhej polovici 5. storočia pr. Kr. medzi rokmi 430-420 pr. Kr., kedy dosiahlo mesto vrchol svojej moci. Chrám predstavuje symbol túžby mesta dosiahnuť vedúcu pozíciu na sicílskej politickej scéne. Ambiciózny projekt napriek tomu nikdy nebol dokončený, čomu nasvedčuje absencia celly a ďalších iných komponentov.

Chrám v Segeste

Selinunte: Chrámový komplex na juhu Sicílie

Selinunte na juhu ostrova patrí k miestam, kde nájdete nielen jeden, ale hneď niekoľko chrámov, ktoré prežili do dnešných dní. Patrí tak spoločne s mestom Agrigento medzi najfascinujúcejšie staroveké miesta celej Sicílie. Na Akropole kedysi stál posvätný okrsok - temenos. Zo začiatku na ňom boli iba jednoduché budovy a svätyne a až v polovici 6. storočia pr. Kr sa pretvoril do monumentálnej formy. V strede posvätného okrsku, na mieste starého megaronu, vyrástol veľký chrám Tempio C.

Chrám C bol najväčším chrámom stojacim na Akropole. Bol postavený v dórskom štýle so šiestimi stĺpmi v prednej časti, so 17 stĺpmi po stranách a obsahoval cellu, pronaos a adyton. K chrámu orientovanému na východ viedlo schodisko, ktoré zdôrazňuje jeho monumentálnosť. Okolo 4/4 6. storočia pr. Kr. bol za chrámom C postavaný úplne nový chrám s názvom Tempio D. Je to dórsky chrám peripteros s peristatis, kde je 6 stĺpov v prednej časti, 13 po stranách. Má cellu, pronaos a adyton. V južnej oblasti temena stoja chrámy Tempio A a Tempio O, ktoré boli postavené v polovici 5. storočia pr. Kr. Obe budovy sú postavené v dórskom štýle, ale upravené vzhľadom k novému architektonickému modelu prísneho štýlu.

Táto svätyňa, ktorá bola jednou z hlavných verejných posvätných oblastí prešla vo 4. storočí pr. Mimo mestskej zástavby v blízkosti prístavu pri ústí rieky Cotone na kopci Marinella sa nachádzal posvätný okrsok kde dnes stoja ruiny troch veľkých chrámov. Najsevernejšou z troch budov je kolosálny chrám Tempio G. Ide o jednu z najkrajších architektonických stavieb v západnom gréckom svete. Chrám nikdy nedokončili. Bol postavaný v dórskom štýle ako pseudodipteros (peristatis je vo väčšej vzdialenosti od celly). Týmito črtami je veľmi podobný Apolónovmu chrámu v tureckej Didime v Malej Ázii. Vzhľadom na tento fakt je celkom možné, že ide o chrám Apollonion, hoci na rovnaké miesta sa kladie aj Zeus, ako sa spomína na „Tabuli zo Selinunte“.

Ide o veľký kameň s nápisom nájdeným v ruinách chrámu. Epigraf vyjadruje vďaku mesta Selinunte bohom za vojenské víťazstvo. V nápise sa Zeus objavuje ako jediný boh dvakrát a venuje sa mu špeciálne poďakovanie. Na južnej strane stál ďalší, tento krát menší chrám Tempio F. Dórsky chrám predstavoval peripteros s dlhou cellou s pronaoom a adytonom. Peristatis mala šesť stĺpov v prednej časti a 14 po stranách a bola čiastočne uzatvorená stenami, čo je nezvyčajná črta. Mysteriózny prírodný kult bol v spojení s Dionýzom, božstvom ktoré je s istotou zastúpené v pantheone mesta. Bol uctievaný na akropole v Megara Nisea s menom Nykteilos.

Najjužnejšou budovou je chrám Tempio E, ktorého existencia je doložená do polovice 6. storočia pr. Kr. Uvažuje sa, že by mohol byť zasvätený Afrodite. Budova je dnes viditeľná vďaka rekonštrukcii, počas ktorej sa pozbierali spadnuté časti a postavili do pôvodnej pozície. Chrám bol niekoľko krát prebudovaný do konečnej podoby. Posledné stavebné úpravy prebiehali v rokoch 470-450 pr. Kr. Chrám dekorovali metopami, ktoré znázorňovali mytologické výjavy - Herakles a Antiopé, Artemis a Encelados alebo Zeus a Héra. Metopy boli zhotovené v štýle, ktorý predstavoval prechod medzi neskoro archaickým umením a prísnym štýlom.

Prítomnosť Héry na jednej z metop a umiestnenie chrámu neďaleko prístavu (božstvo bolo tradične spájané s oblasťami mimo mesta a s obchodnou aktivitou), presvedčilo niektorých bádateľov, že Héra bude vhodnejší kandidát na miesto božstva, ktorému bola svätyňa zasvätená. Mimo hradieb neďaleko prístavu na kopci Gaggera stál ďalší posvätný okrsok. Jedna z najdôležitejších svätýň patrila Demeter Malophoros. Ide o božstvo s chtonickým významom v spojení s reprodukciou a obnovením rastového cyklu. Spojitosť je zvýraznená aj neďalekou polohou nekropole. Používanie svätyne je doložené do konca 7. storočia, kedy bola postavená prvá budova. V 6. storočí pr. Kr. bol megaron nahradený chrámom s pronaom a adytonom. Na východe neďaleko od chrámu stál oltár s priehlbinou. Bol objavený spolu s množstvom votívnych predmetov.

Počas 5. storočia pr. Kr. pristavili k chrámu propylon, čím dostal monumentálnejšiu podobu. Na juhovýchodnom rohu svätyne stál malý temenos - jednoduchá svätyňa obkolesená vlastnou ohradou zasvätená Hekate. Na sever od temena Malophoros stál ďalší nezávislý posvätný okrsok zasvätený bohovi s menom Zeus Meilichios (sladký ako med). Je to ďalší boh spojený so záhrobným životom.

Agrigento: Údolie chrámov

Najfascinujúcejšie miesto si nechávame na koniec. Je ním staroveký Akragas, dnešné Agrigento na juhu Sicílie, kde na vás čaká celé „Údolie chrámov“. Božstvo, ktorému bol chrám zasvätený, je dosiaľ neznáme. Dnešnú interpretáciu predstavujúcu chrám bohyne Concordie alebo chrám svornosti ako prvý uviedol Tomaso Fazello (1498-1570), mních, ktorý prebral názov z latinského nápisu nájdeného v blízkosti chrámu. Medzi bádateľmi pretrváva konflikt o tom, komu je chrám naozaj zasvätený. Samotný chrám (označovaný aj ako Tempio F) postavili niekedy medzi rokmi 440-430 pr. Kr. Štýl prezentuje prechod z archaického do klasického staviteľstva. Architektúra je v harmónii s perfektne prepracovanými detailmi čo zodpovedá dórskemu kanónu. Budova je peripteros, obohnaný radom stĺpov. Má portikus so šiestimi stĺpmi v prednej časti a pretože ide o dvojitý pronaos, niekedy býva označovaný aj ako amphyprostylos s portikom na oboch stranách. Krepida so štyrmi schodmi, na ktorej stoja stĺpy, má 39,44 m po dĺžke a 16,9 m po šírke. Peristyl tvorí 34 stĺpov (6x13).

Chrám Tempio della Concordia patrí k trom najlepšie zachovalým chrámom staroveku. Okrem neho sa týmto titulom môže pýšiť Theseion na Gréckej Agore v Aténach a chrám bohyne Héry v talianskom Paeste. Jeden z dôvodov, prečo sa tak výborne zachoval bol fakt, že v 7. storočí bol prerobený na kresťanskú baziliku biskupa Gregora z Agrigenta. V podobe baziliky zostal chrám až do roku 1788, teda takmer desať storočí. V spomínanom roku sa chrám vrátil do pôvodnej podoby. Cella merala 28,36 m x 9,44 m. Stĺpy boli pôvodne omietnuté imitáciou mramorovej omietky, Nie sú žiadne stopy po sochárskej výzdobe na metopách čo naznačuje, že boli pravdepodobne maľované obrázkami zobrazujúcimi božstvo, ktorému bol chrám zasvätený.

Na okraji údolia Hypsas, na západnej strane oblasti zvanej Collina dei Templi stál posledný z chrámov Agrigenta. Rozkladal sa na pozostatkoch starovekého sacellum, ktoré bolo zapracované do chrámu. Chrám je hexastylos s peristatis tvorenej 34 stĺpmi (6x13). Vulkánov chrám meral 43 metrov po dĺžke a 20,65 m po šírke. Takmer nič s výnimkou niekoľkých architektonických kúskov sa nezachovalo. Na základe nálezov sa chrám môže datovať do obdobia okolo roku 430 pr. Za mestskými hradbami na rovine San Gregorio, vo vnútri posvätného okrsku, kde stálo viacero chrámov, sa nachádzal Asklepiov chrám (Tempio H). Opis tohto chrámu sa zachoval vďaka gréckemu historikovi Polybiovi. Pravdepodobne ho postavili v období od druhej polovici až po koniec 5. storočia pr. Kr. Chrám bol pseudodipteros s pronaos a cellou. V interiéri stála známa Myrónova socha Apolóna ukradnutá Kartágincom Himilkom. Vrátil ju až Scipio Africanus po bitke pri meste Zama. Táto dórska stavba je datovaná do roku 450 pr. Kr.

Údolie chrámov v Agrigente

Ďalšie významné chrámy v Grécku

V Grécku sa nachádza množstvo ďalších významných chrámov a pamiatok, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre tejto krajiny:

• Apolónov chrám v Bassai: Stavba z 5. storočia pred naším letopočtom, ktorú nájdete v opustenej krajine juhozápadného Peloponézu.
• Heraion na Samose: Antické archeologické nálezisko s masívnymi pozostatkami chrámu, zasväteného bohyni Hére.
• Asklépiov chrám v Epidaure: Svätostánok, ktorého zvyšky sa zachovali do súčasnosti, predstavoval najvýznačnejšie liečiteľské centrum celého staroveku.
• Delfská veštiareň: Hlavný chrám veštiarne v Delfách vyrástol na miestach geologického zlomu v úžasnej krajine niekoľkých terás vo výške približne 600 metrov.

Staroveké Grécko zanechalo nezmazateľnú stopu v histórii a kultúre Európy. Návšteva týchto chrámov a pamiatok je jedinečnou príležitosťou na prenesenie sa do minulosti a spoznanie života a viery starých Grékov.

tags: #chram #v #grecku #popis