Sekvojovec Mamutí: Zaujímavosti o Impozantnom Stromu

Sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum), často nazývaný aj kalifornská sekvoja, je stromom, ktorý v sebe nesie legendárnu históriu, krásu a neuveriteľnú odolnosť. Patrí medzi najväčšie stromy na Zemi. Tento prehistorický ihličnan je symbolom dlhovekosti, mohutnosti a stability.

V prehistorických časoch boli hojne rozšírené v Severnej Amerike, Eurázii, v Číne, na Novom Zélande a v Austrálii. V celej Európe sa rozšíril ako okrasný a parkový strom.

Medzi stromy, ktoré do 19. storočia rástli na zemeguli len v USA patrí aj Sekvojovec mamutí. Latinský názov Sequoiadendron giganteum. Do Európy sa šišky i semená z toho stromu vyvážali a šírili až od 2. polovice 19. storočia.

Na Slovensku sa sekvojovec pestuje až na 23 miestach.

Charakteristické znaky a vzhľad

Sekvoja je strom týčiaci sa do neba. Strom dosahuje výšku 50 až 85 metrov s priemerom kmeňa 6-8 metrov. Jeho monumentálny kmeň môže dosahovať priemer až 7 metrov, zatiaľ čo výška stromu sa môže vyšplhať až na impozantných 85 metrov. Svojou antukovou výrazne sfarbenou kôrou, s chumáčmi visiacej kôry z kmeňa a tmavo zeleným ovisnutým ihličím jasne dáva najavo, kto je stredobodom pozornosti. Svojim vzhľadom ľahko zatieni ostatne nenápadne stromy.

Sekvojovec patrí medzi ihličnaté stromy, jeho vajcovitá kužeľovitá koruna s pomerne hustými, voľnými konármi má, ale trochu iné listy. Malé lístky podobné šupinám, ktoré pevne priliehajú na konáre a pomáhajú znižovať stratu vody. Jeho ihličnaté listy sú krátke a majú charakteristický strieborný odtieň, čo dodáva stromu jedinečný vzhľad.

Mladé stromy majú krásny, široko-pyramídový tvar s vetvami, ktoré klesajú na koncoch. Už v mladom veku zaujme pravidelným kužeľovitým tvarom, neskôr prechádza do masívneho, monumentálneho vzrastu s charakteristickou hnedočervenou kôrou. Červeno-hnedé konáre sú mierne previsnuté so vzpriamenými koncami. Ihličie tohto stromu je ostré a modravo-zelené, špirálovito usporiadané. Tento ihličnan zdobia mladé vzpriamené šišky, ktoré po dozretí v druhom roku zvyčajne opadávajú.

Kôra sekvojovca mamutieho je hrubá (30-50 cm), čo mu poskytuje ochranu pred požiarmi.

Životný cyklus a odolnosť

Je to najrýchlejšie rastúci ihličnan na Zemi - narastie asi 110 cm ročne. Dosahuje vysoký vek aj keď nepatrí medzi držiteľov rekordu. Staršie stromy môžu mať aj vyše 2200 rokov. Sekvojovce patria medzi najstaršie živé organizmy na Zemi, v jednom prípade dokonca počet letokruhov naznačil ich 3500 ročnú existenciu.

Jeho kmeň obsahuje minimálne množstvo živice a hrubá vláknitá kôra mu dovoľuje rásť aj v oblastiach s vyšším výskytom požiarov. Sú odolné voči požiarom, skromné množstvo živice s hrubou, vláknitou kôrou pomáhajú sekvojom prežiť lesné požiare. Semená sa uvoľnia zo šišiek vysušených ohňom, čím sa umožní prenikanie slnečného svetla, čo pomôže semenáčikom prežiť.

Pri požiari sa zo šišiek uvoľnia semená a v spálenej okolitej vegetácii im už nič nebráni dotknúť sa nebies. Navyše stromy sa dokážu regenerovať. Keď sú konáre spálené alebo polámané, z kmeňa vyrastú nové výhonky. Strom dokáže tvoriť z kmeňa nové výhonky a tým si udržať zdravý vzhľad, ale, čo je hlavné, stabilitu, ktorú pri takej výške nevyhnutne potrebuje.

Pestovanie a starostlivosť

Stromy uprednostňujú vlhké podnebie, suché letá, zasnežené zimy a horské úbočia v nadmorskej výške 1500-2000 m. Najviac sa mu darí na plnom slnku alebo v polotieni, v hlbokých, vlhkých, dobre odvodnených pôdach. Sekvojovce preferujú priepustnú pôdu s dostatkom humusu a najlepšie sa im darí v hlbokých, hlinito-piesočnatých pôdach. Je dôležité udržiavať pôdu neustále mierne vlhkú, ale zároveň sa vyhnúť dlhodobej premočenosti, ktorá by mohla spôsobiť problémy s koreňovým systémom.

Pestovanie: rastie relatívne rýchlo, v hlbších, živných, dobre priepustných pôdach, na slnečnom mieste bez priameho úpalu. Dobre znáša letné vysoké teploty aj zimné nízke teploty ale nie je priaznivcom rýchlych teplotných zmien. Aj keď sekvojovce sú pomerne odolné voči mrazu, mladé stromčeky si vyžadujú špeciálnu starostlivosť počas zimy. Je vhodné chrániť koreňový systém pred mrazom pomocou mulčovania alebo vhodných ochranných materiálov. Mladé sekvojovce by mali byť pravidelne zalievané, najmä počas suchých období, aby sa zabezpečila ich zdravá a silná vegetácia. Konáre sekvojovca mamutieho môžu byť jemne skracované, aby sa podporil ich správny tvar a rast.

Mladšie rastliny sú citlivejšie na mráz, je nutná zimná ochrana. Nie je vhodné ho udržiavať strihom, strih nepôsobí vizuálne dobre. Strihať môžete mladé stromy, ale vďaka jeho rýchlemu rastu vám neskôr rovnako utečie av nízkej výške ho neudržíte.

Sekvojovce na Slovensku

U nás Sekvojovec mamutí dorastá do výšky asi 50 metrov. Síce nedosiahne výšku jeho zámorských bratov, ale naše podmienky mu vyhovujú, čo dokazujú aj exempláre vysadené v parkoch. Je to strom, ktorý sa do našich parkov skvele hodí, keďže odoláva teplu, žije dlho a nič mu v našich podmienkach nebráni v raste. V záhrade pôsobí ako výrazná solitérna dominanta, v parkoch a krajinárskych výsadbách vytvára trvalú hodnotu na celé generácie.

Na západnom Slovensku sa nachádza napríklad v areáli sokoliarskeho klubu na hrade Červený kameň. Na východe Slovenska nájdeme Sekvoju v areáli kúpeľov Štós, v Botanickej záhrade v Košiciach a na Slanskom hrade. Rastie aj v parku pri lesníckom múzeu v Banskej Štiavnici.

V Slavošovciach sa nachádza malé arborétum, v ktorom sa podarilo vypestovať dva kusy Sekvojovca obrovského. Ročný prírastok majú okolo jeden meter do výšky, čo činí dokopy asi 20 m. A obvod kmeňa v prsnej výške činí 1,10 m. Do zoznamu pestovateľov Sekvojovca mamutieho na Slovensku patria aj Slavošovce.

Sekvojovec mamutí v Dolnej Krupej

V dolnej Krupej 150 ročný Sekvoj mamutí má obvod kmeňa 503 centimetrov a vysoký je 48 metrov. Jeho jedinečnosť obdivuje každý návštevník. Sekvojovec mamutí v parku v Dolnej Krupej oslávil 160 rokov. Strom dal vysadiť majiteľ kaštieľa a panstva v Dolnej Krupej Rudolf Chotek, milovník prírody a ovocinár, ktorý v miestnom chotári vysadil množstvo stromov, najmä čerešne, jablone a slivky, bol priekopníkom vo výsadbe orechov a pestoval vinič a chmeľ.

Sekvojovec v parku neďaleko kaštieľa sa viaže s menom Márie Henriety Chotekovej, známej pestovateľky ruží. Bol vysadený na počesť jej narodenia v roku 1863, teda presne pred 160 rokmi. Mohutný strom kužeľovitého tvaru neraz zasiahli blesky. Najsilnejší z nich doň udrel v roku 1978: rozčesol hornú časť sekvojovca na dve časti a ten prišiel o niekoľkometrovú špičku, ktorá mu pomaly dorastá. Strom je inšpiráciou pre umelcov a vďačným objektom kamier a fotoaparátov. I samotný kaštieľsky park s rozlohou 17 hektárov je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Prírodno-krajinársky celok v modernom anglickom štýle vybudoval v rokoch 1813 až 1819 belgický záhradný architekt Christian Henrich Nebbien.

Symbolika a význam

Tieto stromy priťahovali silu z nebies na zem a pomáhali vytvoriť mystické spojenie s prírodou a divokými tvormi. Symbolizuje chrabrosť, večnosť, osvietenie. V mnohých kultúrach sú sekvojovce mamutie vnímané ako symboly sily, odolnosti a dlhovekosti.

Najväčšie sekvojovce na svete

Najväčším stromom sveta je sekvojovec Generál Sherman rastúci v americkom národnom parku Sequoia park. Jeho odhadovaná hmotnosť bez vetviev je 1385 ton dreva. Napriek tomu, že nie je ani najvyšším, ani najširším stromom na svete, kladie sa na prvé miesto kvôli odhadu veľkosti objemu kmeňa. Od roku 1879 nesie strom meno amerického generála z občianskej vojny Williama Shermana. Celková drevná hmota tohto známeho exemplára zodpovedá výnosu dreva z približne hektára borovíc. Najstatnejšie exempláre rastú v Kalifornskom národnom parku sekvojí, kde podliehajú ochrane. Krátko po objavení týchto gigantov sa viacero amerických prezidentov osobne zasadilo za ich zachovanie.

Tabuľka: Základné informácie o sekvojovci mamutom

tags: #sekvojovec #mamuti #svaty #anton