Chrámy Zosnutia Presvätej Bohorodičky sú významné sakrálne stavby s bohatou históriou. Tieto chrámy, zasvätené Zosnutiu (Nanebovzatiu) Bohorodičky, majú hlboké korene v kresťanskej tradícii a sú dôležitými centrami duchovného života. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj týchto chrámov na Slovensku a v zahraničí.
Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky v Smolensku
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Nižnom Hrušove
V obci Nižný Hrušov sa nachádza gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Pôvodne bol tento chrám rímskokatolícky a bol zasvätený Najsvätejšej Eucharistii. Bol postavený v druhej polovici 14. storočia a v roku 1615 dostal novú vežu. Neskôr, v roku 1836, bol prestavaný a dnes slúži ako gréckokatolícky chrám.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Kuzmiciach
V rokoch 1905 - 1907 veriaci gréckokatolíckej cirkvi z Kuzmíc a Silvaša vybudovali svoj Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Kuzmiciach. Vysviacku chrámu vykonal užhorodský gréckokatolícky biskup mons. Július Fircák, čo nasvedčovalo, že farnosť už patrila do pôsobnosti tohto biskupstva.
Farské matriky gréckokatolíckej cirkvi boli vedené oveľa skôr, presnejšie od roku 1770. Žiada sa uviesť, že do roku 1924 patrili Kuzmice a Silvaš do Gréckokatolíckeho farského úradu v Brezine /Kolbaš/. V uvedenom roku sa Kuzmice a Silvaš odčlenili a vytvorili samostatný Gréckokatolícky farský úrad v Kuzmiciach, ktorého farnosťou bol Silvaš. Kuzmickú gréckokatolícku faru postavili roku 1925 a miestny gréckokatolícky kňaz /pop/ býval dovtedy v tamojšom súkromnom príbytku.
V roku 1970 bol preložený na Gréckokatolícky farský úrad v Kuzmiciach Imrich Vasilčák, ktorý zabezpečil generálnu opravu Chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a farskej budovy.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Silvaši
Počas obdobia predmníchovskej ČSR a prvého slovenského štátu chodili silvašskí gréckokatolíci na bohoslužby do Kuzmíc. Až po prechode frontu v druhej svetovej vojne sa v prvých rokoch obnovenej ľudovodemokratickej ČSR rozhodli vybudovať vlastný chrám. Výstavbu začala roku 1947 súkromná firma Frk a spol. Na výstavbu chrámu každý gréckokatolík prispieval podľa svojich možností.
Gréckokatolícky chrám sa napriek uvedeným problémom podarilo roku 1949 v obci postaviť. Jeho slávnostnú vysviacku vykonal prešovský gréckokatolícky biskup mons. Pavel Peter Gojdič za asistencie kňazov zo širokého okolia. Chrám bol zasvätený Panne Márii - Matke Ustavičnej pomoci.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľubici
Gréckokatolícka farnosť v Ľubici má svoje sídlo na adrese: GKFÚ, Gen. Svobodu 121, 059 71 Ľubica. Farnosť je zasvätená Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pričom titul Narodenia Presv. Bohorodičky sa používa od roku 1930 a v Ľubici v Kežmarku od roku 2008.
Zoznam farárov a správcov farnosti:
- Do roku 1944: filiálka Ihľan
- 1944-1948: Gejza Tressa
- 1948: Valentín Kibalčič
- 1948-1950: Ján Čisarik
- 1968-1969: Ján Čisarik
- 1969-1983: Andrej Zima
- 1983-1989: Ján Babjak, SJ (neskorší prešovský eparcha)
- 1989-1890: Milan Kuzmiak
- 1990-1999: Igor Zimovčák
- 1999-2008: Pavol Nižnik
- 2008-2019: Peter Fedor
- 2019-?: Marián Sterančák
Súčasným správcom farnosti je Marián Sterančák. Významnou udalosťou vo farnosti bola návšteva Vladyku Milana Lacha, SJ, pomocného biskupa Prešovskej archieparchie, ktorý slúžil svätú liturgiu v rodnej Ľubici.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia. V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností. V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove.
Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Projektantom novej gréckokatolíckej cerkvi bol staviteľ Jozef Turčáni. Výstavba chrámu bola realizovaná v rokoch 1818 - 1825. Jeho slávnostná vysviacka sa uskutočnila 28. augusta 1825 na sviatok nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.
V chráme je nádherný ikonostas, na ktorom dominantnou ikonou je Smrť Panny Márie. Spolu s ňou sú tam umiestnené aj ikony Ježiša Krista, Matky Božej, Sv. Mikuláša. Prístavbou sachristie roku 1901, zakúpením umelecky hodnotného lustra, vydláždením interiéru keramickou dlažbou a osadením okenných vitráží (1907) bola dostavba chrámu prakticky ukončená.
Katedrála Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Smolensku
Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (rus. Собор Успения Пресвятой Богородицы, Успенский собор) v ruskom meste Smolensk je katedrálnym chrámom Smolenskej eparchie Ruskej pravoslávnej cirkvi. Zasvätená je Zosnutiu (Nanebovzatiu) Bohorodičky. Prvý chrám bol na tomto mieste postavený kniežaťom Vladimírom Monomachom v roku 1101.
Dnešný chrám bol vybudovaný na pamiatku obrancov mesta Smolensk, ktorí v roku 1611 radšej zapálili strelný prach v muničnom sklade v chráme, aby sa nedostali do zajatia poľským okupantom. Explózia chrám výrazne zničila a obrancovia zahynuli. Nový chrám sa začal budovať po pripojení mesta k Rusku. Jeho stavba však trvala pomerne dlho. Začal ho stavať v roku 1677 A. Koroľkov. V stavbe pokračoval v rokoch 1732 až 1740 A. I. Šendeľ. V plnej kráse bol dokončený až v roku 1772. Chrám má tradične jednu väčšiu a štyri menšie kupoly. Pozoruhodným je jeho ikonostas s veľkou vrstvou zlata, ktorý očaril aj Napoleonových vojakov v roku 1812, keď okupovali mesto. Pochádza z 18. V chráme sa nachádzajú aj relikvie svätca z 13. storočia Merkuria Smolenského.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Zdobe
Podľa tradície ľudí, Zdoba bola už oddávna gréckokatolíckou farnosťou. Z tradície vieme, že v Zdobe bol drevený chrám, ktorý pravdepodobne stál v dnešnej farskej záhrade.
Chrám sa skladá z troch častí: predsieň, loď a svätyňa. Vo svätyni za oltárom sa nachádza obraz, „Uspenije Presvjatoj Bohorodicy“. Všetky maľby sú od košického maliara Orosza. V chráme sa nachádza Ikonostas, ktorý bol postavený v septembri roku 1912. Rezbárom a oltárnym staviteľom bol Anton Helfer z Bardejova. V lodi chrámu sa nachádzajú stropné maľby: Vzkriesenie, Krst Pána Ježiša, štyria evanjelisti.
Na stenách lode je Krížová cesta v reliéfoch, ktorú zhotovil vtedajší o. Michal Vasiľ. V interiéri sa nachádzajú obrazy akademického maliara Mikuláša Klimčáka a to obraz Kráľovnej pokoja a po stenách Sv. Cyril a Metod, a z druhej strany sv. Gorazd a sv. Naum. Vo svätyni nad žertvenikom je obraz Pána Ježiša od známeho východoslovenského maliara Bohdanovského.
Posviacka chrámu bola v roku 1983. Svätenie vykonal vtedajší diecézny biskup Mons. Ján Hirka, v tom čase ordinár Prešovskej diecézy.
Gréckokatolícka farnosť v obci Poša
Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra. V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje.
Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa. V súčasnosti, podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011, má farnosť Poša 854 gréckokatolíkov vrátane filiálnej obce Nižný Hrušov (250).
V roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi.
Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980. Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870.
V rokoch 1996-97 boli odstránené niektoré prístavby, po stranách hlavnej veže boli vybudované nové kaplnky v vežami, postavila sa priestranná sakristia, WC, vymenili sa okná a zaviedlo sa ústredné kúrenie. Upravil sa aj terén okolo chrámu a roku 2002 sa položila zámková dlažba.
V roku 2018 sa urobila revízia svetiel a zásuviek v celom chráme, upravil sa vstup v chráme s ikonou Matky ustavičnej pomoci, vymenili sa niektoré svietidlá v chráme a natreli sa okná chrámu. Taktiež boli vymurované aj nové spovedelnice. Takisto sa pri rekonštrukčných prácach v roku 2018 vytvorilo miesto pre imobilných veriacich v chráme a taktiež zriadili miestnosť pre rodiny s malými deťmi (pri vstupe do predsiene chrámu miestnosť vpravo), keďže veľa detí bolo počas obradov v sakristii.
Chrám je vyzdobený nástennými maľbami majstra Klimčáka. Vľavo sú sv. Cyril a Metod, knieža Rastislav a sv. Gorazd; Ochrana Bohorodičky; zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus a vpravo Zosnutie Bohorodičky. Na strope sa nachádza dielo v dvoch častiach. Prvú tvorí ikona Krista, ktorá je obklopená štyrmi evanjelistami. V dolnej časti - nad ikonostasom je nápis v cirkevnej slovančine: „Blahoslovi duše moja Hospoda a vsja vnutreňaja moja imja svjatoje Jeho“. Nad týmto výjavom sa nachádza ikona Bohorodičky v strede medzi apoštolmi sv. Petrom a sv. Andrejom, v kruhovom nápise „Aby všetci jedno boli“ v hebrejskom, latinskom, gréckom a staroslovienskom jazyku. Túto výzdobu dostal chrám roku 1997. V roku 2019 bol chrám vymaľovaný a mnohé ikony na stenách chrámu boli zreštaurované, s prihliadnutím na byzantskú architektúru. Takisto pod chórom pribudla ikona Nerukotvorného obrazu.
V roku 2000-2001 bol odstránený starý oltár a majster Klimčák pokračoval vo svojom diele výzdobou svätyne. Na čelnej stene je obraz Ježiša-Pantokrátora, naľavo Uvedenie Bohorodičky do chrámu, napravo Obetovanie Pána Ježiša v chráme a na strope v menšom z dvoch sústredných kruhov na modrom podklade s hviezdami je namaľovaný kríž a na ňom holubica, žehnajúca ruka a kniha s nápisom „Premudrosť Božija“.
Zvláštnosťou chrámu v Poši je pri ňom pristavená kalvária, ktorá je jediná z pohľadu gréckokatolíckej tradície v našom biskupstve a je postavená na svahu prístupovej cesty do farského chrámu. Posvätená bola 23. novembra 1941 otcami redemptoristami za čias Pia XII., bl. Biskupa Petra Pavla Gojdiča, komorníka Alexeja Toronského a kaplána Keresteňa.
Pri chráme je starý cintorín. Najstarší náhrobok je z roku 1854. Chrám navštevuje množstvo veriacich. Počas týždňa sa v ňom slúžia dve sv. liturgie.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici
tags: #chram #zosnutia #presvatej #bohorodicky