Kostol sv. Heleny v Stránskom, nachádzajúci sa neďaleko Rajeckých Teplíc, patrí k najstarším sakrálnym stavbám v žilinskom regióne. Táto malebná zrúcanina, ktorá sa týči nad obcou v areáli miestneho cintorína, priťahuje turistov a milovníkov histórie.
Kostol sv. Heleny v Stránskom
História Kostola
Písomné zmienky o presnom roku jeho výstavby sa nezachovali, je však isté, že kostol stál v poslednej tretine 16. storočia uprostred cintorína v severozápadnej časti vtedajšej samostatnej obce. V minulosti bola jeho súčasťou aj drevená ohrada s kostnicou. Podľa šéfa združenia Jána Gašpierika postavili jednoloďový kostol s predstavanou vežou v druhej tretine 14. storočia. Je však možné, že išlo len o prestavbu už stojaceho objektu.
V roku 1368 Dominik Balog požiadal o povolenie postaviť kostol v Stránskom, lebo jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava.
„Pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca,“ zdôvodnil vo svojej žiadosti. Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostal jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať.
Sakrálna stavba však počas svojej existencia prešla viacerými úpravami. V období renesancie boli realizované úpravy interiéru a kvôli statickým poruchám kostola boli zosilnené konštrukcie pristavaním oporných pilierov v exteriéri. Statické opatrenia boli realizované aj na konci 17. storočia, pričom boli vtedy zamurované aj dve okná vo svätyni.
Veľké nešťastie postihlo Kostol sv. Heleny v roku 1855, keď okolie Žiliny zasiahlo silné zemetrasenie a narušilo už beztak krehkú statiku kostola. V roku 1877 bol preto kostol uzavretý. Od vtedy kostol postupne chátral.
Ruina je typická svojou naklonenou vežou s prasklinou, čo je následok zemetrasenia, ktoré kostol postihlo v roku 1858. V roku 1963 bola ruina Kostola sv. Heleny vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Interiér Kostola
Jednoloďovú drevenú zrubovú stavbu so sedlovou strechou pravdepodobne upravili podľa vzoru staršieho dreveného kostolíka sv. Alžbety v Zábreži, na ktorý sa vonkajšou architektúrou nápadne podobá. Malá pravouhlá svätyňa je otočená na východ, vstup z otvoreného podvežia na západ.
Interiér kostola dopĺňajú úzke okná s masívnym rámovaním, na jednoduchých kovaných mrežiach sú iniciály M. L. a 10 Anno 1776 MKPC. Pôvodný doskový obklad stien interiéru sa nezachoval, na dvojstrannej organovej empore už tiež nezostali žiadne stopy po dekorácii.
Pôvodná maľovaná renesančná výzdoba pochádzala od neznámeho umelca z 1. polovice 17. storočia. Vnútorné zariadenie kostola sa zachovalo len čiastočne. Barokový oltár z 1. tretiny 18. storočia zdobila ústredná plastika svätého Juraja, ktorého meno nesie kostol, súčasťou oltára je polychrómovaná drevorezba zakončená svätožiarou s dvoma anjelmi a olejomaľba svätej Anny a Panny Márie. Z maľovaných erbov a nápisov na ňom je zrejmé, že ho chrámu v roku 1720 darovala rodina Podhorských z Višňového.
Strop nad loďou kostola bol drevený, v presbytériu sa predpokladá sieťová rebrová klenba opretá na štyri štíhle prístenné piliere.
Súčasný Stav a Obnova
Kostol je kultúrnou pamiatkou a v súčasnosti nie je prístupný pre verejnosť. Do roku 1994, kedy v Trnovom dokončili nový kostol sv. V súčasnosti sa o kostol stará správca pamiatky - Občianske združenie Obnova Slovenskej Zeme, ktoré usiluje o jeho záchranu.
Pod archeologickým dozorom očistili kostol od stavebného odpadu, odstránili náletovú vegetáciu, upravili okolie pamiatky, odstránili návažku a suť, ktorá nepriaznivo vplývala na statiku objektu.
Deštrukcia spôsobená statickými poruchami terénu a samotnej stavby pokračovala aj v 20. storočí. Interiér kostola sa stal čiernou skládkou odpadu na miestnom cintoríne a zarástol náletovou zeleňou. Objekt bol v havarijnom stavebno-technickom stave, hrozili mu veľké úbytky a zrútenie značných objemov muriva.
Z pamiatky sa podľa neho zachovalo približne 70 až 80 percent. Je reálne ju opraviť, ale všetko je závislé od financií. Zabezpečili sme ohradenie, zákaz vstupu pod staticky narušené časti objektu a odstránili sme kriticko-havarijný stav konštrukcií. Tiež potrebné výskumy a stavebno-technické posudky pri záchrane pamiatky - zameranie skutkového stavu (3D laserové zameranie a 2D dokumentácia), statický prieskum a posúdenie zrúcaniny, architektonicko-historický výskum s návrhom obnovy, monitorovanie priestorových deformácií objektu.
Spoluprácu s obcou, ktorá je majiteľom pamiatky a mladými dobrovoľníkmi vyzdvihla členka OZ Iveta Gašpieriková. Mladšia generácia má k tejto pamiatke oveľa lepší vzťah. Sú radi, že sa na tom niečo robí. Bola tu iba hromada sutín a keď tu napríklad pár rokov neboli, zostanú užasnutí, čo sa objavilo. Kostolík obnovujeme vďaka spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To nám veľmi pomohlo, pretože dobrovoľné činnosti sa dajú robiť zadarmo - kopať, odvážať. Ale stavebný materiál a lešenie je potrebné zakúpiť. Vďaka nim sa to udialo a je to tu zastabilizované.
Kostol svätej Heleny v obci Stránske je obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie, ktorí prechádzajú Rajeckou dolinou.
Rajecká dolina, kde sa nachádza obec Stránske
Prístup ku Kostolu
Ruina Kostola sv. Heleny sa nachádza na cintoríne, na okraji obce Stránske. Obec sa rozprestiera juhovýchodne od Rajeckých Teplíc a Žiliny na rozhraní Rajeckej kotliny a Lúčanskej Malej Fatry. Ak prichádzate autom, tak parkovať je možné v centre obce alebo v blízkosti miestneho cintorína, kde sa kostol nachádza. Je na to vyhradené menšie parkovisko poniže cintorína.
K ruine kostola z Rajeckých Teplíc vedie niekoľko cyklotrás, ktoré ďalej prechádzajú Rajeckou dolinou. Na bicykli sa tu dostanete vcelku rýchlo. Za zhruba 40 - 60 minút sem viete prísť pešo z centra Rajeckých Teplíc po poľnej ceste, ktorá sa napája na ulicu M.R. Štefánika a 1. Ku Kostolu sv. Heleny samozrejme viete prísť aj verejnou dopravou. Do Stránskeho premávajú autobusy zo Žiliny a Rajca.
Ruina Kostola sv. Heleny sa rozkladá v nižšej časti cintorína v obkolesení hrobov. Okolo ruiny prechádza chodník, ktorý uľahčuje pohyb naprieč cintorínom. Na kostole prebiehajú rekonštrukčné práce, takže v jeho blízkosti, či vo vnútri môžete naraziť na stavebný materiál, prípadne lešenie. Ruinu si však viete bez problémov pozrieť zo všetkých strán, prípadne vojsť dovnútra.
Ruina Kostola sv. Heleny je prístupná bez obmedzení a poplatkov po celý rok. Ruinu sme navštívili viac krát a brána na cintorín, či už spodná, alebo horná bola vždy otvorená.
Patróni kostolov vo farnosti
Kostoly podľa katolíckej tradície pri vysviacke boli zasvätené, a tak zverené pod ochranu niektorému duchovnému patrónovi. Medzi ďalších patrónov kostolov vo farnosti patria:
- Božské Srdce Ježišovo (Rajecké Teplice)
- Nanebovzatá Panna Mária (Rajecké Teplice)
- Všetci svätí (Kamenná Poruba)
- Svätí Cyril a Metod (Poluvsie)
- Svätá Katarína Alexandrijská (Konská)
- Povýšenie Kríža (Kunerad)