Svätá Zem - Izrael je miesto na to najvhodnejšie, pretože je tu najväčšia koncentrácia pamiatok na svete. Žiadna krajina neupúta návštevníka práve tak ako Svätá Zem. Pre nás putujúcich kresťanov je zemou Ježiša Krista, zemou evanjelia s najsvätejším miestom, na ktorom stojí naša viera- Golgota, kde za nás Pán Ježiš zomrel a Boží hrob, kde Ježiš zmŕtvychvstal. Pán Ježiš sa tu v Betleheme narodil, žil v Nazarete, tri roky hlásal evanjelium po celom kraji a zomrel tu v Jeruzaleme.
Aj pre ďalšie monoteistické náboženstvá je významným centrom, pre Židov zasľúbenou zemou a pre moslimov svätostánkom. Svätá Zem je krajinou Abraháma, jeho syna Izáka, vnuka Jakuba, krajina Šaula, Dávida a Šalamúna a prorokov Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša a iných.
Púť nebola len obyčajnou „náboženskou turistikou“, lebo súčasťou programu boli aj každodenné sväté omše, ktoré slúžili otec Michal spolu s našim p.farárom Pavlom, modlitby, obnova krstných a manželských sľubov a ďalšie možnosti na rozjímanie. Určite si každý prišiel na svoje a naplnil svoje očakávania, však pre veľa z nás to bol celoživotný sen. Určite sa potvrdilo, že Svätú Zem je lepšie raz vidieť ako o nej stokrát počuť.
Poďme sa ponoriť do histórie a významu niektorých z najdôležitejších miest nachádzajúcich sa v Svätej Zemi.
Betlehem a Bazilika Narodenia Pána
Bývame v hoteli v BETLEHEME (názov voľne Dom chleba), ktorého dejiny začínajú v 11.storočí narodením kráľa Dávida a tento deň začíname práve tu. Na území dnešného Betlehema sa našli pozostatky mlynov a pekární. Ľudia, ktorí prechádzali cez toto mesto a smerovali do púšte, si práve tu kupovali do zásob chlieb. Preto je názov mesta odvodený od slov Bet Lehem, teda Dom chleba.
Vydávame sa k BAZILIKE NARODENIA PÁNA po Golgote a Božom hrobe tretiemu najposvätnejšiemu miesto katolíkov. Bazilika je najstaršia neprebudovaná katolícka bazilika od r.540, aj vďaka Mozaike Klaňanie troch kráľov v perzských oblekoch aj pre rešpektovanie kresťanského kultu na tomto mieste moslimami. Do baziliky vchádzame cez Bránu pokory, každý sa musí zohnúť-pokloniť, pôvodná brána, ktorou mohli prejsť aj kone je znížená zamurovaním.
Obdivujeme krásny zreštaurovaný interiér a jeho výzdobu, kostol od Status quo patrí gréckym-ortodoxným, a tak čakáme kým otvoria Jaskyňu narodenia Pána. Po dlhom čakaní a pretláčaní sa cez úzky vchod do jaskyne sa dostávame dnu. Miesto je očiernené od sviečok, ale my sa hlavne chceme pokloniť na mieste, kde sa narodil Ježiško. Symbolizuje ho pod Oltárom narodenia štrnásťcípá hviezda na mramorovej doske s latinským nápisom: „Tu sa narodil Kristus Pán z Márie Panny“.
Zotrvať môžeme iba chvíľu, aby sme nechali priestor aj ostatným čakajúcim. Jaskyňa je pod hlavným oltárom, predtým tam bola tradičná hosťovská izba, „…v hostinci nemali miesta…“ je zastaralý preklad, myslela sa tým hosťovská izba, tak ako v tom čase stavali domy v Betleheme. Jasličky z jaskyne sa od r.560 nachádzajú v Ríme v Santa Maria Maggiore. Vchádzame aj do Jaskyne mágov, ktoré ako jediné patrí františkánom a môžu sa tu slúžiť sv.omše. Za dverami je skrytá aj ďalšia sieť podzemných jaskýň.
Vedľa baziliky je postavený františkánmi KOSTOL SV.KATARÍNY s krásnym stredovekým chrámovým dvorom a s podobizňou sv.Dieťaťa. Priamo v kostole sú aj schody, ktorými sme zišli do JASKYNE SV.JOZEFA, JASKYNE NEVINIATOK a JASKYNE SV.HIERONYMA, ktorý tu prekladal sv.písmo z vtedajšej aramejčiny do latinčiny.
Tento chrám je postavený v blízkosti jaskyne, ktorá je považovaná za miesto, kde sa narodil Ježiš. Zaujímavosťou je, že predstavuje svetovo najdlhšie neprestajne fungujúci kresťanský chrám a je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Táto jaskyňa má pravouhlý pôdorys, je dlhá 12 metrov a široká 3 metre. Celá je akoby odetá do azbestového súkna, ktoré je darom od Mac-Mahona, prezidenta Francúzska z r. 1884, aby tak jaskyňu ochránil pred prípadným požiarom. Apsida pokrýva Oltár narodenia, ktorý vlastnia ortodoxní Gréci. Pod ňou je na mramorovej doske štrnásťcípá strieborná hviezda s latinským nápisom: „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“ Vpravo sa nachádza tzv. Jaskyňa mágov, ktorú vlastnia františkáni a len na malom oltári v nej je dovolené slúžiť katolícku svätú omšu. Vzadu sa nachádzajú dvere, ktoré vedú do ostatných podzemných jaskýň a otvárajú sa iba raz v roku po polnočnej sv. omši.
Z baziliky sa uličkami Betlehema vydávame na ďalšie zaujímavé miesto- JASKYŇA MLIEKA. Podľa legendy na mieste kvaplo materské mlieko Panny Márie, keď unikali so sv.rodinou do Egypta a jaskyňa zbelela. Byzantská kráľovná Eusébia tu prosila za dieťa a narodil sa jej princ, spravujú tu aj ďalšie poďakovania za narodenie dieťaťa od pútnikov. Prosiaci pútnici sa tu modlia za dar dieťaťa, za rodičov, za deti aj ...
Tzv. Pole Pastierov sa nachádza približne 600 m.n.m a je jedným z predmestí Betlehema. Má asi 6000 obyvateľov, z toho väčšina je kresťanská. Podľa tradície je Pole pastierov miesto, kde pastieri prijali od anjelov posolstvo o narodení Ježiša Krista. Tento kostolík predstavuje podľa legendy miesto, kde sa schovala Panna Mária pri úteku z Egypta a zatiaľ čo kojila Dieťa, kvapka z jej mlieka padla na skalu, čím jaskyňa úplne zbelela.
Jaskyňa Mlieka v Betleheme
Jeruzalem - Mesto pokoja s bohatou históriou
Skoro ráno odchádzame do mesta JERUZALEM ,kde sa odohralo všetko dôležité ako základ pre našu vieru- posledná večera, zoslanie Ducha Svätého, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Pána. História Jeruzalema siaha až do 3.tisícročia pred Kristom. Názov znamená paradoxne Mesto pokoja, aj keď bolo 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát úplne zrovnané so zemou. Biblické dejiny začínajú 1000 rokov pred Kristom po dobytí kráľom Dávidom. Jeho neustále prestavby znamenajú, že nekráčame priamo po miestach, kde Pán Ježiš, mesto je „navýšené“.
Prechádzame cez Jaffskú bránu okolo Citadely, pevnosti Herodesa, kde sa boli Traja mudrci pýtať na narodenie Ježiša. Kráčame dolu kopcom, aby sme sa dostali na úroveň mesta z čias Krista až k BAZILIKE BOŽIEHO HROBU. Postavili ju križiaci a kľúče od nej vlastní moslimská rodina už od 13.storočia. Spravujú ju spoločne cirkvi rímskokatolícka, grécko-ortodoxná, arménsko-ortodoxná, sýrsko-ortodoxná, egyptsko-koptská. V bazilike panuje status quo- každá cirkev tu má svoje bohoslužobné miesto, ktoré musia aj v presne určenom čase upratovať. My začíname sv.omšou v Kaplnke sv. Heleny, nad hlavou máme golgotskú skalu.
Naše skreslené predstavy sa menia, keď zisťujeme, že Golgota a Boží hrob sú tak blízko pod jednou strechou baziliky, ako sa píše v Biblii „pochovali ho neďaleko Golgoty…“.Po svätej omši začína dlhé čakanie v radoch na najposvätnejšie miesta kresťanstva. GOLGOTA - na nej stojí naša viera, tam dal za nás a naše hriechy Kristus život, po čakaní pokľakneme v kaplnke, kde je otvor, cez ktorý sa môžeme dotknúť kameňa, kde bola osadená päta Ježišovho kríža. BOŽÍ HROB, tu zmŕtvychvstal Pán Ježiš a začalo sa naše kresťanstvo s nádejou na večný život; hrob je v Kaplnke Božieho hrobu. Dnu vchádzame cez vstupnú Kaplnku anjela (je tam časť kameňa od hrobu) a pár sekúnd trávime priamo nad jaskyňou autentického Ježišovho hrobu, ktorý je prekrytý mramorovou doskou.
Medzi ďalšie zaujímavé miesta v bazilike patrí tzv. kameň balzamovania, na ktorom bolo podľa tradície pripravované telo Pána pred uložením do hrobu, kaplnky sv.Jakuba, zjavenia sa Márii Magdaléne, zjavenia sa Pána Ježiša svojej Matke, časť stĺpa, pri ktorom bol Pán Ježiš bičovaný, cisterna, kde sa hádzali z popraviska patibulá-priečne ramená krížov- terajšia Kaplnka sv. Heleny.
BAZILIKA USNUTIA PANNY MÁRIE je ďalším miestom, ktoré sme navštívili, aj si trochu pred jej otvorením oddýchli. Dostávame sa k nej cez Sionskú bránu, pretože bazilika je na vrchu Sion, na mieste, kde stál Kostol Usnutia za čias Byzantíncov, podľa tradície na mieste, kde Panna Mária „usnula“- nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Jej hrob našli prázdny, bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy. V súčasnosti na mieste stojí bazilika v neorománskom slohu, s veľkou kupolou, obkolesenou štyrmi vežičkami a zvonicou. Nachádza sa v blízkosti Večeradla a tvorí časť benediktínskeho opátstva Dormition. Obdivovali sme krásnu výzdobu, dielo Školy umenia Mária Laachsa. V suteréne sa nachádza kruhová krypta, v strede ktorej je podstavec zobrazujúcu Pannu Máriu v životnej veľkosti v polohe zosnulých.
Hneď vedľa baziliky je VEČERADLO. Pre kresťanov predstavuje jedno z najdôležitejších miest v Svätej zemi, pretože práve tu ustanovil Ježiš Eucharistiu, sviatosť kňazstva a sviatosť zmierenia, tu umýval apoštolom nohy a zjavoval sa im po zmŕtvychvstaní, zoslal Ducha Svätého a na tomto mieste si apoštoli vyvolili Mateja namiesto Judáša. Na tomto mieste na Sione mali zhromaždisko prví kresťania a stálu tu prvá kresťanská synagóga. Kostol síce nebol zničený, ale viackrát prestavaný. Ostal mu gotický charakter, ale bol premenený na mohamedánsku mešitu.
Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme
Chrámová hora
CHRÁMOVÁ HORA je miesto, kde kedysi stál prvý a druhý jeruzalemský Chrám. Je to plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka, veľká plocha s dĺžkami strán 313,470,2850 a 485 m. Časť západnej steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Dnes je Chrámová hora so svojimi mešitami tretím najposvätnejším miestom moslimov. Mešity vznikli v 7. storočí. Staršia je mešita AL AQSÁ, postavená v triezvejšom stavebnom slohu, ktorá bola niekoľkokrát zničená. Druhá je OMAROVA MEŠITA, ktorá pôvodne neslúžila ako mešita, ale iba ako ochrana posvätného kameňa vo vnútri. Mešita je dominantou Jeruzalema. V súčasnosti patrí nielen medzi najhlavnejšie, ale aj najstaršie a architektonicky najbohatšie mešity na svete. Do diaľky sa vyníma zlatá kupola s priemerom 60 m, ale my sme obdivovali aj steny pokryté modrou majolikou. Do vnútra sme sa nedostali. Stred mešity zaberá mohutná skala, od ktorej je odvodený názov mešity - „Dom na skale“. Podľa židovskej tradície ide o skalu, na ktorej Abrahám obetoval Jahvemu svojho syna Izáka.
Chrámová hora a Múr nárekov
Krížová cesta (Via Dolorosa)
Cestou z chrámovej hory pokračujeme zastaveniami krížovej cesty, ktoré sú v meste. KRÍŽOVÁ CESTA - VIA DOLOROSA (Cesta utrpenia) symbolizuje cestu Ježiša Krista od miesta jeho obžaloby až po miesto jeho ukrižovania na Kalvárii, teda Golgote. V súčasnosti je to asi 1,5 km úzka ulica, plná obchodov. Podľa Nového Zákona a iných kresťanských tradícií má 14 zastavení - prvé dve (Ježiš je odsúdený na smrť a Ježiš berie na svoje plecia kríž) sú v Herodesovej pevnosti Antónia na Chrámovej hore, kde navštívime KOSTOL BIČOVANIA s vitrážami Bičovanie, Pilát si umýva ruky a Prepustenie Barabáša a na nádvorí pred KAPLNKOU ODSÚDENIA, v ktorej je aj miesto, kde vojaci hádzali kocky o odev Pán Ježiša. Ďalších sedem zastavení (Pán Ježiš prvýkrát padá pod krížom, Ježiš sa stretáva so svojou matkou, Šimon Cyrenejský pomáha pánu Ježišovi niesť kríž, Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku, Pán Ježiš druhýkrát padá pod krížom, Pán Ježiš napomína plačúce ženy a Ježiš tretíkrát padá pod krížom) je po kaplnkách v uliciach mesta. My sme vstúpili do Kaplnky 1.pádu, ktorú zaplatili Poliaci a pokračujem po ďalších zastaveniach. Posledných 5 zastavení sme absolvovali už pri návšteve Baziliky Božieho hrobu- X. a XI. bolo na Golgote v katolíckej kaplnke (Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat a Pána Ježiša pribíjajú na kríž) a XII. Pán Ježiš na kríži zomiera bolo na mieste vrcholu kalvárskej skaly v Grécko - ortodoxnej kaplnke. XIII. zastavenie Pána Ježiša skladajú z kríža je Kameň pomazania a posledné XIV. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú je v Kaplnke Božieho hrobu.
Posledným miestom, ktoré sme tento deň navštívili, bol MÚR NÁREKOV- najposvätnejšie miesto judaizmu, je ich duchovným a sociálnym centrom už 1000 rokov. Začali ho uctievať po zbúraní 2. jeruzalemského chrámu a je pozostatkom Herodesových hradieb chrámového návršia. Židia tam stále čakajú na mesiáša, prevádzka je aj so službami celých 24 hodín. Vľavo majú oddelený priestor muži, vpravo ženy o poznanie menší priestor, kde každý svojim spôsobom vykonáva modlitby. Tí ortodoxní aj s týraním remienkami, aby sa dokázali lepšie sústrediť a so zvláštnou krabičkou na čele s citátom s Biblie „Počuj Izrael…“ a počas modlitby sa aj kolíšu, pretože sa má modliť aj telo. Do múra vkladajú svoje prosby vo forme papierikov. Vnútri mužskej časti môžeme vidieť základný kameň Dávidovho, neskôr Šalamúnovho chrámu, tam je najviac modliacich sa ortodoxných židov. Pri vstupe k múru si musíme nasadiť na hlavu čiapočku - Kippu. Židov je na svete 20 miliónov, z toho je iba 20% ortodoxných- ktorí sú vraj vyvolení modliť sa a študovať, vidíme ich v čiernych klobúkoch, aj zvyšok oblečenia je čierny a takto chodia celý rok.
Ein Karem leží 8 km juhozápadne od Jeruzalema v údolí obkolesenom mierne kopcovitou krajinou. Toto miesta sa spája s narodením a životom sv. Jána Krstiteľa, Alžbety a Zachariáša. Nachádza sa tu Bazilika Navštívenia Panny Márie, ktorá bola postavená v r. 1939 na pozostatkoch starších kostolov a predstavuje udalosť Návštevy Panny Márie u Alžbety. V strede mestečka Ein Karem sa nachádza kostol sv. Jána Krstiteľa. V chráme sa nachádza najvýznamnejšie časť - jaskyňa Benediktus.
Krížová cesta (Via Dolorosa) v Jeruzaleme
Nazaret a Galilea
Utorňajší budíček bol náročný. Raňajkovali sme už o šiestej, pretože sme hneď potom opúšťali Betlehem. Cestovali sme na sever do Galilee. Ako prvé sme navštívili karmelitánsky kostol Stella Maris v meste Haifa. Práve tu vznikol aj samotný rád. Kostol stojí na západnej strane hory Karmel nad jaskyňou, kde žil prorok Eliáš. Tu sme mali aj svätú omšu v kaplnke. Potom sme vyrazili späť na cestu. Dorazili sme do Galilee a navštívili najskôr Kánu, kde Ježiš urobil svoj prvý zázrak, keď premenil vodu na víno. Potom sme navštívili Nazaret s Bazilikou Zvestovania. Tento moderný chrám má vo vnútri starobylú stavbu - Jaskyňu Zvestovania, o ktorej sa hovorí ako o mieste, kde bývala Panna Mária, a kde sa jej zjavil anjel Gabriel a priniesol jej správu, že počne z Ducha Svätého. Vo vnútri aj von je dekorovaný rôznymi mozaikami z celého sveta, vrátane Slovenska. Pozrieť sme sa boli aj do susedného kostola svätého Jozefa, kde mal mať podľa tradície svätý Jozef svoju dielňu. Naším ďalším zastavením bola hora Tábor. Na jej vrchol sme vystúpili pešo. Na vrchole kopca sa nachádza kostol Premenenia Pána, ktorý je nazvaný práve podľa miesta, kde sa Pán Ježiš premenil pred učenníkmi.
Nazaret sa nachádza v Galilei, asi 25 k m od Galilejského jazera a 9 km od hory Tábor. Názov mesta je odvodený od slova Nasret, čo v preklade znamená „kvet“. K pútnickým miestam patrí Bazilika zvestovania, postavená na mieste domu Panny Márie, kde archanjel Gabriel oznámil Panne Márie, že si ju Boh vyvolil za matku svojho Syna. Bazilika bola postavená v rokoch 1960 - 69. Vnútro baziliky tvoria dva kostoly.
Hora Tábor je miesto, kde sa udialo premenenie Pána Ježiša. Hora Tábor je vzdialená 9 km od Nazareta a vysoká 588 metrov nad morom.
Na prednej hlavnej strane tohto chrámu sa vo výške týči bronzová socha Vykupiteľa, pod ňou vidíme scénu Zvestovania a trochu nižšie sú vyobrazení štyria evanjelisti. Južná fasáda je zasvätená Márii s nápisom „Salve Regina“. Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly: Spodný kostol, ktorý uchováva jaskyňu Zvestovania ako príbytok Panny Márie a Vrchný kostol, ktorý je zasvätený Márii ako Matke Cirkvi.
Kostol sv. Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu - príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa.
Film: Púť do Svätej Zeme 2019
Bazilika Zvestovania v Nazarete
Rieka Jordán a Genezaretské jazero
Tento slávny vodný tok má tri pramene a celkovú dĺžku 350 km. Pramení v Antilibanónskom pohorí , tvorí prirodzenú hranicu s Jordánskom a vlieva sa do Mŕtveho mora, ktorého hladina je 410 m pod úrovňou mora. Vzniká veľký výškový rozdiel, vďaka ktorému rieka dostala názov Jarad, čo v preklade znamená „nadol sa rútiaci“.
Toto jazero má v evanjeliách viac názvov: Genezaretské jazero, Galilejské more a Tiberiatské more. Je dlhé 21 km a široké 11 km. Zo severu doň vteká rieka Jordán. Má čistú pitnú vodu a tak ako v dobe Ježiša Krista, aj dnes je typické množstvom rýb, ktoré slúžia na obživu okolitému obyvateľstvu.
Kustódia Svätej Zeme a jej poslanie
Bratia františkáni prišli do Svätej zeme v roku 1342 podnietení myšlienkami sv. Františka Assiského ako „pútnici“, aby úkonmi pokánia a modlitbou ohlasovali dobro. Po čase a rôznych historických peripetiách, ich „duch adorácie“ priviedol k tomu, aby vysluhovali bohoslužby v najdôležitejších svätyniach. Posvätná služba a láska k blížnemu ich primäli k starostlivosti o blúdiacich pútnikov, ktorí sa dostali do zemí Východu. Hneď v počiatočnom období ich prítomnosti vo Svätej zemi, bola ustanovená rímskym pápežom takzvaná Kustódia Svätej zeme. Kustódia Svätej zeme bola tzv. františkánska provincia, ktorej členovia mali za úlohu chrániť kresťanské miesta. Činnosť Kustódie Svätej zeme sa potom rozširovala aj do oblastí sociálnej, školskej, osvetovej a Kustódia v tejto činnosti pokračuje dodnes.
V súčasnosti už nie je limitovaná iba územím Palestíny, ale má svoje domy a aktivity aj na území Jordánska, Sýrie, na Cypre, Rhodose a ďalších miestach. Dá sa povedať, že predovšetkým vďaka existencii Kustódie Svätej zeme zostalo kresťanstvo v týchto krajinách dodnes zachované, hoci početný stav kresťanov sa v posledných rokoch rapídne znižuje. Z tohto dôvodu sa Kustódia snaží realizovať rôzne projekty v sociálnej oblasti a takto udržať početný stav kresťanov čo najvyšší.
Kustódia Svätej zeme má svoje zastúpenie v mnohých kresťanských krajinách vo forme tzv. komisariátov Kustódie Svätej zeme, ktoré majú za úlohu podporovať činnosť Kustódie a tým aj snahu o záchranu kresťanstva v Palestíne. Jednou z takýchto úloh je aj pomoc pri organizovaní tzv. zbierky pre Svätú zem (u nás nesprávne nazývanej zbierka na Boží hrob), ktorá sa koná každoročne na Veľký piatok. Aj na Slovensku existuje takýto komisariát.
Kríž Svätej zeme, je grécky kríž - veľký a červený na bielom pozadí, v rohu ktorého sa nachádzajú ďalšie štyri menšie krížiky. Hlavným zmyslom prijatia kustódiou Svätej Zeme tohto symbolu kríža, nie je len v historickom pozadí, s ktorým sú poznačené dejiny Svätej Zeme, ale že nám pripomína Kristovo umučenie a jeho univerzálnu vládu nad celou zemou.
V praxi začiatok a pôvod Kustodie Svätej Zeme je spojený z rokom 1217, rok v ktorom v kostolíku panny Márie Anjelskej, blízko Assisi , kde sa slávila prvá Generálna Kapitula menších bratov. Sv. František s oduševneným gestom rozhodol poslať svojich bratov ku všetkým národom. Svet bol, tak povedané, rozdelený na františkánske "Provincie" a bratia z Assisi, sa rozišli na štyri základne strany sveta. Pri tejto slávnostnej príležitosti nebola zabudnutá ani Sväťa Zem. Medzi jedenástimi matkami-provinciami Radu, sa zjavuje aj tato kustodia Svätej Zeme.
Dokonca i tu, každodenná prax predchádza organizačný plán zhora. V skutočnosti, už v období medzi rokmi 1322 do 1327, niektorí bratia františkáni vykonávali službu v Božom Hrobe. V roku 1333 egyptský sultán zveruje Čenakolo bratovi Rogerovi Guerinimu z Akvitanie. On urýchlené dal vybudovať kláštor v bezprostrednej blízkosti Čenakola. Finančné prostriedky na kláštor boli poskytnuté Neapolskými panovníkmi, Robertom z Anžu a jeho ženou Sančou, dcérou kráľa Jakuba, kráľa Malorky. Títo dvaja panovníci, sa v pravom zmysle považujú "nástrojmi Prozreteľnosti" vo vzťahu k Svätým Miestam. Zohrali kľúčové úlohy pri ich znovu nadobudnutí, či už prostredníctvom svojho diplomatického vplyvu , či už svojou peňažnou pomocou, ktorú poskytli. Vďaka im, ich pomoci a na ich prihovor miestna moslimská autorita priznala františkánom úradné pravo na spravovanie baziliky Božieho Hrobu.
tags: #chram #zvestovania #svata #zem