História kostolov v Čiernom pri Čadci

História farnosti Čierne pri Čadci je úzko spätá s vývojom sakrálnej architektúry a náboženského života v regióne Kysúc. Od svojich skromných začiatkov prešla farnosť mnohými zmenami a transformáciami, ktoré formovali jej súčasnú podobu. Obec Čierne leží na severozápadnom Slovensku na mieste, kde sa spájajú hranice troch krajín - Poľska, Českej republiky a Slovenska. Ide o miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Česka a Poľska. Z českej strany susedí s obcou Hrčava, z poľskej s obcou Javorzynka.

Podľa kronikára dostala obec svoj názov kvôli tomu, že územie bolo pokrývané tmavými čiernymi horami. Ľudová tradícia zase hovorí, že má obec svoj názov podľa čiernej rašelinovej zemi. Obec Čierne ako jedna z mála susedí hneď s dvoma štátmi, keďže v jej chotári sa stretáva hranica s Českou republikou a Poľskom.

V 19. storočí obec patrila, tak ako ostatné obce v okolí, k panstvu Strečno. Podobne ako v susednom Skalitom sa tam v tých časoch hojne ťažilo drevo, ktoré patrilo k hlavným obchodným komoditám Kysúc. Podobne ako obyvatelia na Skalitom, aj obyvatelia z Čierneho pomerne často svoje poddanské robotné povinnosti odrábali formou ťažby dreva.

Kostol sv. Ignáca z Loyoly v Čiernom

Farnosť Čierne má bohatú históriu, ktorá siaha až do 18. storočia. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a informácie o farnosti Čierne, vrátane histórie kostola sv. Ignáca z Loyoly a zmien v personálnom obsadení farnosti. Kostol sv. Ignáca z Loyoly - Jednou z najvýznamnejších pamiatok je kostol sv. Ignáca z Loyoly, ktorý je postavený neogotickom štýle. Kostol sv. Ignáca z Loyoly r. 7. 8. 7. 8.

Patrónom tamojšieho kostola bol už aj v tej dobe sv. Ignác z Loyoly (31. júl), vďaka čomu sa hody na Čiernom usporadúvali na prelome júla a augusta. Obec si v prvej polovici 19. storočia počas hodov pamiatku tohto patróna pripomínala slávnostnými výstrelmi z pušiek. Okrem toho počas slávnostnej omše hrali v kostole aj muzikanti.

Počiatky obce a farnosti

Podľa ústneho podania a obecnej kroniky sa uvádza, že prvý kostol bol postavený na Latonke (Latoňke, Latunke) okolo roku 1630. Väčšia časť územia zvaného Latonka sa nachádza na poľskom území, časť v chotári Skalité a časť je na Vyšnom konci Čierneho, na samom konci čierňanského chotára /Fonšov zárubok/. Do roku 1796 (vznik Farnosti Čierne) chodili Čierňania do kostola v Skalitom.

Do roku 1796 chodili Čierňania do kostola v Skalitom. Museli na ňom vykonať veľké opravy, lebo už v roku 1754 sa o ňom uvádza, že "je blízko zrúteniu a v čase búrky nebezpečný pre prítomných". Kostol sa odlišoval od ostatných domov len tým, že mal pristavenú malú zdobenú vežičku. Na hlavnom oltári stála socha sv. Ignáca z Loyoly, ktorú daroval jezuitský kostol v Žiline. Kostol zasvätili tomuto svätcovi. Náboženská základina venovala kostolu zvon, ktorý vážil 30 libier a medenú lampu pred oltár. Keďže nebol ustanovený kostolník, jeho povinnosti vykonával farár. Prvým farárom bol Ján Špeldan. Fara bola postavená zo starej skalitskej drevenej fary. Bohoslužby sa v drevenom kostole konali do roku 1875, potom ho museli zatvoriť, lebo bol v dezolátnom stave a hrozilo nebezpečenstvo, že sa čoskoro zrúti. Aj keď kostolík neustále opravovali, nemohol mať dlhé trvanie.

Upozornil na to aj biskup a odporúčal postaviť nový, murovaný kostol. Dovtedy sa veriaci zúčastňovali bohoslužieb v dočasne upravenej farskej šope. Stalo sa tak roku 1888.

V roku 1809 bol zakúpený orgán z majetku nebohého farára Ondreja Polkorába, ktorý zanechal farnosti 50 zlatých.

Výstavba súčasného farského kostola

V roku 1888 bol postavený dnešný farský kostol v Čiernom za 16 000 zlatých, ktoré poskytla náboženská základina (Fundus religionis) - patrón kostola. Pri výstavbe pomáhali veriaci z celej farnosti. K dielu priložili nielen svoje mozoľnaté ruky, ale aj srdce, vidiac tak, že čoskoro bude stáť nový Boží chrám. Ba poskytli aj svoje povozy na dovoz potrebného materiálu.

Pri všetkej námahe, ktorú veriaci s radosťou vynakladali, nastala pre nich aj smutná udalosť, keď sa v nočných hodinách zrútila veža kostola. Ľudia sa tým nedali odradiť, znova sa pustili do práce a veža, ktorú postavili, pevne stojí dodnes. Novopostavený kostol slávnostne posvätil nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. Interiér kostola vymaľoval v roku 1906 slovenský akademický maliar Jozef Hanula.

Kostol bol postavený nákladom 16 000 zlatých. Veriaci z celej farnosti pomáhali pri výstavbe svojou prácou. Smutná udalosť - práve postavená veža sa v noci zrútila - neodradila veriacich a čoskoro vystavali novú vežu, ktorá pevne stojí dodnes. Novopostavený kostol slávnostne požehnal nitriansky biskup Augustín Roškováni 4. augusta 1888. Práve on bol veľkým dobrodincom Čierňanskej farnosti.

Rímsko-katolícky kostol sv. Ignáca z Loyoly je postavený v štýle neogotickom. Má jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou s medziklenbovými pásmi, zbiehajúcimi do pilierov.

Interiér kostola vymaľoval v roku 1906 slovenský akademický maliar Jozef Hanula. S tým je zviazaná tragická udalosť: jeho pomocník spadol z lešenia vo výške 5 metrov a zomrel v tešínskej nemocnici na následky zranení.

Má jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý krížovou štukovou klenbou a medziklenbovými pásmi zbiehajúcimi sa do pilierov. Okrem hlavného oltára má kostol dva bočné oltáre. Jeden je zasvätený sv. Jozefovi a druhý Panne Márii. Na hlavnom oltári sú okrem sv. Ignáca sochy sv. apoštolov Petra a Pavla. Na bočnom oltári sv. Jozefa sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Na druhom bočnom oltári sú sochy sv. Antona a sv. Alojza. Z predsiene kostola je vstup do malej kaplnky - „jaskyne“ - Lurdskej Panny Márie.

Zvonica

Dnes sú vo veži kostola umiestnené 4 zvony. Najväčší z nich nesie pomenovanie Sv. Juraj. Je na ňom napísané: „Sv. Juraj - z obetavosti našich amerických farníkov som zhotovený za p. farára Juraja Gajdošíka. Živých zvolávam. Mŕtvych pochovávam. Bohorodičku uctievam. Búrky rozháňam.“ Trochu menší než predchádzajúci je zvon, ktorý kedysi ako jediný nechala kostolu vojenská vrchnosť. Je na ňom napísané: „Refusa per Vilhelmum Fischer Tyrnaviae. Fusa sum utraque e munificentia excellentissimi domini Augustini Roskovanyi episcopi Nitriensi sub Georgio Lencso parocho 1888.“ Ďalšie dva zvony sú malé, uliate v roku 1920, na ktorých je napísané: 1. „R. P . 1920. Svätý Ignác oroduj za nás.“ 2. „R. P . 1920.“

V roku 1917 štát zrekvíroval na vojenské účely tri zo štyroch starých zvonov.

Financovanie a Vybavenie Kostola

Prispel sumou 2 500 zlatých na zakúpenie zvonov a organu. Oltárny budapeštiansky spolok venoval kostolu vnútorné zariadenie v hodnote 600 zlatých, cisár i farníci z niektorých okolitých farností prispeli sumou 100 zlatých. Vnútorné zariadenie preniesli veriaci zo starého kostola. Oltáre ako ich poznáme zo súčasnej podoby postavili v roku 1907 Ján Mládenek, stolár z Kysuckého Nového Mesta. V tom istom roku položili novú dlažbu a zakúpili plastickú krížovú cestu za 1 400 korún.

Pred hlavným vchodom do kostola je kríž, postavený na pamiatku posviacky kostola 4. Nech nám dobrotivý Boh na príhovor Sedembolestnej Panny Márie a nášho patróna sv. Ignáca z Loyoly dá dar pevnej viery, aby nikdy nezarástol chodník a cesta do nášho chrámu, v ktorom človek nachádza odpoveď a zmysel svojho života.

Kostol sv. Bartolomeja v Čadci

Kostol sv. Petra a Pavla na Vyšnom konci

Starosta obce Ing. Pavol Gomola vo volebnom programe v roku 2002 zrealizoval stavbu kostola na Vyšnom konci. Viac ako desať rokov sa konali bohoslužby v základnej škole na Vyšnom konci. Pre dôstojnejší priebeh bohoslužieb bolo nutné hľadať iné riešenie. Veriaci na Vyšnom konci obce sa rozhodli pre stavbu nového kostola, preto duchovní otcovia a zástupcovia občanov na obecnom zastupiteľstve 28. Obec darovala farskému úradu pozemok pod stavbu kostola a na začatie stavebných prác schválila finančnú podporu.

Bola vypracovaná štúdia tvaru a osadenia kostola. Stavba bola naprojektovaná tak, že už svojím vonkajším vzhľadom vypovedá o svojej náplni. Dominantou je vysoká čelná štítová stena dohora sa zužujúca. Pozostáva z dvoch symetrických častí. Symbolizujú dva základné piliere cirkvi - svätého Petra a svätého Pavla, ktorým je kostol zasvätený. Interiér kostola dynamickým tvarom naznačuje zdvih duše smerom nahor k Bohu a spätne od Boha zhora na všetkých ľudí nadol.

Celá stavba kostola bola realizovaná so súhlasom Biskupského úradu v Nitre. Stanovisko Biskupského úradu v Nitre k stavbe kostola sv. Petra a Pavla na Vyšnom konci bolo nasledovné: Predložená architektonická štúdia bola vypracovaná na veľmi dobrej odbornej a technickej úrovni. Kostol projektovali: Ing. Arch. Ľubomír Zaymus, Ing. Zaymusová, Ing. Arch. Pšeničková. Investorom stavby bol farský úrad v Čiernom, stavbu realizovala firma Pajmi s.r.o. V jarných mesiacoch v roku 2006 sa začalo s výstavbou.

Na stavbe pracovalo veľa ľudí. Robilo sa denne desať aj viac hodín. Tí, čo nemohli prísť pracovať na stavbu kostola, pomohli finančne alebo sa za stavbu modlili. Posviacka základného kameňa kostola na Vyšnom konci sa konala dňa 22.04.2006, ktorú vykonal vo farnosti p. biskup Viliam Judák. Stavbu viedla a na priebeh dozerala firma Milana Jurgu a všetci občania, ktorí prispievali svojimi brigádnickými prácami. Počas celej výstavby nevznikol na stavbe finančný dlh.

Slávnostné posvätenie chrámu sa uskutočnilo na deň sv. Mikuláša, 6. decembra 2008. Slávnostná svätá omša bola celebrovaná jeho excelenciou biskupom Mons.

Prehľad významných udalostí

tags: #cierne #pri #cadci #kostol