Obec Cigeľ, ležiaca v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji, má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s banskou činnosťou a významnými šľachtickými rodmi. Vďaka práci v baniach si tunajší ľudia vystavali domy, chlapi mali dobré zárobky a rodinám sa zvýšila životná úroveň.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1362. Cigeľ sa nachádza v Hornonitrianskej kotline a v súčasnosti má približne 1 263 obyvateľov. Obec je známa svojou partizánskou a baníckou históriou, keďže až 60 % obyvateľov pracovalo v baniach v okolí.
Erb obce Cigeľ, ktorý symbolizuje baníctvo a poľnohospodárstvo
Šľachtické Rody a ich Vplyv
Cigeľ pôvodne patril rodu Recsényi (Rišňovských, Recheniovcov), ale po roku 1600 sa spomína ako majetok Sándorovcov zo Slávnice. Rod Šándor bol majetkovo a pokrvne spriaznený aj s ďalšími šľachtickými rodmi hornej Nitry - Ujfaluši, Rajcsányi, Majthényi, Divéky, Tarnóczi, Kostoláni.
V roku 1675 panuje na Bojnickom zámku rod Pálffy, okolie Prievidze pomaďarčuje, obec dostáva pomenovanie „Czigel“. V tom období bolo v obci 37 drevených domov, v ktorých bývalo 324 obyvateľov.
Po roku 1659 sa rozhodli majetok v Cígli založiť za účelom kúpy iného majetku v blízkosti Slávnice. V roku 1660 Sandor dal poddaných sedliakov do zálohy Pálffymu za 1.900 zlatých.
Ďalším majiteľom časti chotára obce Cigeľ bol Imrich Madocsányi z Turca ženatý s dcérou Nitrianskeho vicežupana Ladislava Sandora de Szlavnicza (jeho manželka Erzse Balogh) Annou Sandor de Slavnica. Mal v Cígli tri sedliacke usadlosti a dvoch želiarov. Aj on dal svoje usadlosti do zálohy Pálffyovcom za 1.100 zlatých.
V kronike obce Cígeľ sa uvádza, že všetci traja Šándorovci (teda Michal aj Adam Šándor zo Slávnice, Anna Sandor s manželom Imrichom Madocsányi) v 17. storočí predali majetok v Cígli rodu Pálffy, v kronike sa z tohto obdobia spomínajú aj Géczi (Ghyczy?) a M. Nemček.
Výstavba Kostola
Pálffyovci v roku 1762 postavili kamenný kostol. Tomuto rodu patrili majetky v Cigli, vrátane banských práv až do začiatku 20. storočia.
Kostol sv. Matúša apoštola v Cigli
Pôvodná drevená stavba Kostola sv. Matúša bola vybudovaná okolo roku 1200 na dnešnom Ozanineje vŕšku, predtým nazývanom Benakália. Kostol v období reformácie, viažúcej sa na hornej Nitre približne k rokom 1525 - 1600, slúžil luteránom.
V roku 1762 na mieste starej sakrálnej stavby vyrástol na podnet Karola II. Pavla Engelberta Pálffyho murovaný rímsko-katolícky kostol sv. Matúša apoštola. Výstavba kostola priamo súvisela s rekatolizáciou hornej Nitry, ktorá nastala v období, keď vymreli vlastníci bojnického panstva z protestantského rodu Turzovcov, a Bojnice, spolu s priľahlými majetkami získali katolícki Pálfiovci.
Jednoloďový objekt mal pôvodne drevenú vežu posadenú na streche predsiene, ktorá siahala len mierne nad strechu kostola. Počas opravy v rokoch 1939 - 1947 bola nahradená vysokou kamennou vežou.
Tá vo svojom podkroví ukrýva tri zvony: zvon sv. Matúš (130kg, 1923), zvon sv. Florián (80kg, 1923) a 50 kilogramový “umieračik”, ktorý je spomedzi zvonov najstarší.
Kostol sv. Matúša apoštola bol rekonštruovaný v roku 1834 za pomoci Františka Alojza Pálfiho. Ďalšie reštaurácie prebehli v rokoch 1912 a 1974.
Cigeľ počas SNP a po ňom
Počas SNP v horách nad obcou pôsobili partizánske jednotky, ktorým pomáhali obyvatelia obce. Za pomoc partizánom si tunajší obyvatelia mnoho vytrpeli. Nemecké gestapo po obkľúčení dediny zatklo a vypočúvalo vyše sto chlapov, niektorých v tamojšej krčme kruto mučili a zastrelili, iných peši hnali do Prievidze, kde pokračovalo vypočúvanie a mučenie.
Obete 2.svetovej vojny pripomína pamätník SNP z roku 1966, ktorý stojí pred obecným úradom. Jeho autorom je J. Pamätník padlým, ktorý stojí pred Obecným úradom v Cigli, bol postavený v roku 1966, od roku 1980 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Vo vnútri budovy sa nachádza Izba ľudových a revolučných tradícií, kde je sústredený písomný materiál a fotomateriál o vývoji obce od začiatku tohto storočia až po súčasnosť. Bohato je zastúpený aj materiál o vzniku a priebehu SNP v obci a v pohorí Vtáčnik. Bola otvorená v roku 1971.
Ciglania vybudovali Izbu revolučných tradícií na počesť občanov, ktorých v počte 126 nemecké komando dňa 13.1.1945 zaistilo, brutálne vypočúvalo a mučilo. Na následky krutého mučenia pri vypočúvaní traja zaistení zomreli a piatich Nemci zastrelili. Celkom v II. svetovej vojne padlo 22 občanov Cigľa.
Po roku 1989 tu odrazu ,vyrástli‘ ľudia, ktorí by hneď všetko spojené s bývalým režimom rušili, ničili, búrali a najradšej takmer polstoročnú históriu vymazali z učebníc i pamätí ľudí,“ hovorí starosta.
Prepojenie so Sebedražím
Zriadenie samostatnej farnosti roku 1806 bolo viazané aj na duchovnú starostlivosť o občanov obce Cigeľ. Spočiatku kaplnka patrila pod prievidzskú farnosť. Neskôr bol Cigeľ samostatnou farnosťou, až do roku 1788, kedy bola založená fara v Sebedraží a Cigeľ bol jej bol priradený ako filiálka.
Medzi prvými ordinovanými v Sebedraží bol Ján Vendrinský, ktorý tu pôsobil v rokoch 1808-1810. Po ňom nastúpil na 20 rokov Samuel Zachej (žil v rokoch 1782-1859).
Súčasnosť Obce Cigeľ
V obci nechýba občanom takmer nič, je tu vybudované solárne pouličné osvetlenie, multifunkčné ihrisko, 70 obecných nájomných bytov, športový areál, multifunkčné ihrisko, plynofikácia, kanalizácia a novozrekonštruovaná hlavná komunikácia. Na rade sú rekonštrukcie miestnych komunikácií.
Podujatia, ktoré obec organizuje, sa stali vychýrené nielen v regióne, ale aj celonárodne. Spomenúť treba Pochod vďaky, ktorého už 45. ročník sa uskutoční v januári budúceho roka. Alebo Partizánsku vatru, ktorá je najväčšou vatrou na hornej Nitre a teší sa veľkej obľube miestnych i cezpoľných, či futbalový turnaj SNP.
tags:
#cigel #kostol #do #kostola