Veľké Leváre, obec ležiaca na Borskej nížine pri potoku Rudava, desať kilometrov severne od Malaciek, má bohatú a pestrú históriu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1378 pod názvom Noglew. V prvých listinách sa uvádza ako osada lukostrelcov, ktorí strážili pohraničnú pevnosť. Aj nemecké pomenovanie Grosschutzen naznačuje, že šlo o strážnu pohraničnú osadu. Vývoj názvu je spoločný s vývojom názvu Malých Levárov, len s tým rozdielom, že Veľké Leváre mali vždy predponu nagy alebo groos (veľký).
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1378 pod názvom Noglew. Najzaujímavejšie v histórii Veľkých Levárov bolo 16. storočie. Najprv sa tu usadili chorvátski kolonisti a v roku 1588 na pozvanie levárskeho pána Jána Bernarda z Lembachu prišli habáni (nazývaní aj hutterskí bratia, anabaptisit alebo novokrstenci). V roku 1592 tu postavili okolo štvorcového námestia habánsky dvor viac ráz spustošený. Obec tvorila osobitné panstvo a habáni, keď sa chceli vyhnúť drancovaniam a vypáleniam dvora, museli si kupovať od majiteľov panstva Veľkých Levárov (Lembachovcov, Kolonitzovcov)ochranu.
Veľké Leváre sa od polovice 18. storočia rozvíjali ako zemepanské mestečko s jarmočným a trhovým právom. V 19. storočí vznikli viaceré cechy (čižmári, krajčíri, mäsiari). Pracoval tu panský pivovar, pálenica, parný mlyn a tehelňa. Obyvatelia boli v minulosti známi aj ako vnikajúci pernikári. Tredičné výrobky sa nezachovali.
Letecký pohľad na Veľké Leváre
Významné Pamiatky vo Veľkých Levároch
Veľké Leváre sa pýšia bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré sa odráža v ich historických pamiatkach. Medzi najvýznamnejšie patria:
Habánsky Dvor
Najvýznamnejšia stavebná a historická pamiatka Veľkých Levárov - habánsky dvor - leží na západnom okraji obce pri ceste do Malých Levárov, na južnom svahu s výhľadom na rovinu, cez ktorú tečie Rudava. Je to najväčšia zachovaná lokalita pôvodného obydlia habánov v Európe. V čase svojho najväčšieho rozmachu mala 35 domov. Domy, ktoré stoja okolo štvorcového námestia (rínku), sú z hliny nabíjanej do stien s prútenou výplňou. Typické sú pre ne vysoké slamené strechy s podkrovnými izbami. Habánsky dvor vždy pútal pozornosť svojou čistotou.
Pre jedinečnosť a zvláštnosť konštrukcie vyhlásili habánsky dvor za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Už v roku 1972 vzniklo v obci Habánske múzeum, ktorého základom sa stala súkromná zbierka rodiny Izerovcov rozšírená o dary miestnych občanov. Najcennejšími exponátmi sú nástroje a výrobky kováčskej dielne, fajansové výrobky a cechálie. V súčasnosti je múzeum pre rekonštrukciu zatvorené.
Rímskokatolícky Kostol Mena Panny Márie
Dominantou obce je barokový rímsko-katolícky kostol Panny Márie s dvojvežovým monumentálnym, bohato členeným priečelím. V roku 1729 ho dal na počesť 50. výročia porážky tureckých vojsk pri Viedni postaviť viedenský arcibiskup a kardinál Žigmund Kollmitz. Kostol postavili na mieste bývalého dreveného kostolíka. Je to jednoloďová, na Slovensku ojedinelá baroková stavba s dvoma vežami. Vnútorné usporiadanie kostola sa zachovalo v pôvodnej podobe. Hlavný oltár je pôvodný barokový, zhotovili ho z dreva a vyzdobili postavami anjelov. Po jeho boku je ďalších šesť oltárov, ktorých súčasťou sú vzácne obrazy a postavy svätcov. Pôvodný barokový organ v posledných rokoch modernizovali a rozšírili. Pod organom je erb rodu Kollonitzovcov.
Už v roku 1397 mali Veľké Leváre svoj kostol, ktorý stál na najvyššom bode obce. Hoci o ňom historické pramene hovoria len stručne, vieme, že mal jednoduchú vežu, jeden oltár s maľovaným obrazom a neposvätený zvon. Počas náboženských nepokojov sa dostal do rúk evanjelikov, ktorí ho využívali takmer 80 rokov, až do roku 1674. Na mieste starého chrámu dal začiatkom 18. storočia postaviť nový, veľkolepý kostol kardinál Žigmund Kolonič - významný cirkevný hodnostár a viedenský arcibiskup, ktorého rodové sídlo stálo práve vo Veľkých Levároch. Stavbu viedol architekt Peter Damiani a realizovali ju viedenskí majstri. Trvala štyri roky (1729 - 1733) a už v septembri 1733 bol kostol slávnostne posvätený.
Barokový kostol Mena Panny Márie je mohutná, 44 metrov dlhá a 23 metrov vysoká jednoloďová stavba, do ktorej sa zmestí až 3000 veriacich. Dve 46-metrové veže dominujú panoráme Veľkých Levár a robia z chrámu neprehliadnuteľnú dominantu širokého okolia. Hlavný oltár s olejomaľbou Nepoškvrnenej Panny Márie patrí k najhodnotnejším luiséznym oltárom na Slovensku. Interiér kostola dotvára sedem bočných oltárov - sv. Jozefa, sv. Anny, sv. Františka z Assisi, sv. Matúša, sv. Jána Nepomuckého, Panny Márie Ružencovej a Božského Srdca Ježišovho. Pod chrámom sa nachádzajú dve krypty, kde boli pochovaní príslušníci rodov Koloničovcov a Wenckheimovcov - patrónov kostola.
Kostol prešiel viacerými rekonštrukciami - po druhej svetovej vojne, v 70. rokoch i po roku 1995, keď sa začala rozsiahla obnova oltárov, kazateľnice a fasády. V roku 1958 bol kostol zapísaný medzi pamiatky celoslovenského významu.
Evanjelický Kostol
Evanjelický kostol cirkvi augsburgského vyznania, postavili v rokoch 1787 až 1791 bez veže, s drevenou zvonicou, presne podľa nariadenia Tolerančného patentu Jozefa II. Obnovili ho v roku 1825 v klasicistickom slohu a v roku 1938 k nemu pristavili vežu.
Kaštieľ
Pri barokovom kaštieli z roku 1723 sa nachádza rozsiahly anglický park so vzácnymi drevinami, malými pavilónmi a plastikami alegorických postáv. V súčasnosti sa kaštieľ využíva na zdravotnícke účely.
V roku 1723 dali postaviť nad Rudavou kaštieľ Koloničovci, vtedajší zemepáni Veľkých Levár. Stojí na mieste svojho staršieho predchodcu. Ide o jednoposchodovú trojkrídlovú barokovú stavbu s viac ako 70 miestnosťami. Kaštieľ je umiestnený v parku s rozlohou 14 hektárov. V závere 19. storočia prešiel kaštieľ do vlastníctva rodu Wenckheim. V roku 1931 ho Anton Wenckheim predal aj s parkom Rádu sv. Uršuly (uršulínkam). V roku 1941 od nich kaštieľ odkúpilo ministerstvo vnútra a bol v ňom zriadený psychiatrický liečebný ústav. Fungoval až do konca roka 2004, kedy odišli pacienti a do konca januára 2005 aj zamestnanci. Odvtedy kaštieľ pustne. Jeho majiteľom je Univerzitná nemocnica Bratislava. Kaštieľ a jeho park je od roku 1963 zapísaný v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.
Stĺp Hanby
Pranier alebo stĺpy hanby pochádza zo začiatku 18. storočia. Slúžil na trestanie a verejné pokarhanie za menšie priestupky a krádeže. Na vrchole stĺpa je ruka držiaca meč a kopiju - symboly hrdelného práva. Toto právo mal zemepán a obec, ktorá mala mestské privilégiá. O vykonávaní hrdelného práva svedčí aj názov miestnej časti obce - Šibeničný vŕšok.
Stĺp hanby vo Veľkých Levároch
Farnosť Veľké Leváre: Duchovný Život Obce
Keďže Záhorie patrilo do centrálneho územia Veľkomoravskej ríše, možno predpokladať, že tunajší Slovieni sa dostávali pod misijný vplyv sv. Cyrila a Metoda. Starí Uhri, ktorí zabrali Záhorie po páde Veľkomoravskej ríše, takisto prijali kresťanstvo. Po roku 1000 bolo zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do pôsobnosti ktorého spadalo aj Záhorie. Presne sa nevie, kedy vo Veľkých Levároch vznikla fara. Prvá zmienka o nej je v Štatúte ostrihomskej kapituly z roku 1397, ktorý zaznamenáva existujúce fary v Ostrihomskej diecéze. Leváre sa tu spomínajú pod názvom Levar. Nepoznáme počiatočnú rozlohu farnosti, no možno predpokladať, že jej filiálkami boli viaceré okolité obce. Veľkolevárska farnosť patrila do archidiakonátu šaštínskeho, neskôr do archidiakonátu bratislavského. Vizitoval ju bratislavský prepošt.
Boje o Veľké Leváre v roku 1945
Boje o Veľké Leváre vypukli po Veľkej noci vo štvrtok 4. apríla 1945 v ranných hodinách. (V ten istý deň bola oslobodená i Bratislava.) Nemci sa nechceli vzdať a pri ústupe za sebou zapaľovali domy a stodoly. Boje trvali asi sedem hodín a skončili sa okolo štvrtej hodine popoludní. Až potom mohli ľudia opustiť svoje kryty a uvidieť tú hrôzu.
Škody na kostole a fare dosiahli 371 000 Kčs. Zničená bola strecha Habánskej kaplnky. Poškodeniu neunikol ani evanjelický kostol. Vyhoreli tri domy a 22 stodol. Najtragickejšie boli obete na životoch - 4 miestni obyvatelia a 5 sovietskych vojakov. Veľké Leváre oslobodila 2. ukrajinská armáda vedená maršalom Malinovským.
Školstvo vo Veľkých Levároch
Veľké Leváre sú špecifické pomerne veľkým počtom škôl. Od 17. storočia tu fungovala katolícka, evanjelická a habánska škola a v 20. storočí pribudli viaceré ďalšie.
V roku 1760 postavili vo Veľkých Levároch budovu rímskokatolíckej ľudovej školy (dnes Reštaurácia Verde a Klub dôchodcov). Mala dve triedy (od roku 1912 tri). V roku 1785 si znovu zriadili školu aj evanjelici v priestoroch fary. V roku 1885 vedľa evanjelickej fary postavili novú budovu evanjelickej školy s jednou triedou a učiteľským bytom. V roku 1822 si vo Veľkých Levároch postavili vlastnú školu aj habáni. Mala jednu triedu a učiteľský byt. Chodilo do nej okolo 30 detí, mali vlastného učiteľa, vyučovalo sa po nemecky.
Mlyny na Rudave
Cez Veľké Leváre tečie potok Rudava, ktorého vodnú energiu naši predkovia využívali na pohon mlynov. Už v roku 1595 v urbári veľkolevárskeho panstva sa spomínajú dva mlyny.
Prievoz Cez Moravu
Už z roku 1378 sa nám zachovala písomná správa, ktorá hovorí o činnosti na rieke Morave v priestore neskoršieho veľkolevárskeho prievozu. K tomuto miestu viedla cesta a zhromažďovalo sa tam drevo na ďalšiu prepravu po rieke.