Článok sa zaoberá zložitými otázkami týkajúcimi sa viery, alternatívnych liečebných metód a etických dilem z pohľadu katolíckej cirkvi. Skúma rôzne praktiky a produkty, ktoré môžu byť v rozpore s kresťanským učením, a ponúka kritický pohľad na ich potenciálny vplyv na duchovný život.
Čínska Medicína: Veda alebo Kult?
Čínska medicína vychádza z konfucianizmu a taoizmu a skrýva v sebe nebiblické obrazy Boha a človeka. Boh je neosobným bohom, len neurčitou vesmírnou silou či energiou (panteizmus). Človek je obrazom vesmíru, celý vesmír je premietnutý do človeka (teória makro a mikro systémov, ktorá sa používa bežne vo fyzike, ale alternatívna medicína jej dáva úplne iný význam). Mnohé liečiteľské techniky čínskej medicíny sú spojené aj s vyvolávaním duchov (napr. zasväcovanie akupunktúrnych ihiel rôznym duchom, vzývanie rôznych duchov počas vpichovania ihiel).
Okrem toho Východ neoddeľuje žiadnu svoju aktivitu od filozofie a vyznávaného náboženstva (Západ to robí). To znamená, že podobne ako v kresťanstve formou kultu je účasť na sv. Ak ide o alternatívnu medicínu, Cirkev nás vyzýva, aby sme skúmali či tu nejde o podvod (či je vedecký vysvetliteľná), či nedochádza k poškodzovaniu viery a či nie je v nej prítomný okultizmus (mágia, špiritizmus, veštenie). Takže kritérium, že to funguje, nestačí.
Kritériá pre posúdenie čínskej medicíny z kresťanského hľadiska:
- (1) Je možné zmeniť podstatu čínskej medicíny tým, že oddelíme od nej duchovno? Ak nie, neodporúčam ju. Ak áno, môžeme ju používať.
- (2) Ak čínska medicína nie je vedecký dokázateľná, nie potom podvodom a zneužívaním dôverčivosti iných? Ak áno, neodporúčam ju.
- (3) Ak čínska medicína nie je vedecký dokázateľná, nevytvára sa tým priestor pre poverčivosť? Ak áno, neodporúčam ju.
- (4) Ak ako kresťan praktizujem čínsku medicínu, neprijímam s ňou aj kult iného náboženstva? Ak áno, máme tu dočinenie s hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu. Následkom tohto hriechu je otvorenie sa voči zlým duchom.
Táto technika či metóda liečenia sa vyvinula z akupresúry (tlak prsta a masírovanie akupunktúrnych bodov) a tá zase z akupunktúry (vpichovanie ihiel do akupunktúrnych bodov). Keďže v niektorých krajinách je protizákonné, aby nekvalifikovaný človek pichal ihly do ľudského tela, tak akupresúra sa stala akoby náhradným riešením. Z nej sa postupom času vyvinula tzv. reflexológia a z nej zase neskôr masáž reflexných zón na chodidle.
Ak ide o projekciu ľudských orgánov na chodidlo, je len obmenou teórie o tzv. makro a mikro systémoch, ktoré sa projektujú na najrôznejšie miesta na povrchu ľudského tela (napr. ucho, tvár, dlaň a pod.). Do teraz nebola vedecký potvrdená existencia takýchto projekcií.
Teda základom je tu viera v niečo, čo nie je možné vedecký dokázať. Teda je alebo nie je táto technika v rozpore s kresťanským náboženstvom? Záleží to od toho, čo v nej hľadáme a od koho ju prijímam. Hľadáme, len to, čo nám skutočne môže dať (čo je vedecký dokázane) alebo hľadáme niečo viac a máme k nej poverčivý prístup? Osoba, ktorá nám ju ponúka, má odbornú spôsobilosť a vzdelanie v danej špecializácií alebo je to len liečiteľ, ktorý lieči „na vlastnú päsť“? Čo mi táto osoba - liečiteľ skutočne ponúka a s akým úmyslom mi to ponúka? A v neposlednej miere musíme skúmať aj ovocie, ktoré nám prináša aplikácia tejto liečebnej metódy.
Teória Orgánových Hodín
Je teória, ktorá vychádza s taoizmu (čínske nábožensko-filozofické učenie) a spája sa aj s akupunktúrou. Taoizmus tvrdí, že všetko v prírode sa neustále pohybuje a mení v kruhu. Z tohto logicky vzniklo aj presvedčenie, že aktivita jednotlivých vnútorných orgánov ľudského tela sa tiež mení podobným spôsobom.
Počas 24 hodinového cyklu prechádza aktivita orgánov od minima k maximu a tým sa zároveň mení aj ich tzv. „jin-jang“ hodnota, a to tiež od minima k maximu. Počas tejto doby postupne „pretečie“ všetkými energetickými dráhami ľudského tela (čakry, meridiány) energia nazývaná „čchi“. Dva orgány, ktoré sú voči sebe v opozícií, teda s opačnou aktivitou, sa môžu vzájomne ovplyvňovať, a to podľa akupunktúrnych pravidiel. Túto teóriu orgánových hodin (údaje o hodnote aktivity jednotlivých orgánov) využívajú akupunkturisti k určeniu najvhodnejšej doby pre aplikáciu ihiel.
Uvedené presvedčenie o neustálej zmene všetkého vo vesmíre, ako aj o pravidelných zmenách v ľudskom organizme a v jednotlivých jeho orgánoch, je správne. Vieme totiž, že všetky živočíchy majú „vnútorné hodiny“, ktoré riadia tzv. cirkadiánny rytmus (24 hodinový rytmus). Niet žiadnych pochybnosti o tom, že aktivita napr. mozgu, srdca, svalstva, tráviacej sústavy a ďalších orgánov sa počas dňa mení. Taktiež sa rytmicky menia aj hodnoty hormónov a tonus vegetatívneho nervstva.
Avšak priebeh činnosti či aktivity (doba maxima a minima) orgánov nezodpovedá dobám, ktoré uvádzajú čínske orgánové hodiny. Nebolo vedecký dokázané ani to, že doba maxima organovej aktivity je najvhodnejšou pre aplikáciu ihiel v akupunktúre alebo akéhokoľvek iného lieku. A taktiež nebolo vedecký dokázané krúženie či prúdenie nejakej energie z jedného orgánu do iného orgánu.
Astrológia a Vplyv Mesiaca
Vychádza z astrológie a konkrétne s presvedčenia, že jestvuje tajomný vplyv mesiaca, hviezd, planét a Slnka na prírodu a na osud jednotlivých ľudí, ba dokonca aj celých skupín. Ak ide o vplyv Mesiaca, vraj zvlášť je silný keď sa nachádza vo fáze splnu.
Božie slovo odsudzuje astrológiu: „Opustili všetky príkazy Pána, svojho Boha… klaňali sa celému nebeskému vojsku… (2 Kr 17,16, nebeským vojskom sa myslia hviezdy a planéty) alebo „Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba.“ (Iz 47,13.15).
Z cirkevných otcov asi najviac sv. Augustín odsudzuje astrológiu ako vešteckú praktiku (porov. Vyznania VII, 6; Boží štát V). Z teologického hľadiska nám astrológia prináša nebezpečenstvo deformácie „obrazu Boha“.
Ak ide o samotný vplyv Mesiaca, boli urobené mnohé vedecké pozorovania skúmajúce jeho vplyv na človeka i prírodu. Nespochybniteľným faktom je len jeho vplyv na morský príliv a odliv (tzv. slapové javy), ako aj veľmi malý vplyv na globálnu teplotu, a tým možno aj na rast rastlín. Naopak nezistila sa žiadna spojitosť fázy splnu Mesiaca s úmrtnosťou, vraždami či samovraždami, úrazovosťou, domácim násilím, únosmi, chorobami a ich výskytom, pôrodmi a ich počtom, príjmom na psychiatrické oddelenia alebo iné zdravotnícke oddelenia, alkoholizmom, epilepsiou či námesačnosťou. Okrem toho gravitačná sila Mesiaca (jeho vplyv) nezávisí od jeho fázy, v ktorej sa nachádza, ale od jeho vzdialenosti od Zeme.
Access Bars: Uvoľnenie alebo Okultná Iniciácia?
Vylučuje sa „liečebná technika“ Access bars s kresťanským učením a vierou, alebo je v poriadku takúto techniku absolvovať výlučne za účelom uvoľnenia napätia a odventilovania stresu? Za autora techniky Access Bars je považovaný Američan Gary Douglas.
Myslím si, že nedá sa vedecký dokázať zmena myslenia alebo nejakého presvedčenia či názoru len masírovaním nejakého bodu na hlave, teda s veľkou pravdepodobnosťou sa nachádzame mimo priestor vedy. Doteraz uvedené fakty svedčia o tom, že princípy, na ktorých je založená táto technika, sú v rozpore s biblickým a kresťanským učením.
Kozmetika a MLM: Nu Skin, Herbalife a Podobné
Počula som, že to je sekta, MLM.
Prútikárstvo: Hľadanie Podzemnej Vody alebo Otváranie sa Neznámym Silám?
Prútikárstvo (dnes sa používa pojem radionika alebo rádiostéza; z gr. slov radios - vyžarovanie a aisthesis - vnímanie) je jedným z najstarších spôsobov vyhľadávania podzemnej vody, ložísk rúd či minerálov, rôznych iných predmetov alebo aj ľudí. Prútik (alebo virguľa či kyvadlo) je čiastočne rozštiknutý prút, ktorý prútikár drží za ohnuté a napružené konce. V mieste, kde je hľadaný objekt, sa prútik nečakane skloní hrotom k zemi, dôjde k tzv. prútikárskej reakcii.
Celá táto prax vychádza z presvedčenia, že všetky veci vydávajú určité žiarenie, napr. podzemná voda, minerály, zakopané predmety alebo aj vzdialené osoby. Toto žiarenie je možné vnímať pomocou špeciálneho prútika alebo kyvadla a tým lokalizovať dané objekty.
Prútikár je médiom - prostredníkom medzi viditeľným a neviditeľným svetom, a to vďaka svojej schopnosti vnímania bližšie neurčeného žiarenia pomocou tzv. šiesteho zmyslu. Teda otvára sa na určité sily neznámeho pôvodu. Zvyknú ich nazývať rôzne a tvrdia, že majú nad nimi kontrolu, no nevedia určiť prirodzenosť týchto síl a ani vylúčiť, že sú nimi manipulovaní.
Toto veľmi pripomína veštecké a špiritistické praktiky (doska oui-ja, duch Charli). Prútikári zvyčajne odmietajú, že ide o pôsobenia zlých duchov a usilujú sa vysvetľovať svoje schopnosti optimistický. Napr. tým, že sa otvárajú na podvedomie.
Skúsený okultista už nepotrebuje prútik alebo kyvadlo ako pomôcku pre psychicko-mediumistickú koncentráciu. Okrem toho je zaujímavý aj spôsob, akým prútikári nadobúdajú svoju schopnosť (ide o tzv. verifikáciu). Spočíva v tom, že jedného prútikára verifikuje druhý prútikár, ktorý už bol predtým verifikovaný cez iného. Pripomína to okultnú iniciáciu.
Hriechy Volajúce do Neba o Pomstu
15 ťažkých hriechov, ktoré musíte priznať pred prijatím svätého prijímania (väčšina katolíkov ignoruje)
Kresťanská tradícia hovorí o štyroch peccata clamantia, čiže hriechoch, ktoré volajú do Neba o pomstu. Sú to: úmyselná vražda, sodomia, útlak chudobného a zadržiavanie spravodlivej mzdy. Táto kategória smrteľných hriechov neobsahuje tie najťažšie možné hriechy, pretože žiaden z nich nie je namierený priamo proti Bohu, ale obsahuje hriechy, ktoré zvolávajú Boží hnev spôsobom, ktorý sa pri iných hriechoch neaplikuje.
Zoznam vychádza z pasáží Svätého písma a samo Písmo o nich hovorí ako o hriechoch, ktoré volajú do Neba a v katechizme ich nájdeme po nadpisom Do neba volajúce hriechy. Teda v staršom katechizme, v novších už sodomia vypadla a je možné, že čoskoro vypadne aj ďalší z nich.
Biblické odkazy na hriechy volajúce do neba:
- „Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne.“ (Gn 4,10)
- „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký.“ (Gn 18,20)
- „… zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom.“ (Gn 19,13)
- „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov.“ (Ex 3,7)
- „Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech.“ (Dt 24,14)
- „Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov.“ (Jak 5,4)
Previnenie je v týchto štyroch druhoch hriechu namierené priamo proti prirodzeným inštinktom a teda proti poriadku, ktorý Boh vo svojej prozreteľnej starostlivosti ustanovil pre tento svet. Úmyselná vražda hreší otvorene proti Božej zvrchovanosti, lebo len Boh je pánom života a smrti. Sodomia je perverzia prirodzeného sexuálneho pudu, ktorý je stvorený pre zachovanie ľudskej rasy. Útlak a vykorisťovanie chudobného vykoreňuje z ľudského srdca vrodený zmysel pre súcit a zadržiavanie mzdy robotníkovi útočí na sociálny inštinkt, ktorý bráni vlastníctvo a imanie jednotlivých občanov v rámci štátneho útvaru.
Napríklad aj aristotelovská filozofia postihuje, čo tieto hriechy spája: všetko sú to hriechy proti prirodzenosti. Aristoteles identifikuje človeka ako spoločenského tvora - zoon politikon -, ktorý sa prirodzene organizuje do množstva spoločenstiev vrátane rodiny a politickej spoločnosti. Vražda je extrémne antisociálne správanie, ultimatívne popieranie prirodzeného sklonu človeka spolupracovať s ostatnými v záujme dosiahnutia spoločného dobra. Sodomia v užšom a zvrátená sexuálna aktivita v širšom zmysle, je porušením prirodzeného poriadku plodenia, pretože spôsobuje sterilitu prirodzenej plodnosti ľudstva.
Okrádanie zamestnancov o ich mzdu tiež porušuje myšlienku komutatívnej spravodlivosti. Robotník má právo na plody svojej práce. Keď obrába pôdu, aby vyprodukoval úrodu, využitie obilia je prirodzeným výsledkom jeho práce. Zdierať zamestnancov o ich mzdu alebo platiť menej, ako si ich práca zaslúži, je preto tiež veľkým hriechom proti prirodzenému zákonu.
Vraždy, sodomia, útlak chudobných a okrádanie robotníkov o ich mzdy sú hriechy proti prirodzenosti a proti bratskej spravodlivosti, ktorá je potrebná pre harmonické fungovanie ľudskej spoločnosti. Potraty si ročne vyžiadajú milióny nevinných životov a čo vec ešte zhoršuje je, že sa vykonávajú v rámci prirodzenej rodiny.
Tieto štyri hriechy sú jadrom problému, ktorému čelí vyspelá západná spoločnosť. Je očividné, že tieto hriechy vedú k deštrukcii ľudskej rasy. Preto má Sväté písmo veľmi dobrý dôvod, aby tieto hriechy vyčlenilo do kategórie mimoriadne ohavných zločinov.