Cirkev a jej vplyv na štát: Historický prehľad Slovenska

ÚvodHoci sa dejiny kresťanstva nekryjú iba s dejinami katolíckej cirkvi, podstatná časť kresťanskej histórie nesie pečať katolicizmu. Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. V stredovekej Európe rímsko-katolícka cirkev vo veľkej miere riadila všetky záležitosti súvisiace s duchovným životom. Bolo to obdobie, kedy Biblia nebola dostupná bežným ľuďom ale len kňazom a vodcom tejto cirkvi.R.C. Rímsko-katolícka cirkev sa určite od reformácie v 16. storočí zmenila. V duchu dnešného ekumenizmu vyzývajú mnohí evanjelikáli protestantskú cirkev, aby odsunula rozdiely, ktoré má s Rímom, a usilovala sa o jednotu s katolíckou cirkvou. Je to možné? Je rímsky katolicizmus jednoducho iným aspektom Kristovho tela, ktorý by mal byť pripojený so svojím protestantským náprotivkom? V pozadí snahy o ekuménu je túžba naplniť Ježišovo prikázanie o bratskej láske a svedectvo svetu (Ján 13:34-35).Rok 2017 je rokom Martina Luthera alebo by aspoň mal byť. Pred približne 500 rokmi, 31. októbra 1517, pribil Luther 95 téz na dvere Wittenbergského kostola. Napriek tomu sa ešte v tejto chvíli Luther nestal plnohodnotným protestantom.Ešte pred uverejnením kontroverznej encykliky o životnom prostredí, urobil pápež František v Dóme sv. Marty prehlásenie, ktoré poskytlo pre tento dokument teologický rámec. Jedným z najsledovanejších problémov, s ktorým sa často stretávame v spoločenských vedách je vzťah medzi štátom a cirkvou. Vývoj tohto vzťahu môžeme zachytiť historicky a zároveň ho môžeme skúmať z niekoľkých hľadísk a to vo vzťahu k politickému, ekonomickému, náboženskému, právnemu a spoločenskému systému. Cirkev má v sebe dva podstatné rozmery. Ten prvý je duchovný rozmer, ktorý má svoje zdôvodnenie v duchovnej oblasti a spočíva v pôvode a jestvovaní ako aj trvácnosti z veľkej miery tajomstvom. Druhý rozmer je napojený na usporiadanú ľudskú spoločnosť, ktorá je navonok viditeľná, poznateľná a hmatateľná. Štát aj cirkev sa v priebehu minulosti snažili hľadať a pochopiť svoje úlohy a aj vzájomný vzťah a prostriedky ktorými disponujú sa spoločne snažili využiť v prospech človeka. V histórii však bolo veľmi veľa prekážok, ktoré bránili spolužitiu cirkvi a štátu. 1. Kresťanstvo na území dnešného Slovenska bolo rozšírené určite už aj pred príchodom Slovanov. Koncom 2.

Počiatky kresťanstva na Slovensku

Na území Slovenska obchodovali Slovania s Frankami i Byzantíncami. Christianizácie Slovanov sa začali už v období Veľkej Moravy. Počas nej vznikla Samova ríša (623-658), ktorá sa po jeho smrti rozpadla. Stredovek 3 - Slovania a Veľká Morava.

Mapa Veľkej Moravy

Cyril a Metod priniesli evanjeliá do staroslovienčiny. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za arcibiskupa Veľkej Moravy. Ich činnosť mala významný vplyv na christianizáciu Slovanov.Počas existencie Veľkej Moravy sa používala staroslovienčina ako liturgický jazyk. Zánik Veľkej Moravy v roku 907 znamenal katastrofu pre vnútorne oslabenú ríšu. Starí Maďari porazili spojené vojsko Veľkomoravanov a Bavorov a Veľká Morava zmizla z mapy Európy.Územie Slovenska sa okolo roku 1000 stalo súčasťou nového Uhorského štátu. Pokresťančovanie Maďarov bolo pomalé a začalo až po porážke pri rieke Lech (955). Významnou osobnosťou pokresťančovania Uhorska bol jeho zakladateľ, panovník svätý Štefan.

Svätý Štefan, zakladateľ Uhorska

Stredovek

Postupne sa vykryštalizovalo viacero významných náboženských centier na Slovensku, napríklad Bratislava, Spiš, Trnava, Košice a ďalšie. Ostrihomský arcibiskup a jágerský biskup mali významný vplyv na náboženský život. Tatársky vpád v roku 1241 postihol aj územie Slovenska, ale mnohí obyvatelia stihli včas utiecť do hôr.Cirkev bola v stredoveku nositeľkou kultúry a vzdelania. Mnísi rôznych rádov, ako benediktíni a premonštráti, sa starali o náboženské potreby širokého okolia a vykonávali aj činnosti sociálnej pomoci.Slováci husitskú vieru neprijali, ostávali verní katolicizmu.

Reformácia a protireformácia

V 16. storočí Uhorský panovník Ľudovít II. prehral bitku pri Moháči a Turci obsadili Uhorsko. Reformácia vyústila do ďalšieho rozkolu v Cirkvi, od ktorej sa oddelili luteráni, kalvíni a anglikáni. Turci útočili na Balkán a strednú Európu.Tridentský koncil priniesol so sebou skutočnú katolícku reformu. Mikuláš Oláh a Peter Pázmaň boli významnými osobnosťami protireformácie. Vystúpenie Štefana Bočkaja výrazne oslabilo celé Uhorsko. Počas tureckých vojen sa viedli tvrdé boje, ktoré decimovali civilné obyvateľstvo. Mnohé územia sa dočasne od katolicizmu odtrhli.Počas osmanskej okupácie sa dočasne od katolicizmu odtrhli územia Balkánu. Na prelome 17. a 18. storočia pokračovali v hrdinskom boji proti osmanskému nebezpečenstvu. Počas protireformácie sa na Slovensku reorganizovali farnosti a mestá sa stali náboženskými a kultúrnymi strediskami. Na území Slovenska vykryštalizovalo viacero významných náboženských centier. Išlo o Bratislavu, Spiš, Trnavu, Košice a i.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Rakúsko-Uhorsko

Liberálna kritika Cirkvi silnela v každej oblasti. Počas Veľkej francúzskej revolúcie boli vo Francúzsku zabité desaťtisíce kresťanov. Niektorí slovenskí národní buditelia boli katolícki kňazi, ktorí sa angažovali v presadzovaní záujmov slovenského národa.Pri formovaní slovenského národného života zohrali významnú úlohu banskobystrický biskup Štefan Mojzes, kňaz Andrej Radlinský a Andrej Kmeť. Rozvoj slovenského národného života nepríjemne ukončilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1868. Začalo obdobie násilnej maďarizácie a potláčanie kultúrneho a národného života nemaďarských národov uhorskej monarchie.Situácia v Uhorsku sa zhoršovala a v 19. storočí čoraz viac Slovákov začalo z Uhorska odchádzať do cudziny. Odhaduje sa, že z Uhorska odišlo takmer 1,5 milióna Slovákov. Mnohí z kňazov odchádzali najmä kvôli maďarskému prenasledovaniu. Kanadskí Slováci podporovali činnosť Matice Slovenskej i Spolku sv. Vojtecha.

Československo

Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo množstvo národných štátov, vrátane Československa. V novom štáte existoval negatívny vzťah ku katolíckej Cirkvi. Počas medzivojnového obdobia pôsobili významní katolícki politici a kňazi, ktorí sa venovali pastorácii a pomoci biednym obyvateľom. Juriga, biskupi Karol Kmeťka, Marián Blaha a Ján Vojtaššák.V 30. rokoch sa v popredia v Nemecku dostal Adolf Hitler a jeho NSDAP. Mníchovské a Viedenské dohody zapríčinili koniec Československa. Nemecku a veľká časť Slovenska s maďarským obyvateľstvom pripadla Maďarsku.V takejto situácii počas rokovania HSĽS 5. a 6. 10. 1938 v Žiline spolu s ďalšími stranami prijali „žilinskú dohodu“, ktorá pojednávala o slovenskej autonómii. Pražská vláda ju prijala a 7. 10. 1938 vymenovala krajinskú autonómnu vládu na čele s katolíckym kňazom Mons. Jozefom Tisom. Na základe Mníchovskej konferencie sa uskutočnila Viedenská arbitráž z 2. 11. 19. 11. 1938 prijal pražský parlament zákon o slovenskej autonómii, čo už však republiku nezachránilo. Prezident Beneš utiekol do Anglicka a 30. 11. 1938 bol na jeho miesto zvolený Emil Hácha. HSĽS sa v dôsledku chaosu v kompetenciách začala prikláňať k plnej samostatnosti. Toto vyhovovalo aj Nemecku. Po krátkej intervencii armády ČSR na Slovensku po 9. 3. 1939 a zbavení Mons. Jozefa Tisa funkcie predsedu autonómnej vlády, udalosti už nabrali rýchly spád. Hitler si pozval Mons. Tisu do Berlína, kde mu predložil dilemu: buď samostatnosť, a potom garancie zo strany ríše alebo nebezpečenstvo zo strany susedov. Mons. Tiso požiadal prezidenta Háchu o zvolanie Slovenského snemu na 14. 3. 1939, na ktorom po jeho referáte snem povstaním členov odhlasoval vznik samostatného štátu. Na čelo vlády bol menovaný Mons. Jozef Tiso. „15. 3. 1939 nemecké vojská obsadili české krajiny. Bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava.“ 1. ČSR prestala prakticky existovať. Po 14. a 15. 3. 1939 sa vzájomné vzťahy, medzi Svätou stolicou a novými štátnymi útvarmi na území Československa, skomplikovali. Počas vojny prestali diplomatické styky medzi československou exilovou vládou v Londýne a Svätou stolicou existovať, aj keď Svätá stolica formálne pražského nuncia neodvolala, na druhej strane však udržovala diplomatické vzťahy so Slovenským štátom, ktorý prezident Beneš a jeho exilová vláda neuznávali. Modus vivendi bol podľa exilovej vlády stále platný. Beneš sa preto snažil o obnovu diplomatických stykov, čo však bolo až do r. 1944 zo strany Svätej stolice bez odozvy. Samostatná SR vznikla pod tlakom Nemecka. V ústave sa definovala ako kresťanský štát. Z pápežských sociálnych encyklík vychádzalo stavovské zriadenie, čo sa však v praxi nikdy nerealizovalo. Slovenskému štátu vládol autoritatívny režim, ktorého podoba prechádzala svojím vývojom a zmenami. Vládnucou stranou bola HSĽS, čo bola strana prevažne konzervatívna a katolícka. Na jej čele stál katolícky kňaz, prezident Mons. Jozef Tiso, dôsledkom čoho sa výrazne zmenil prístup štátnych orgánov voči Katolíckej cirkvi a zvýšil sa jej vplyv v politickom živote. Počas celej existencie Slovenského štátu, ale hlavne v jeho prvých rokoch existencie, bola Katolícka cirkev úzko prepojená na politický systém, najmä zastúpením kňazov v politike. Predsedom vlády a neskôr prezidentom bol katolícky kňaz Mons. Jozef Tiso. V Štátnej rade SR pôsobili traja katolícki kňazi: spišský biskup Ján Vojtaššák - podpredseda Štátnej rady v rokoch 1940 - 1945 (delegovaný HSĽS), správca SSV Ján Postényi - člen Štátnej rady v rokoch 1940 - 1943 (delegovaný prezidentom SR), pápežský prelát Andrej Marsina - člen Štátnej rady v rokoch 1940 - 1945 (delegovaný HSĽS). Kňazi tvorili asi jednu pätinu poslancov Snemu SR. Na základe volieb z decembra 1938 bolo do snemu zvolených 63 poslancov, z toho 11 rímskokatolíckych, jeden gréckokatolícky a jeden evanjelický kňaz. Aj po zmenách v zložení parlamentu v nasledujúcich rokoch zostal percentuálny podiel kňazov na úrovni približne 20%. Od konca r. Reforma školstva bola jednou z najústretovejších zákonov voči Cirkvi. Školstvo bolo zreformované na tzv. holandský spôsob. Štátne ľudové školy zanikli, ostali len konfesionálne a obecné školy. Vzniklo niekoľko nových stredných katolíckych škôl. Teologická fakulta bola začlenená do bratislavskej Slovenskej univerzity. Na povznesenie vedy vznikla r. 1940 pri SSV Katolícka akadémia. Po vzniku Slovenského štátu zavládla v krajine vcelku pokojná atmosféra paternalistického režimu, ktorý síce zrušil demokratické slobody, ale aspoň zo začiatku nerozpútal žiadne prenasledovanie svojich ideových odporcov a predovšetkým obyvateľom Slovenska v prvých rokoch vojny zaistil pokoj a relatívny blahobyt v dobe, keď všade naokolo začala zúriť vojnová víchrica. To je pravdepodobne dôvod, prečo starší ľudia doteraz spomínajú na Slovenský štát v dobrom. Tento idylický obraz, ale netrval dlho. Postavenie Katolíckej cirkvi v Slovenskom štáte malo neblahé následky do budúcnosti cirkvi a je dodnes témou, ktorá je používaná proti cirkvi, keď však chceme byť objektívny treba povedať, že väčšina biskupov, veľké množstvo kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich, sa nestotožňovalo s rasistickými zákonmi, s porušovaním ľudských práv a často s nasadením vlastného života pomáhali tým, ktorí to potrebovali. Aj to treba brať do úvahy, keď hodnotíme toto ťažké obdobie, aby sme sa vyhli zovšeobecňovaniu, lebo to nevedie k poznaniu objektívnej pravdy. Na mieste je však aj pokora a ľútosť zo strany predstaviteľov cirkvi, keď sa vyjadrujú o tomto období.

Komunizmus

Po druhej svetovej vojne sa Československo stalo súčasťou východného bloku. Komunistický režim prenasledoval katolícku cirkev a ponechal jej len kostoly a farské budovy. Cirkev bola úplne závislá od štátu. Mnohí kňazi a rehoľníci boli uväznení, napríklad biskup Michal Buzalka a gréckokatolícky biskup Pavol Gojdič.Počas komunistického režimu sa veriaci angažovali v rôznych tajných spoločenstvách a objavujú sa tajne vysvätení kňazi. Vznikali mariánske hnutia a spoločenstvá ako Taizé. Pápež Ján Pavol II. sa prihováral Slovákom spoza hraníc.V roku 1989 bola podpísaná zmluva medzi Svätou stolicou a ČSFR, ktorá znamenala zlepšenie vzťahov medzi štátom a cirkvou. Po páde komunizmu sa katolícka cirkev začala aktívne angažovať v politickom živote. Povolili sa aktivity veriacich a vznikli rôzne katolícke inštitúcie, napríklad rádiá a televízie.V súčasnosti čelí katolícka cirkev výzvam spojeným s modernizmom a sekularizáciou, ale zároveň sa snaží reagovať na nové spoločenské a kultúrne javy.

Prehľad udalostí a osobností

Nasledujúca tabuľka zhŕňa kľúčové udalosti a osobnosti v dejinách katolíckej cirkvi na Slovensku:

Obdobie	Udalosti/Osobnosti	Vplyv
Veľká Morava	Cyril a Metod	Šírenie kresťanstva a staroslovienčiny
Stredovek	Náboženské centrá (Bratislava, Spiš, Trnava, Košice)	Rozvoj kultúry a vzdelania
Rakúsko-Uhorsko	Štefan Mojzes, Andrej Radlinský, Andrej Kmeť	Slovenskí národní buditelia
Slovenský štát (1939-1945)	Jozef Tiso	Úzke prepojenie cirkvi a štátu
Komunizmus	Michal Buzalka, Pavol Gojdič	Prenasledovanie cirkvi

Historiografické pohľady na dejiny katolíckej cirkvi

Pre vyváženosť je namieste spomenúť niektoré diela, ktoré sa zaoberajú dejinami kresťanstva a katolíckej cirkvi:Mircea Eliade: Dejiny náboženských predstáv a ideíJozef Špirko: Cirkevné dejinyPaul Jahnson: Dejiny kresťanstvaAugust Franzen: Malé cirkevní dějinyHans Küng: Katolícka cirkevZnámy tübingenský teológ švajčiarskeho pôvodu a teologický poradca II. vatikánskeho koncilu Hans Küng je autorom knihy Katolícka cirkev. Stručné dejiny, ktorá na Slovensku vzbudila rozporuplné reakcie. Periodiká, ktoré sa k cirkevnej problematike zväčša vyjadrujú kriticky, knihu nadšene vítajú ako pokus o otvorenú komunikáciu cirkvi so spoločnosťou. Naopak, príspevky v katolíckych médiách, napríklad v rádiu Lumen a v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (11. 11. 2003) knihu a jej autora ostro kritizujú a spochybňujú užitočnosť jej vydania na Slovensku.Küng je totiž teológ, ktorý má na jednej strane elitné teologické vzdelanie na rímskej Pápežskej gregoriánskej univerzite a parížskom Institute catholique, ako 32-ročný sa stal riadnym profesorom katolíckej teológie v Tübingene, bol oficiálnym teologickým poradcom II. vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) a do roku 1979 viedol katedru dogmatickej a ekumenickej teológie. Pre svoje názory, predovšetkým pre svoju kritiku dogmy o neomylnosti pápeža, sa však dostal do sporu s centrálnymi vatikánskymi inštitúciami a v roku 1979 mu Vatikán vzal poverenie vyučovať katolícku teológiu. Odvtedy účinkuje na štátnom Inštitúte ekumenického výskumu, veľa publikuje, stále pôsobí ako katolícky kňaz a ako teológ spolupracuje s predstaviteľmi iných náboženstiev a nenáboženských inštitúcií.Diskusia v katolíckej cirkvi sa často vedie v rovine prijateľnosti či zavrhovania Hansa Künga, pričom jedna skupina ho považuje za ďalšieho z veľkých teológov, nepochopených vo svojej dobe, a druhá mu nevie prísť na meno. Nebolo by dobré vstupovať do takto postavenej polemiky, naopak, o Küngovej knihe sa žiada predovšetkým vecná diskusia a argumentácia. Tá je zložitá, lebo prvoradým problémom knihy nie je predstavenie historických faktov (na nezrovnalosť niektorých upozorňujú spomínaní kritici knihy), ale otázka teologických princípov, na ktorých spočíva interpretácia historických udalostí.Küng nie je typ historika, ktorý by chcel dejiny cirkvi opísať v udalostiach a dátumoch, ale je fundamentálnym a dogmatickým teológom, ktorý v dejinách hľadá súvislosti a vysvetľuje ich. Predkladaná kniha je na Slovensku neozvyčajná predovšetkým interpretáciou dejín cirkvi, jej východiskami, kritériami a tiež vnímaním perspektív cirkvi. Na Slovensku je vecná diskusia ťažšia aj preto, lebo teologické vedomie je vzdialené celkovému svetovému vývoju. Príčiny tohto stavu sú pochopiteľné - západná teológia zvládla počas 20. storočia a predovšetkým na koncile prechod od obrannej sterilnej novoscholastickej teológie ku komunikatívnej teológii, akceptujúcej moderný spoločenský kontext a súčasné myšlienkové východiská. Slovensko za ten čas zažívalo štyridsaťročnú nútenú izoláciu od vývoja v západných krajinách, čoho dôsledkom bolo teologické zaostávanie. Navyše - štatistická kresťanská väčšina v slovenskej spoločnosti nenúti k myšlienkovému vyrovnávaniu sa s moderným myslením tak, ako keď je kresťanstvo pod tlakom sekularizácie.Vydanie Küngových stručných dejín katolíckej cirkvi je však jedným zo znakov, že cirkevno-spoločenská konfrontácia v demokratickej spoločnosti bude čoraz častejšie sprevádzaná aj intelektuálnou diskusiou. Keďže teológia nie je len súčasťou teoretickej prípravy budúcich kňazov, ale predstavuje kritickú intelektuálnu reflexiu kresťanskej viery, do tejto diskusie bude vstupovať čoraz viac veriacich i neveriacich. Ako sa to celé začalo.