S pohnutou históriou farnosti v Ohradzanoch je úzko spätá aj história tunajšieho kostola. Presný rok založenia farnosti zatiaľ nie je známy.
Stavebný vývoj kostola
Prvý kostol postavili v Ohradzanoch už pred rokom 1549. Na nevhodnom geologickom podklade začali v roku 1719 stavať druhý kostol, tretí v poradí v barokovo-klasicistickom slohu bol dobudovaný v roku 1774. V pamätnej publikácii k 100-mu výročiu zriadenia košického biskupstva z r. 1904 sa uvádza, že už v r. 1706 uprostred obce stál kostol.
Na jeho mieste stojí súčasný kostol, postavený v rokoch 1937 - 1939.
Moderný kostol postavený v roku 1940? na mieste barokovo-klasicistického sakrálneho objektu z roku 1774, ktorý zničil požiar. Priestorové riešenie pozdĺžneho pôdorysu ráta s transeptálnou dispozíciou bočných výklenkov, sprostredkujúcich centrálny zámer, ktorý zdôrazňuje aj fasáda s priradením hmôt jednotlivých prístavieb a rizalitov k masívu hlavnej lode. Apsidiola bočného výklenku a polkruhové zakončenie presbytéria sú členené arkádovo usporiadanými lomenými oknami, ich profil pripomína orientálne stavby. Zvuková arkáda veže je riešená na spôsob konvexného usporiadania organových píšťal. Veža je krytá vysokým ihlancom.
Kňazi a kapláni pôsobiaci vo farnosti Ohradzany
Neuvádza však žiadne meno kňaza, ktorý by účinkoval ako riadny farár vo farnosti Ohradzany.
„Menoslov ohradzanských farárov v knihe: A Kassai Százéves Egyházmegye Torténeti Névtára es Emlékkonyve 1904 II. str. 556 je nepresný. Pisateľ niektorých (kňazov) vynechal, ako Juraja KLUKNYAVSKEHO, ktorý bol farárom v rokoch 1763-1768, alebo Michala MARJANIKA 1778-1790. Ale ako farárov napísal Adama Baricsko a Cseszník Albína, sninských kaplánov, ktorých do Ohradzian posielal Jozef Škultety, sninský farár, dokiaľ sám neprišiel do Ohradzian za farára.
Ba aj on sám je tam zapísaný od r. 1811-1812 ako Jozef potom zase od r. BLANÁR Jozef st. BLANÁR Jozef ml. GAJDOŠ Ferdinand O.P.
Treba však pripomenúť aj to, že okrem týchto známych farárov, ktorí pôsobili vo farnosti Ohradzany, účinkovali tu aj niekoľkí kapláni. Okrem už spomínaných kaplánov, ktorých do Ohradzian posielal sninský a neskôr aj ohradzanský farár Jozef Škultéty, z dokumentov, ktoré sa zachovali na rím.-kat. farskom úrade v Ohradzanoch sa dozvedáme mená dvoch kaplánov, ktorí v 18. storočí účinkovali v Ohradzanoch.
V tomto dekréte doslovne čítame: L. J. C. Dilecte Fili! Notum reddo Dn per me sub hodierno Capellanum Dn P. Joannem Hamulyák translatum haberi ad Capellaniam Harsányiensem, in cujus locum disposui P. Antonium Hancsovszki seminarii mei Agriensis alumnum, illum proinde in pace ire sinat, hunc vero venturum fraterne complectatur. Carolus Eppisc.
Tiež kanonická vizitácia prvého košického biskupa Andreja Szaboa, ktorá sa uskutočnila v Ohradzanoch 5. augusta 1816 spomína ohradzanského kaplána Jána Kadlubjaka. Čítame v nej okrem iného: „Parochus ejus habet unum Cooperatorem pro nunc Joannem Kadlubbják. Natus in Possessione J. Cottmi. Arva ingremiata Parentibus Libertinis. (Farár má jedného kaplána, nateraz Jána Kadlubjaka. Narodil sa v obci Pekelník na Orave. Pochádza z počestných, nezávislých rodičov. filozofiu absolvoval v Jágri, teológiu v Košiciach, kde bol aj prijatý medzi klérus v r. 1810. Za kňaza bol vysvätený v r. 1814. Hovorí slovensky a maďarsky.
V súčasnosti je duchovnou správou obce Ohradzany a filiálnych obcí Sopkovce, Baškovce, Víťazovce poverený vdp. Mgr.
Farnosti Ohradzany boli pri svätej omši 6. októbra odovzdané relikvie svätého Gerarda Majellu na verejné uctievanie (ex ossibus). Farský Chrám Nanebovzatia Panny Márie sa ozýval spevom a modlitbami domácich i pútnikov z celého Slovenska. Svätú omšu celebroval a v homílii priblížil živý vzťah sv. Na záver požehnal obraz talianskeho svätca, ku ktorému boli relikvie slávnostne uložené, a tak sú vo farnosti prístupné na verejnú úctu pre všetkých.
Svätý Gerard sa narodil zbožným rodičom Dominikovi a Benedikte v Muro Lucano na juhu Talianska. Už ako dieťa sa veľmi rád modlil. Obrovské šťastie naplnilo jeho dušu, keď mohol v desiatich rokoch pristúpiť k svätému prijímaniu. Tu sa začala jeho hlboká láska k Ježišovi v Oltárnej sviatosti. Modlitbou posvätného ruženca si každý deň uctievaal aj Pannu Máriu. Túžil stať sa rehoľníkom a v roku 1752 zložil rehoľné sľuby u redemptoristov, pokorne pracoval ako krajčír, kostolník, kuchár či vrátnik. Starostlivosť o chudobných vykonával s radosťou a svedomito. Neskôr vážne ochorel a 15. októbra 1755 zomrel. Za svätého bol vyhlásený v roku 1904.
Do sŕdc rodákov z Hradištských vrchov a pútnikov sa hlboko zapíše 11. Komunita Cenacolo v Kráľovej pri Senci aj tento rok zrealizovala deň otvorených dverí.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Tabuľka: Prehľad Farárov Pôsobiacich v Ohradzanoch
| Meno Farára | Roky Pôsobenia |
|---|---|
| Juraj KLUKNYAVSKY | 1763-1768 |
| Michal MARJANIK | 1778-1790 |
| Jozef Škultéty | 1811-1812 |
| Jozef Blanár st. | Neznáme |
| Jozef Blanár ml. | Neznáme |
| Ferdinand Gajdoš O.P. | Neznáme |