Cirkev Adventistov Siedmeho Dňa: História a Viera

Cirkev adventistov siedmeho dňa je kresťanská denominácia, ktorá vznikla v 19. storočí v Spojených štátoch amerických. Jej história, viera a poslanie ju odlišujú od iných kresťanských cirkví.

História a Vznik

Adventisti siedmeho dňa sú cirkvou, ktorá vďačí za svoj vznik apokalyptickým očakávaniam v 1. polovici 19. storočia v Amerike. Ich historický pôvod je v hnutí, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia sústreďovalo okolo prostého baptistického farára Williama Millera.

William Miller (1782 -1849) bol presvedčený, že pomocou Biblie možno predpovedať koniec sveta. Na základe logického systému Písma určil dátum druhého Kristovho príchodu (22. október 1844). Mnohí z nich sa vzdali svojho pozemského majetku a s nádejou očakávali veľkú udalosť. Nič, čo by bolo ich očiam badateľné sa však neudialo. Nastalo sklamanie.

Niektorí sa vrátili do svojich pôvodných cirkví, iní na vieru v Boha zanevreli. Ďalším štúdiom veriaci zistili, že Miller spojil správnu dobu s nesprávnou udalosťou. Proroctvo totiž nehovorí o Ježišovom príchode na túto zem, ale o jeho vstupe do Nebeskej Svätyne. Na základe ďalších biblických textov sa iným výpočtom už nevenovali.

Miller sa dnes adventisti príliš nepriznávajú. Predseda cirkvi na Slovensku Karol Badinský tvrdí, že ho chápu ako iniciátora adventného hnutia, ktorý prispel k znovuobjaveniu myšlienky druhého príchodu Krista. „Výklad proroctva bol dôležitý, ale v aplikácii na konkrétny čas sa mýlil. V tom majú kritici pravdu, treba však povedať, že nebol členom našej cirkvi ani jej zakladateľom.“

Určujúcou postavou pri záchrane a konsolidácii hnutia bola Ellen G. Whiteová (1827-1915) a jej manžel James White (1821 -1881), ktorých zásady v početných spisoch dodnes tvoria ideovú orientáciu adventistov siedmeho dňa. Ellen Whiteová sa pokúsila vysvetliť Millerov omyl pri vypočítavaní druhého Kristovho Príchodu. Podľa nej „oslobodená svätyňa“ (Dan 8,14) sa netýka očistenia zeme svetovým ohňom, ale očistenie nebeskej svätyne, ktorá musí byť očistená od ohavností znesvätenia soboty, lebo v tom je hriech kresťanstva, že nesvätí sobotu, ale nedeľu. Pre tento hriech prepadnú všetky cirkvi, aj evanjelická, Božiemu súdu.

V roku 1863 bola táto cirkev formálne založená v americkom štáte Nebraska. Odtiaľ sa rozšírila najskôr v Amerike, od roku 1874 v Európe, neskôr v Austrálii a v ďalších častiach sveta.

Pri vzniku adventizmu stálo niekoľko vedúcich osobností. Joseph Bates, James White a Ellen G. Whiteová, ktorá zohrala významnú úlohu v oblasti duchovného vodcovstva. Vďaka vedeniu Svätým Duchom reagovala na mnoho oblastí, v ktorých bolo treba nájsť odpovede. Postupne sa formovali i základné vieroučné body adventistov, ako svätenie soboty, ako siedmeho dňa oddeleného Pánom Bohom, trojjedinosť Boha a samozrejme i hlásanie a očakávanie druhého príchodu Ježiša Krista.

Samotná Cirkev adventistov siedmeho dňa bola založená 21. mája 1863 so sídlom v Battle Creek, v americkom štáte Michigan. Neskôr sa sídlo premiestnilo do Takoma Parku (Maryland).

Keď cirkev v roku 1863 začala oficiálne existovať, hlásilo sa k nej približne 3500 členov, ktorí sa stretávali k spoločným sobotným bohoslužbám a modlitbám. Väčšina z nich pochádzala z blízkych regiónov. Do roku 1870 sa ich počet rozrástol na 16 tisíc. Do roku 1880 sa misijná činnosť vzťahovala len na Severnú Ameriku (USA a Kanada). Na prelome storočia, v roku 1901 mala cirkev 75 tisíc členov, prevádzkovala dve vysoké školy, zdravotnú školu, 27 nemocníc a 13 vydavateľských domov. Po skončení II. svetovej vojny tvorilo cirkev 360 tisíc členov, v roku 1961 ich počet dosiahol jeden milión. Na prelome tisícročia bolo na svete približne 10 miliónov adventistov.

Rýchly rast zaznamenáva cirkev najmä na misijných poliach v Afrike, Strednej a Južnej Amerike. Z 18 143 745 členov (10/ 2014) tvorí len 7% Američanov. Oproti roku 1901 sa zvýšil aj počet rôznych vzdelávacích inštitúcií na viac ako 8000 tisíc. Adventistické školy navštevuje viac ako 1,75 mil. študentov. Keďže adventisti veria, že jedným z najvýznamnejších poslaní každého kresťana je pomoc blížnemu v núdzi, prevádzkuje cirkev okrem humanitárnej organizácie ADRA i 172 nemocníc a 238 kliník, ktoré ročne ošetria približne 16 mil.

Ďalšie významné prvky vierouky, ako správny vzťah k vlastnému telu ako chrámu Ducha Svätého, krst ponorením, alebo neoddeliteľnosť tela a duše sa postupne vyformovali do základných 28 vieroučných bodov.

Mapa divízií Cirkvi adventistov siedmeho dňa vo svete

Pôsobenie na Slovensku

Počiatky pôsobenia adventistov na Slovensku spadajú do 90. rokov 19. storočia, keď Slovensko patrilo ešte pod Uhorsko. Vtedy boli do češtiny preložené prvé traktáty E. Whiteovej. Po prvej svetovej vojne sa konštituuje československá únia adventistov siedmeho dňa (1919) a je založených viacero vzdelávacích stredísk (1925). Únia rástla najmä na severnej Morave, ale získala si bohatú členskú základňu aj na Slovensku.

Na Slovensku začali adventisti pôsobiť na prelome 19. a 20. storočia. Prví misionári z Nemecka a Maďarska pôsobili vo vtedajšom Prešporku (dnešnej Bratislave), Košiciach, ale i oblasti Liptova na strednom Slovensku, prvé zbory vznikali v rokoch 1911 - 1919. Zbory boli najskôr súčasťou tzv. Uhorského misijného poľa, ktoré sa na základe rozhodnutia konferencie delegátov v roku 1911 v Budapešti rozdelilo na Západouhorské misijné pole so sídlom v Budapešti a na Severouhorské misijné pole so sídlom v Košiciach.

V roku 1912 vznikla tzv. Dunajská únia Cirkvi adventistov siedmeho dňa, ktorej súčasťou sa stali aj zbory v Bratislave a v Košiciach. Na základe rozhodnutia konferencie delegátov v Brne v roku 1918 vzniká v roku 1919 Československá únia so sídlom v Opave s predsedom Emilom Frauchigerom. V rámci únie sa Slovensko stalo misijným poľom so sídlom v Košiciach s predsedom F. Kesselom.

V roku 1922 sa sídlo Československej únie presťahovalo do Brna-Královo Pole. V roku 1931 sa presťahovalo sídlo Slovenského misijného poľa z Košíc do Bratislavy. V roku 1936 sa sídlom Československej únie stala Praha.

S príchodom Druhej svetovej vojny dochádza k odtrhnutiu Podkarpatskej Rusy, mnoho sestier i bratov zostáva odlúčených. Po Mníchovskej dohode 8.11.1938 následne vzniká dňa 14.3.1939 samostatný Slovenský štát, ktorý 13.8.1940 činnosť cirkvi na Slovensku úradne zakázal a 23.8.1940 bol zabavený aj všetok jej majetok.

Po skončení vojny 8.5.1945 úradne zaniká Slovenský štát a situácia sa na chvíľu zlepšila. Adventisti pomáhali pozostalým rodinám hmotne i duchovne. V roku 1945 sa obnovuje činnosť cirkvi a na území vtedajšieho Československa vzniká Severočeské združenie, Stredočeské misijné pole, Moravskosliezske združenie a Slovenské misijné pole.

V roku 1948 konferencia Slovenského misijného poľa v Banskej Bystrici previedla zmenu misijného poľa na združenie a zvolila za svojho predsedu kazateľa Jána Gajana. Právne uznanie cirkvi sa uskutočnilo až po podaní tzv. Žiadosti o schválenie Organizačného štatútu CASD a právneho uznania. Žiadosti bolo na Slovensku vyhovené 11.6.1949.

Napriek tomu, že v Československu bol v roku 1949 vydaný štátny cirkevný zákon, už v rokoch 1950 a 1951 cirkev začínala prežívať veľké ťažkosti. Zaviedla sa prísna kontrola štátu nad cirkvami, obmedzila sa náboženská sloboda a tlač, zatvorila sa misijná škola v Prahe-Krči, zrušili sa združenia cirkvi, zbory sa začali systemizovať a kazatelia prepúšťať z práce.

Napätie medzi štátom a cirkvou narástlo do takej miery, že 1.10.1952 bola pozastavená činnosť cirkvi, vedenia cirkvi a všetkých jej organizačných zložiek. Všetok majetok cirkvi bol násilne a protiprávne odňatý a kazateľské rodiny boli vysťahované z cirkevných budov. Kazatelia sa museli vysporiadať s rôznymi postihmi, ktoré často nemíňali ani členov cirkvi v zamestnaní, škole, armáde, niekedy i v domovoch.

Po mnohých rokovaniach počas rokov 1954-1956 bola nakoniec 18.9.1956 činnosť cirkvi opäť povolená, jej predsedom sa stal Tobiáš Jozef Zigmund. Povolenie sa týkalo iba činnosti zborov a ústredia cirkvi, ale nie združení. Zbory zostali systemizované, majetok nebol vrátený, obmedzila sa publikačná činnosť, zaviedla sa cenzúra a upevnil sa dozor štátu nad cirkvou.

V ďalších rokoch sa Štátna bezpečnosť snažila zdiskreditovať vedenie cirkvi a rozdeliť ju na otázke svätenia soboty. Dochádzalo k šikanovaniu rodičov a detí, udeľovaniu pokút za neprítomnosť na vyučovaní, mnohým kazateľom bol odobratý súhlas k vykonávaniu kazateľského povolania, mladí muži boli vojenskými súdmi odsúdení na 2 až 6 rokov väzenia a pracujúci boli šikanovaní v zamestnaní.

Medziľudské vzťahy v cirkvi boli narušené a hrozilo reálne rozdelenie cirkvi. Nakoniec sa v roku 1963 zvolala konferencia cirkvi a bol zvolený za predsedu Oldřich Sládek. Začalo sa budovanie dobrých vzťahov, v roku 1968 došlo k výraznej zmene vzťahu štátu k cirkvám, pootvorili sa dvere náboženskej slobode, bola vytvorená cirkevná rehabilitačná komisia.

Podávali sa žiadosti o rehabilitáciu cirkvi a kazateľov i o navrátenie zhabaného majetku. Prebehli ustanovujúce konferencie združení s voľbou predsedov. Predsedom Slovenského združenia CASD sa stal Gašpar Lovaš. Po vpáde vojsk Varšavskej Zmluvy nastalo tzv. obdobie „normalizácie“, opäť sa pribuchli dvere a v r 1969 bola cirkev vytlačená z verejného života.

Až rok 1989, rok „Nežnej revolúcie“, priniesol skutočnú náboženskú slobodu. Bol zrušený štátny dozor nad cirkvami. Cirkev v počte členov porástla o cca 30% , otvoril sa teologický seminár na Sázave, zrušila sa cenzúra.

Od začiatku 90. rokov môžu adventisti siedmeho dňa znova otvorene hovoriť o svojej viere v Pána Boha. Postupne vznikla aj na Slovensku organizácia pre pomoc a rozvoj ADRA, vydavateľstvo Advent-Orion, mediálne Štúdio Nádej a občianske združenie Pathfinder, ktoré sa venuje deťom a mládeži.

1.1.1993 došlo k politickému rozdeleniu Česko-Slovenskej federatívnej republiky a vnikla samostatná Slovenská republika. Dňa 27.10.1993 bol prijatý tzv. reštitučný zákon, ktorý zmiernil niektoré krivdy s majetkom, ktorý bol prevedený do vlastníctva štátu v roku 1958. Bol vrátený existujúci majetok, no hnuteľný majetok vrátený nebol, bolo však vrátených celkom 6 budov.

Dňa 28.4.1995 bola prijatá prvá Ústava CASD v Slovenskej republike a 11. Teologický Seminár CASD sídli v susednej Českej republike a jeho súčasný názov je Adventistický teologický inštitút Česko-Slovenskej únie Cirkvi adventistov siedmeho dňa.

Organizačná Štruktúra

Organizačne je svetový adventizmus rozdelený do 10 divízií, z ktorých každá sa skladá z väčšieho počtu národných únií. Únie sú tvorené združeniami, do ktorých sa spájajú jednotlivé miestne obce. Najvyšším orgánom je generálna konferencia, ktorá sa schádza každých päť rokov.

Vieroučné Zásady

Adventisti siedmeho dňa prijímajú Bibliu za svoje jediné vyznanie viery a z nej odvodzujú základné vieroučné články. Ďalej uvedené vieroučné výroky sú výrazom toho, ako cirkev učenie Písma chápe a vyjadruje. K revízii týchto výrokov môže dôjsť na zasadnutí Generálnej konferencie, keď cirkev pod vedením Ducha Svätého dospeje k plnšiemu pochopeniu Písma alebo nájde výstižnejšie výrazy na vyjadrenie toho, čo učí sväté Božie slovo.

  • Písmo sväté: Starý i Nový zákon, je písané Božie slovo, ktoré bolo dané Božou inšpiráciou.
  • Boh: Jeden: Otec, Syn a Duch Svätý, jednota troch osôb od večnosti.
  • Boh, večný Otec: Je Stvoriteľ, Pôvodca, Udržiavateľ a zvrchovaný Vládca celého stvorenia.
  • Boh, večný Syn: Sa stal človekom v Ježišovi Kristovi.
  • Boh, večný Duch: Spolupôsobil s Otcom a Synom pri stvorení, vtelení a vykúpení.
  • Stvorenie: Boh zjavil v Písme spoľahlivú a historickú správu o svojej stvoriteľskej činnosti.
  • Človek: Muž a žena boli stvorení na Boží obraz, vybavení individualitou a schopnosťou slobodne myslieť a konať.
  • Veľký spor: Celé ľudstvo je vtiahnuté do veľkého sporu medzi Kristom a satanom, v ktorom ide o Boží charakter, Boží zákon a Božiu zvrchovanú vládu nad vesmírom.
  • Kristov život, smrť a vzkriesenie: Jediný zmierujúci prostriedok za ľudský hriech Boh poskytol v Kristovom živote dokonalej poslušnosti Božej vôle, v jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní.
  • Skúsenosť spasenia: Z nekonečnej lásky a milosrdenstva Boh kvôli nám stotožnil s hriechom Krista, ktorý hriech nepoznal, aby sme sa v ňom smeli stať pred Bohom spravodlivými.
  • Víťazstvo nad zlom: Svojou smrťou na kríži Ježiš zvíťazil nad mocnosťami zla.
  • Cirkev: Je spoločenstvo veriacich, ktorí vyznávajú Ježiša ako Pána a Spasiteľa.
  • Cirkev ostatku a jej poslanie: Univerzálnu cirkev tvoria všetci tí, ktorí skutočne veria v Krista.
  • Jednota v Kristovom tele: Cirkev je jedno telo s mnohými údmi, ktoré Boh povoláva z každého národa, pokolenia, jazyka a ľudu.
  • Krst: Vyznávame svoju vieru v smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a svedčíme, že sme zomreli hriechu a chceme žiť novým životom.
  • Večera Pánova: Je účasťou na symboloch Ježišovho tela a krvi ako vyjadrenie viery v neho, nášho Pána a Spasiteľa.
  • Duchovné dary a služby: Boh udeľuje všetkým členom cirkvi v každej dobe duchovné dary, ktoré má každý člen s láskou použiť v službe pre spoločné dobro cirkvi a ľudstva.
  • Dar proroctva: Písmo dosvedčuje, že jedným z darov Ducha Svätého je dar proroctva.
  • Boží zákon: Veľké zásady Božieho zákona sú vyjadrené v Desatore a Ježiš Kristus ich predstavil svojím životom.
  • Sobota: Milostivý Stvoriteľ po šiestich stvoriteľských dňoch odpočinul v siedmy deň a ustanovil sobotu pre všetkých ľudí ako pamiatku stvorenia.
  • Správcovstvo: Sme Božími správcami.
  • Kresťanské správanie: Sme povolaní, aby sme žili zbožne, zmýšľali, cítili a konali vo všetkých oblastiach nášho osobného i spoločenského života v súlade so zásadami Písma.
  • Manželstvo a rodina: Manželstvo ustanovil Boh v Edene a potvrdil ho Ježiš ako celoživotné spojenie muža a ženy v spoločenstve lásky.
  • Kristova služba v nebeskej svätyni: V nebeskej svätyni, kde slúži v náš prospech, Ježiš sprístupňuje veriacim výhody svojej zmierujúcej obete na kríži.
  • Kristov druhý príchod: Druhý príchod Krista je požehnanou nádejou cirkvi, vrcholným bodom evanjelia.
  • Tisícročie a koniec hriechu: Tisícročie je obdobie tisíc rokov medzi prvým a druhým vzkriesením.
  • Nová zem: Na novej zemi, v ktorej prebýva spravodlivosť, Boh poskytne vykúpeným večný domov a dokonalé prostredie pre večný život, lásku, radosť a učenie sa v jeho prítomnosti.

Charakteristické Znaky

Medzi charakteristické znaky Cirkvi adventistov siedmeho dňa patrí:

  • Svätenie soboty: Adventistov od ostatných kresťanských cirkví odlišuje deň svätenia. Tým nie je nedeľa, ale sobota (od toho aj ľudový názov sobotisti). Adventisti siedmeho dňa svätia sobotu ako deň odpočinku a bohoslužby, pretože veria, že Boh ju ustanovil ako pamiatku stvorenia.
  • Druhý príchod Krista: Veria v blízky druhý príchod Ježiša Krista na Zem.
  • Zdravý životný štýl: Kladú dôraz na zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa abstinenciu od alkoholu, tabaku a nečistých potravín. Ako jedlo sa odporúča ovocie, zelenina, obilniny a orechy, z mäsa hydina, hovädzina, jahňacina, v žiadnom prípade nie bravčové, mäso zo zajaca či koňa.
  • Prorocký dar: Veria, že Ellen G. Whiteová mala dar proroctva a jej spisy sú pre nich usmernením a poučením.
  • Misijná činnosť: Aktívne sa zapájajú do misijnej činnosti a zvestujú evanjelium po celom svete.

Adventisti siedmeho dňa sa snažia žiť podľa biblických zásad a pripravovať sa na druhý príchod Ježiša Krista.

Podľa Cirkvi adventistov siedmeho dňa iné kresťanské cirkvi nesvätia správny deň. Badinský vysvetľuje, že vychádzajú z Biblie, podľa ktorej je siedmym dňom práve sobota. Na otázku, či teda ostatní kresťania svätia nesprávny deň, šéf slovenských adventistov odpovedal, že to tvrdenie „je veľmi presné. V Biblii o svätení nedele nenájdete jediný riadok.“

V základných vieroučných výrokoch adventistov možno nájsť pasáž o tom, že ich odev má byť jednoduchý, skromný a čistý. O svoje telo sa majú starať uvážlivo ako o chrám Ducha svätého. Okrem pohybu a odpočinku treba telu poskytnúť „tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické nápoje, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať.“

Príchod Krista, na ktorý adventisti čakajú, má znamenať, že spravodliví mŕtvi budú vzkriesení a spolu so spravodlivými živými vzatí do neba. Badinský vraví, že spravodliví sú tí, „ktorí majú správny vzťah k Bohu.“ Ako skončia ostatní? „Nespravodlivých živých a vzkriesených nespravodlivých mŕtvych čaká Boží súd a potom večná neexistencia. Neveríme vo večné muky, ale v definitívny zánik existencie tých ľudí. Nebude to však len rozhodnutie Boha, ale najmä tých, ktorí odmietli jeho milosť a záchranu.“ Spravodlivých, naopak, čaká „večný život v radosti čo do času, kvality, krásy a možností.“

Nahliadnite do zákulisia odvekého konfliktu medzi dobrom a zlom.

O adventistoch siedmeho dňa:

  • očakávajú návrat Krista na Zem v zmysle predpovede Novej zmluvy
  • nesvätia nedeľu, ale sobotu
  • duša človeka po smrti nejde do neba, pekla ani očistca, po smrti je človek mŕtvy, kým nebude vzkriesený druhým príchodom Krista
  • neveria v trvalé muky v pekle, nespravodlivých čaká večná neexistencia, spravodlivých večné nebo
  • kladú dôraz na zdravý spôsob života
  • najvyšším orgánom je generálna konferencia so sídlom v USA, pod ňou sú divízie

Adventisti na Slovensku okrem vnútrocirkevného časopisu nevydávajú žiadne periodikum. Ich českí kolegovia majú k dispozícii internetovú televíziu či rádio, Slováci podľa Badinského disponujú štúdiom, v ktorom vydávajú CD a DVD pre deti, či vydavateľstvom kníh. Známa je celosvetová humanitárna organizácia ADRA, pôsobiaca aj na Slovensku.

V Česku ich podľa Zdeňka Vojtíška zviditeľňuje aj to, že sa k nim nadšene hlási developer a jeden z najbohatších Čechov Radim Passer.

Religionista zaraďuje adventistov k bežným protestantským cirkvám. Z ľpenia na sobote ako dni svätenia však podľa neho vyplýva aj istý exkluzivizmus, pričom „k ekumenizmu ako takému majú veľmi rezervovaný postoj. Vnímam ich ako cirkev s rozpormi. Je v nej mnoho zborov s ľuďmi so širokým rozhľadom, vzdelaním, ktorí sú prispôsobení potrebám dnešnej spoločnosti, na druhej strane sa v istých konzervatívnych zboroch stretávam s až zarážajúcou uzavretosťou a úzkym videním, zaváňajúcim 19. storočím. Obe hodnotenia cirkvi, kladné od ich zástancov či negatívne od ich kritikov, tak môžu byť výstižné,“ uzatvára Vojtíšek.

Pre lepšie pochopenie si pozrite nasledujúce video:

3I/ATLAS právě vyslal svůj poslední přenos – a VAROVAL celý svět.

Vývoj členstva Cirkvi adventistov siedmeho dňa
Rok Počet členov
1863 3,500
1870 16,000
1901 75,000
Po skončení II. svetovej vojny 360,000
1961 1,000,000
Na prelome tisícročia 10,000,000
10/2014 18,143,745

tags: #cirkev #adventistov #siedmeho #dna