Kristína Royová bola významná slovenská spisovateľka, publicistka a autorka piesní, ktorá sa venovala kresťanskej a sociálnej práci. Narodila sa 18. augusta 1860 v Starej Turej ako jedno z piatich detí evanjelického farára Augusta Roya a Františky rod. Holuby. Prostredie, v ktorom vyrastala, bolo silne národne uvedomelé.
Otec bol osobným priateľom Jozefa Miloslava Hurbana a podieľal sa na organizovaní Slovenského povstania. Matkinho brata, Karola Holubyho a Viliama Šuleka, ujca matky Milana Rastislava Štefánika, popravili za účasť v tomto povstaní v roku 1848. Po matke bol jej ujcom Dr. Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický farár v Zemianskom Podhradí, svetoznámy botanik a historik. Z otcovej strany jej bol strýkom Pavel Roy, evanjelický farár v Kochanovciach, otec slovenského básnika Vladimíra Roya.
Sklony k literárnej tvorbe mala už od malička. Jej citový a myšlienkový život mocne ovplyvnil doznievajúci romantizmus, menovite E. Marlitová, nemecká spisovateľka. Duchovne ju prebudila literatúra, ktorú vydával Viktor Horňanský v Budapešti a neskôr čítanie časopisu "Betanie" vydávanom Jozefom Kostolomlatským v Písku (1888).
Raz v zime roku 1876 navštívili sme nášho strýca Pavla v Kochanovciach a on nám dal časopis zvaný "Betanie", vydávaný redaktorom Jozefom Kostomlatským. Podal nám ho so slovami: "To čítajte, je to veľmi dobré!" Aj bolo! Vďačne sme prijali, čítali i samy si časopis predplatili. Z knižky "Pojď k Pánu Ježíši" boli v ňom odtlačené úryvky, ktoré na nás spravili hlboký dojem. Sestra Mária začala si dopisovať s redaktorom Betanie, neskôr s jeho nevestou, Albínou Dubínovou.
Po stretnutí s misionárom Dr. Baedekerom, pôsobiacom medzi väzňami na Sibíri v cárskom Rusku, rozhodla sa "položiť svoj život na oltár Kristov" a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. Začala u detí, ktoré so sestrou Máriou zhromažďovala k nacvičovaniu novších náboženských piesní. Písali a zhodobňovali si vlastné texty piesní v slovenčine a prekladali tiež z anglických a nemeckých spevníkov. Deti spievali v staroturianskom evanjelickom kostole, najmä počas prisluhovania večere Pánovej. Upútali tak na seba pozornosť starších. Po večeroch sa schádzali aj s rodičmi, čítali a vysvetľovali si biblické deje. Aby tieto večierky boli pútavejšie, začala na nich Kristína čítavať svoje rozprávky.
Za pomoci pána Kostomlatského usporiadali sme malú knižnicu kresťanských spisov na požičiavanie, navštevovali sme chorých.
Literárna tvorba Kristíny Royovej
V roku 1893 vznikla jej prvá novela pod názvom "Bez boha na svete". Novela preslávila autorku po celom svete. Väčšinou pod menom jej hlavného hrdinu Martinka bola preložená do viacerých jazykov, dokonca aj do čínštiny. Piesňová tvorba sestier Kristíny a Márie Royových je zhrnutá v knihe "Piesne sionské" (prvé vydanie v r. 1906). Tým, že sa knihy čítavali na zhromaždeniach a tlačou dostávali do vedomia národa, získavala K. Royová nasledovníkov, ale aj odporcov.
Jej rozprávky majú ten cieľ, získať duše pre Pána Ježiša Krista, učiť ich v Neho veriť, ako v živého osobného spasiteľa. Pritiahnuť aspoň niektoré duše k Biblii, aby sa ju učili milovať ako veľký poklad, samým Bohom daný, ktorý podáva útechu a silu vo všetkých ťažkostiach, v každom utrpení tohoto zemského života. Kto takto poznal slovo Božie, kto ho takto skúsil v svojom zemskom putovaní, musí o ňom svedčiť. Prvou takou rozprávkou bola "Bez Boha na svete"; preložená je skoro do všetkých európskych rečí. V Nemecku bolo pred svetovou válkou ôsme vydanie rozobrané. V Poľsku bola tak známa, že si v knižných obchodoch len "Martinka" pýtali. Martinko je malý sirotek, ale hlavná osoba v rozprávke; je to prenikavé, ako vedľa živej viery toho chlapca - až úžasne vystupuje povrchnosť a nevedomosť dnešného kresťanstva v Božích veciach, jeho nevera u veľkej väčšiny, a tie jeho hrozné povery po celom kresťanstve rozšírené. Keď vyšiel román "Za vysokú cenu", a rozprávka "Bludári", išlo ich mnoho do Čiech a do Ameriky; pozdejšie dostala sestra Kristína mnoho dopisov z Čiech a z Ameriky, v ktorých jej ďakovali cele neznámi ľudia za tie knihy; sám Pán Boh že skrze ňu dal napísať tie knihy, aby oni boli zachránení.
Roku 1919 vyšla knižka "V slnečnej krajine". To je rozkošná rozprávka; a hneď na začiatku nájde deväťročný chlapec Palko v malej jaskyni čiernu knižku, bol to Nový Zákon. Začal v tej knižke slabikovať, čítať ešte nevedel, ale čo biedne prečítal, tomu veril celým srdcom. Na tom malom chlapcovi sú dobre znázornené slová Pána Ježiša: "Jestli neuveríte ako dieťa, nevôjdete do kráľovstva nebeského". On veril každému slovu, a tá viera musí každého dojať, kto má vieru v srdci; dobre je ukázané, aký účinok mala na tých, medzi ktorými žil. Tak aj naša viera má premáhať svoje okolie.
A aký pochod spravila tá rozprávka svetom! Roku 1911. na jar vyšla už v nemčine, v tom istom roku bola z nemčiny do francúzskej reči preložená, a bola hneď vydaná, 1912.roku v decembri dostala ses. Kristína dopis zo Španielska, v ktorom ju prosil jeden kňaz, aby dovolila tú knižku preložiť do španielskej reči, to že je knižka, ktorú oni potrebujú.
Musíme uznať, že viera sestry Kristíny, viera, ktorá nikdy nepochybovala o moci a pomoci Boha a Spasiteľa, jej modlitby, túžby pomáhať blížnym a jej spisba, boli pomôckami, keď Pán tvoril túto veľkú prácu. Snahy boly úprimné, preto ležalo na všetkom Božie sväté požehnanie.

Zoznam literárnych diel Kristíny Royovej
Tu je abecedný zoznam všetkých tlačou vydaných literárnych diel Kristíny Royovej:
- Abigail
- Ako kvapôčka putovala
- Ako prišli lastovičky domov
- Ako trpaslík zabil obra
- Ako zbohatnúť?
- Ako zomieral sláviček
- Bez boha na svete
- Blízko ešte neni vnútri
- Bludári
- Božie charaktery
- Čo sa nikdy nevráti
- Deti hauzírerov
- Divné milosrdenstvo
- Divní rozsievači
- Dôležitá pravda
- Druhá žena
- Dve cesty. Koho zvolíš?
- Istota a neistota
- Kde bol jeho otec?
- Keď nikde nebolo pomoci
- Keď život začínal
- Kráľovná zo Sáby
- Lotova žena
- Moc světla (české vydanie)
- Náman
- Na rozhraní
- Našim deťom
- Navrátený raj
- Nebolo miesta
- Neuhasiteľný smäd
- Opilcovo dieťa
- Otcovrah
- Pekný začiatok, smutný koniec
- Peterko
- Podivné hodiny
- Posledná cesta
- Posledná noc
- Pošta (1915)
- Pozdrav zo Starej Turej (I. 1917)
- Pozdrav zo Starej Turej (II. 1917)
- Pozdrav zo Starej Turej 1924
- Pozvanie
- Prebudenie
- Prišiel domov
- Prišiel, keď ho nečakali
- Saul Tarzenský
- Skrytý poklad
- Slnečné dieťa
- Sluha
- Splnená túžba
- Správa z roku 1919 (pôvodne Zpráva)
- Staniša
- Stratení (pôvodne Ztratení)
- Stroskotaná loď (pôvodne Ztroskotaná ...)
- Susedia
- Svadobné šaty
- Šťastie
- Šťastlivé Vianoce
- Šťastní ľudia
- Šťastný Štedrý deň
- Ten muž si ty!
- To, čo večne trvá (české vydanie)
- Traja kamaráti
- Tuláci
- Už je neskoro
- Veľké prikázanie
- Vo vyhnanstve
- V pevnej ruke
- V slnečnej krajine
- Výstražný sen
- Zachránená
- Za presvedčenie
- Za svetlom a so svetlom
- Za vysokú cenu
- Za živa do priepasti
- Za živa pochovaný
- Židovské dievča
Diela Kristíny Royovej boli preložené do mnohých jazykov. Tu je abecedný zoznam jazykov (v slovenskom znení), do ktorých sú preložené literárne diela Kristíny Royovej:
- Adygejský
- Anglický
- Český
- Čínsky
- Dánsky
- Dolnolužický-srbský
- Estónsky
- Francúzsky
- Grécky
- Hornolužický - srbský
- Chorvátsky
- Kabardinský
- Karačajsko-balkársky
- Kazašský
- Kirgizský
- Litovský
- Maďarský
- Nemecký
- Nórsky
- Osetský
- Poľský
- Rómsky
- Rumunský
- Ruský
- Slovinský
- Slovinský - prekmurský
- Srbský
- Španielsky
- Švédsky
- Taliansky
- Ukrajinský
Sociálna a diakonická práca
V r. 1897 bol založený spolok "Modrý kríž", hnutie pochádzajúce zo Švajčiarska, ktorého cieľom bolo náboženskými spôsobmi bojovať proti alkoholizmu. Pre opustené deti "hauzírerov", podomových obchodníkov, zriadila Kristína Royová v Starej Turej "Útulňu" a v r. 1904 začala dielo sústredené na siroty, ktoré neskôr našli útulok v dome zvanom "Chalúpka". V r. 1911 založila malú nemocnicu, ktorá bola vybudovaná len z darov veriacich.
S úctou treba spomenúť diakonisu Alvinu Hesse, ktorá sa iba v Starej Turej naučila po slovensky a tu vychovala prvé zdravotné sestry - diakonisy. Z tejto práce potom vznikol spolok evanjelickej diakonie "Vieroslava", ktorej zdravotné sestry pôsobili po celom Slovensku. V r. 1933 otvorili útulok pre starých ľudí nazvaný "Domov bielych hláv", postavený výhradne z milodarov veriacich, ktorý v r. 1948 prešiel do vlastníctva evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku, no v r. 1959 ho bez akejkoľvek náhrady previedli do vlastníctva čs. štátu a cirkvi ho späť vrátili až na základe reštitúcie v r. 1991. V tomto "Domove" dokončila Kristína Royová svoj život 27.decembra 1936. Pochovaná je v Starej Turej.

Publicistická činnosť
Kristína Royová založila, vydávala a redigovala časopis Večernica. Večernica vychádzala ako mesačník od roku 1925 do roku 1949. Kristína Royová však prispievala aj do rôznych periodík, z ktorých uvádzame: Korouhev na Sionu, časopis ev.a.v. cirkvi. Vychádzal od roku 1878 do 1882 v Skalici. Betanie, časopis vydával a redigoval Jozef Kostomlatský v Písku v Čechách. Časopis vychádzal od roku 1883 do roku 1919. Svetlo, List spolkov Modrého kríža. Vychádzal od roku 1900 do roku 1915 v Novom Meste nad Váhom. Klasy, časopis na šírenie a pestovanie kresťanského života. Vychádzal od roku 1921 do roku 1925 v Bratislave. Redigoval ho Jozef Roháček. Kresťan, časopis vychádzal mesačne v Berwicku, Hazletone a Pittsburghu v USA, od roku 1930 v Uniontown. Kresťanské listy, časopis vychádzal dvakrát mesačne od roku 1901 v Pittsburghu a Cedar Rapids.
Piesňová tvorba
Kristína Royová bola spoluautorkou - so svojou staršou sestrou Máriou (1858-1924) - spevníka duchovných piesní známych pod menom Piesne Sionské. Do tohto spevníka prispela Kristína Royová 95 textami piesní a 58 nápevmi a jej sestra Mária 117 textami piesní a 115 nápevmi (okrem prekladov).
Kristína Royová zanechala rozsiahle dielo, ktoré ju preslávilo nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej knihy sa predávajú vo Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku. V Bazileji je veľká predajňa kníh, v ktorej knihy Kristíny Royovej tvoria osobitné oddelenie. V Marburgu Francke-Verlag má vo vydavateľskom programe diela Kristíny Royovej ako štandardnú edíciu. V Korntále vydavateľstvo Licht im Osten vydáva knihy Kristíny Royovej v rôznych jazykoch ázijských národov.