Cirkevné dejiny nás vnášajú do širšieho a hlbšieho riečišťa než národné. Je to koryto univerzálne. Prirodzené, ľudské, národné dejiny sú len jednotlivým prúdom popri mnohých. Nezaniknú tam, ale sa zveľadia. Dostávajú nový smysel, nové určenie.
Ani jednotlivec nestojí oproti Cirkvi a jej dejinám ako oproti niečomu vonkajšiemu, cudziemu, od neho oddelenému, ale ako proti druhému, nekonečnému pólu vlastného bytia, myslenia, života. Cirkevné dejiny - koľká to minulosť! Koľká tradícia! Koľká hĺbka časového rozmeru! A jednako sa v nej nesmieme stratiť, zrak výlučne nazpät obracať a tam ho zabudnúť.
Náboženský život sa nedá budovať na čírej minulosti, čo akej slávnej. Život Cirkvi je vždy život, vždy prítomnosť. Stretávanie sa večnosti s časovou situáciou, s úlohami, problémami. Vždy vyrovnávanie sa so situáciou novou a jedinečnou, a to vyžaduje dokonalú otvorenosť, zrelosť, pružnosť ducha.
Každá doba, lebo aj v cirkevných dejinách možno hovoriť o generáciách, má zvŕšiť svoju úlohu a k dedičstvu pridať svoj vlastný výkon. Tento výkon sa má merať úmyslami a výkonmi tradície. Situácie časové bývajú jedinečné, ale dejiny podávajú pokoleniu hlavné princípy na riešenie a skúsenosti na pomoc a posilnenie. Hlavnou silou je „Ja som s vami až do skončenia sveta“ (Mat. 28, 20). Je tu vždy prítomnosť vyššej moci. Každé ľudské dielo má kotviť v nej. Tak sa cirkevné dejiny stanú „magistra vitae“.
Kiež „Cirkevnými dejinami“ aj do nášho života pribudne veľká a vážna moc. Neografia v Turč. Sv. Martine sa vďačne podujala vydať toto štandardné dielo, aby reprezentovalo nielen obsahom, ale aj typografickou formou. Stvorilo sa jedno z najskvelejších výtvorov našej knižnej produkcie. Ako také prevyšuje úpravou aj podobné zahraničné histórie. Opatrené je viacfarebným i hĺbkotlačovým obrázkovým materiálom, príslušnými historickými mapkami, margovými poznámkami a indexom podľa najnovších požiadaviek vedeckej práce. Slovenskej verejnosti sa teda r.
Cirkev Kristova je spoločnosť božsko-ľudská (societas divino-humana); má teda prvok božský a ľudský. Božským prvkom v Cirkvi je všetko to, čo jej Kristus dal na spasenie človeka a čo jej ustavične dáva Duch sv. Sú to: poklad zjavených právd a milostí, prostriedky milostí (sviatosti), jej Bohom daná ústava, jej neomylnosť a nepremožiteľnosť. Čo do božského prvku je Cirkev nemeniteľná a nemá teda ani dejín. Ľudský prvok v nej tvoria ľudia, ktorí k nej patria.
Účelom božského prvku v Cirkvi je viesť človeka k nadprirodzenému cieľu, k večnému spaseniu. Ako pôsobí ten božský prvok na slobodného človeka, ako sa zachová slobodný človek a národy v každom čase k tomu božskému zriadeniu, to je v Cirkvi ľudské - meniteľné a meniace sa. Cirkev je mystickým telom Kristovým, horčičným zrnkom, ktoré, podľa slov Ježiša Krista, má vyrásť a rozrásť sa v mohutný strom.
Z toho vyplýva, že cirkevné dejiny sú vedou o pôsobení a vývine Cirkvi - Kristom to založenej a Duchom Sv. Cirkevné dejiny sú súčasne dejinami kresťanského náboženstva. Kresťanstvo - jedine to pravé náboženstvo - má v Cirkvi založenej Kristom svojho nositeľa a svoje vtelenie. A keďže Ježiš Kristus založil len jednu Cirkev a len jednu Cirkev chcel mať - tou je Cirkev rímsko-katolícka -, preto kresťanstvo žije a vyžíva sa v tejto Cirkvi.
Kresťanstvo vidí v dejinách uskutočňovať plán jedného, v sebe naddejinného Boha - Stvoriteľa a Spasiteľa sveta (kresťanská filozofia dejín). Smyslom dejín je zjavenie a oslávenie večného Boha uskutočňovaním Jeho kráľovstva v čase na zemi. To je nadprirodzený cieľ dejín a shrňuje v sebe i druhý, prirodzený cieľ - uskutočňovať šľachetnosť ľudskej veľkosti a kultúry. Jadrom a smyslom dejín je idea spasenia.
Kresťanský náhľad na dejiny ako prvý formuloval sv. Augustín vo svojom diele: De civitate Dei. V ňom hovorí o zápase dobra so zlom, o ríši Božej a diablovej, ktoré stoja v ustavičnom boji proti sebe. Dôležitosť cirk. dejín vyplýva z dôležitosti samej Cirkvi ako mystického tela Kristovho. Ono je ale božské telo, preto ľudský rozum ho ťažko chápe a úplne ani nepochopí. Z jeho pôsobenia medzi ľuďmi a z jeho vlastností, ktoré sa pri tom prejavujú, môže však človek uzatvárať na podstatu mystického tela Kristovho, na podstatu Cirkvi.
Ako pomáhajú cirkevné dejiny k lepšiemu poznaniu samej podstaty Cirkvi a plánov, ktoré má Boh s ňou, vysvitá z tých niekoľkých príkladov: I keď boli Kristovi učeníci Starým zákonom dosť poučení, že Kristus musí trpieť a zomrieť, keď sa to skutočne stalo, nazdávali sa, že je už všetkému koniec. - Po nanebevstúpení Pána sa nazdávali prví kresťania, že sa Kristus čoskoro vráti ako sudca na posledný súd. - O novozaloženej Cirkvi v Turíčny deň sa nazdávali, že bude pozostávať len z tých ľudí, nad ktorými hriech nebude mať viac už žiadnej moci. - I keď boli apoštolovia poslaní k všetkým národom, sám Peter nechápal, že by i pohania mali miesto v Cirkvi. - Zo svojich omylov vytriezveli všetci len vtedy, keď ich poučily udalosti celkom opačné, ako očakávali. Opravdivý a hlbší smysel Kristových slov poznali totiž všetci len z neskorších udalostí.
Cirkevné dejiny nás učia, že nemáme Cirkev chápať len spirituálne, alebo len reálne. Ona je len jedna, a to i božská i ľudská súčasne. Cirkev je svätá a cirkevné dejiny nás poučia, že tá svätosť je objektívna, ktorá nevylučuje hriešnosť jej členov, ani tých najvyšších a najzodpovednejších. Cirkev je nepremožiteľná, čo však neznamená, že nemôže nikde upadnúť. Dejiny ukazujú, že kráľovstvo božie sa od niektorých odníme, i keby tam bolo predtým prekvitalo (napr. Cirk. dejinya profánnedejiny.Ani svetovým dejinám nemožno dobre rozumieť bez dôkladného poznania cirkevných dejín. Cirkev mala na mnohých svetových udalostiach pozitívnu účasť. Celá moderná kultúra spočíva na základoch kresťanských a za svoj rozvoj môže ďakovať Cirkvi. Táto zmenila ideologiu i mravnú základňu národov, zreformovala rodinný život, upravila pomer jednotlivca k štátu.
Dôležité je dôkladné štúdium cirkevných dejín i preto, lebo vypestuje z nás oduševnených, ale pri tom vážnych ochrancov Cirkvi. Len ten môže úspešne obhajovať svoju Cirkev, kto dobre pozná heroickú prácu, ktorú Cirkev behom stáročí vykonala, kto pozná nádherné ustanovizne, ktoré Cirkev založila v prospech ľudstva, kto pozná život a dielo jej vynikajúcich reprezentantov, ktorí heroickým žertvovaním seba samých uskutočňovali kráľovstvo božie na zemi. Ba ten vie správne posúdiť i tie menej radostné a smutné strany, ktoré sa v jej dejinách vyskytujú. Úpadky a poníženia, aké Cirkev zažila, sú pokračovaním krížovej cesty, ktorú začal jej božský zakladateľ, Ježiš Kristus. I Cirkev môže a musí mať tŕnistú cestu.
Ba, nakoľko Cirkev je i ľudská, mohla mať a môže mať i nehodných synov a predstaviteľov, ktorí ju blamujú. Nikto nad tým nesmie zúfať, najmä keď vidí z jej dejín aj to, že Cirkev vždy, i v tých najkritickejších časoch, mala dosť vnútornej sily zreformovať seba a svojich členov priviesť na správnu cestu a na patričnú výšku nábožensko-mravného života. V štúdiách cirkevných dejín postupujme s láskou, so spravodlivosťou a s oduševnením, ale aj kriticky. S oduševnením, akého si zaslúži ustanovizeň, ktorá zošľachtila ľudstvo, naučila ľudstvo žiť životom človeku primeraným a má poslanie priviesť človeka k jeho večnému cieľu. Ale to oduševnenie nesmie byť povrchné, prázdne a nekritické. S oduševnením paralelne musí pokračovať naša nezlomná vôľa k pravde i vtedy, keby nám to bolo nepríjemné. Nesmie byť našou úlohou chcieť zamlčať prípadné poklesky, ospravedlniť všetky činy tých jej členov a predstaviteľov, ktorí, zneužijúc svojho postavenia, pod rúškom Cirkvi dopustili sa zla. Tým by sme veci Cirkvi neposl... 24. obkľúčení. celej Európy. čase kresťanmi neboli.
Počiatky kresťanstva na Slovensku
História Slovanov je dodnes opradená tajomstvom. Prvé doložené zmienky pochádzajúce zo 6. V Susedstve Pribinovho Kniežatstva na dnešnej Morave sa paralelne vytvorilo Moravské kniežatstvo na čele s vládcom Mojmírom. Pri rekonštrukcii najstaršej periódy dejín Maďarov sa využívajú predovšetkým výsledky porovnávacej historickej jazykovedy a archeologického bádania. V písomných prameňoch sa Maďari objavujú až v 9. storočí.
Na území Slovenska obchodovali Slovania s Frankami i Byzantíncami. Christianizácie Slovanov sa začali už v období Veľkej Moravy. Počas nej vznikla Samova ríša (623-658), ktorá sa po jeho smrti rozpadla.
Cyril a Metod priniesli evanjeliá do staroslovienčiny. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za arcibiskupa Veľkej Moravy. Ich činnosť mala významný vplyv na christianizáciu Slovanov.
Počas existencie Veľkej Moravy sa používala staroslovienčina ako liturgický jazyk. Zánik Veľkej Moravy v roku 907 znamenal katastrofu pre vnútorne oslabenú ríšu. Starí Maďari porazili spojené vojsko Veľkomoravanov a Bavorov a Veľká Morava zmizla z mapy Európy.
Cyril a Metod: Prinášanie kresťanstva slovanským národom
Územie Slovenska sa okolo roku 1000 stalo súčasťou nového Uhorského štátu. Pokresťančovanie Maďarov bolo pomalé a začalo až po porážke pri rieke Lech (955). Významnou osobnosťou pokresťančovania Uhorska bol jeho zakladateľ, panovník svätý Štefan.
Svätý Štefan I. alebo Štefan Veľký, pred pokrstením Vajk (*979 (970/975/980?) - † 15. august 1038), v rokoch 1000 - 1038 prvý kráľ Uhorska.
Svätý Štefan I.
Ladislav I. - bol v celkovom poradí siedmym, a po svätom Štefanovi druhým najvýznamnejším uhorským kráľom v 11. storočí. Pochádzal z nitrianskej Vazulovej vetvy Arpádovcov. Ladislav sa narodil v Poľsku okolo roku 1040.
Stredovek
Postupne sa vykryštalizovalo viacero významných náboženských centier na Slovensku, napríklad Bratislava, Spiš, Trnava, Košice a ďalšie. Ostrihomský arcibiskup a jágerský biskup mali významný vplyv na náboženský život. Tatársky vpád v roku 1241 postihol aj územie Slovenska, ale mnohí obyvatelia stihli včas utiecť do hôr.
Cirkev bola v stredoveku nositeľkou kultúry a vzdelania. Mnísi rôznych rádov, ako benediktíni a premonštráti, sa starali o náboženské potreby širokého okolia a vykonávali aj činnosti sociálnej pomoci.
Vláda Ondreja II. bola vyplnená veľkým množstvom výprav, ktoré celkom nepriniesli väčšie úspechy. Za pätnásť rokov podnikol 14 výprav do Haliče bez toho, žeby bol dosiahol reálny politický úspech. S menom uhorského kráľa Ondreja II. (1205 - 1235) sa v historickom povedomí spája predovšetkým vydanie Zlatej buly roku 1222. Už menej známy je obsah tejto slávnostnej privilegiálnej listiny opatrenej zlatou pečaťou, ako aj fakt, že Ondrej II.
V roku 1379 sa uskutočnili v Trnave slávnostné zásnuby jedenásťročného Žigmunda s deväťročnou princeznou Máriou, staršou dcérou kráľa Ľudovíta Veľkého. Pri zásnubách kráľ Ľudovít sľúbil mladému Žigmundovi s rukou svojej dcéry aj uhorskú korunu. Slabú vládu Ondreja III. využívali veľmoži na posilňovanie vlastných pozícií, ale aj drobná šľachta sa začala organizovať a kráľovské komitáty sa koncom 13.
Reformácia a protireformácia
Cirkev v 14.-16.storočí na Slovensku podliehala mnohým zmenám, no k zmenám, ktoré postavili ľudí proti nej. Cirkev na Slovensku bola pod Ostrihomským arcibiskupstvom, ktoré sídlilo v Trnave.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
V 16. storočí Uhorský panovník Ľudovít II. prehral bitku pri Moháči a Turci obsadili Uhorsko. Reformácia vyústila do ďalšieho rozkolu v Cirkvi, od ktorej sa oddelili luteráni, kalvíni a anglikáni. Turci útočili na Balkán a strednú Európu.
Tridentský koncil priniesol so sebou skutočnú katolícku reformu. Mikuláš Oláh a Peter Pázmaň boli významnými osobnosťami protireformácie. Vystúpenie Štefana Bočkaja výrazne oslabilo celé Uhorsko.
Počas tureckých vojen sa viedli tvrdé boje, ktoré decimovali civilné obyvateľstvo. Mnohé územia sa dočasne od katolicizmu odtrhli.
Počas osmanskej okupácie sa dočasne od katolicizmu odtrhli územia Balkánu. Na prelome 17. a 18. storočia pokračovali v hrdinskom boji proti osmanskému nebezpečenstvu. Počas protireformácie sa na Slovensku reorganizovali farnosti a mestá sa stali náboženskými a kultúrnymi strediskami.
Rakúsko-Uhorsko
Liberálna kritika Cirkvi silnela v každej oblasti. Počas Veľkej francúzskej revolúcie boli vo Francúzsku zabité desaťtisíce kresťanov. Niektorí slovenskí národní buditelia boli katolícki kňazi, ktorí sa angažovali v presadzovaní záujmov slovenského národa.
Pri formovaní slovenského národného života zohrali významnú úlohu banskobystrický biskup Štefan Mojzes, kňaz Andrej Radlinský a Andrej Kmeť. Rozvoj slovenského národného života nepríjemne ukončilo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1868. Začalo obdobie násilnej maďarizácie a potláčanie kultúrneho a národného života nemaďarských národov uhorskej monarchie.
Situácia v Uhorsku sa zhoršovala a v 19. storočí čoraz viac Slovákov začalo z Uhorska odchádzať do cudziny. Odhaduje sa, že z Uhorska odišlo takmer 1,5 milióna Slovákov. Mnohí z kňazov odchádzali najmä kvôli maďarskému prenasledovaniu. Kanadskí Slováci podporovali činnosť Matice Slovenskej i Spolku sv. Vojtecha.
Československo
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo množstvo národných štátov, vrátane Československa. V novom štáte existoval negatívny vzťah ku katolíckej Cirkvi. Počas medzivojnového obdobia pôsobili významní katolícki politici a kňazi, ktorí sa venovali pastorácii a pomoci biednym obyvateľom. Juriga, biskupi Karol Kmeťka, Marián Blaha a Ján Vojtaššák.
V 30. rokoch sa v popredia v Nemecku dostal Adolf Hitler a jeho NSDAP. Mníchovské a Viedenské dohody zapríčinili koniec Československa. Nemecku a veľká časť Slovenska s maďarským obyvateľstvom pripadla Maďarsku.
Komunizmus
Po druhej svetovej vojne sa Československo stalo súčasťou východného bloku. Komunistický režim prenasledoval katolícku cirkev a ponechal jej len kostoly a farské budovy. Cirkev bola úplne závislá od štátu. Mnohí kňazi a rehoľníci boli uväznení, napríklad biskup Michal Buzalka, gréckokatolícky biskup Pavol Gojdič a i.
Počas komunistického režimu sa angažovali laickí aktivisti a tajne vysvätení kňazi. Vznikali rôzne spoločenstvá, ako mariánske hnutie a Taizé. Pápež Ján Pavol II. sa prihováral Slovákom spoza hraníc.
Po páde komunizmu v roku 1989 sa situácia zmenila. Bola podpísaná nová zmluva medzi Slovenskom a Vatikánom. Cirkev začala mať značné ambície prostredníctvom politických strán ako KDH a SNS. Boli vymenovaní diecézni a pomocní biskupi.
Povolili sa aktivity veriacich a vznikli nové inštitúcie, ako rádiá TV Lux a Radio Lumen. Cirkev na Slovensku sa však musí vyrovnať s rôznymi výzvami, vrátane modernistických trendov.
Pápež Ján Pavol II. na Slovensku
tags: #cirkev #na #slovensku #v #stredoveku