Rímskokatolícka farnosť Kolárovo: História a kultúrne dedičstvo

Kolárovo, mesto s bohatou históriou, sa rozprestiera na sútoku Malého Dunaja a Váhu. Z dejín mesta Kolárovo patrí medzi najväčšie mestá dolnej častí Žitného ostrova. Prvá obec sa nazývala Malá Guta a ležala na lavej strane Váhu, pri rieke Nitra. Toto osídlenie sa nazývalo aj Starou Gutou. V listinách sa prvýkrát spomína roku 1268.

Kolárovo z vtáčej perspektívy

História Kolárova v skratke

V 14. storočí bolo založené druhé osídlenie, nazývané Veľká Guta. Po moháčskej bitke sa obyvatelia oboch obcí z obavy pred Turkami presťahovali na bezpečnejšie miesto pravého brehu Malého Dunaja, na Žitný ostrov, tam, kde sa nachádza dnešné Kolárovo. Roku 1573 obec vyplienil ostrihomský beg. V tom čase bola už Veľká Guta zničená, podobne aj jej starý kostol, hoci túto obec sčasti chránili šiance, ktoré boli súčasťou pevnostného systému Kolárova.

Hrad Kolárovo bol postavený r. 1349 na ochranu brodov a obchodnej cesty. Dala ho postaviť kráľovná Mária a pomenovala ho Békevár (hrad mieru). V listine kráľa Ladislava IV. z roku 1551 sa villa Gutta už spomína ako mestečko. Listinou nebolo iba povýšené na mesto, ale dostalo aj viacero privilégií (na organizovanie jarmokov, dobytčích trhov a pod.). Podľa miestnej tradície králi z rodu Arpádovcov zaľudňovali okolité spustnuté obce Jazygovcami z oblasti pri rieke Tise. Svedčia o tom ľudové zvyky, ľudové stavby a pod. Iné údaje tvrdia, že darcami chotára Kolárova boli králi Ladislav I. a II. Podľa nich už kráľ sv. Ladislav svojou listinou ohraničil chotár mesta s rozlohou 56 000 jutár. Kráľ Ladislav II. Kumánsky daroval obci okolité samoty.

Mesto oddávna bolo majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Dokazuje to aj listina z roku 1268. Ale týchto zemepánov si obyvatelia Guty nikdy neobľúbili, aj preto z času na čas vzburili, ale aj proti iným mocipánom. Obyvatelia mesta veľa trpeli aj v časoch vojen. Roku 1311 zbrojnoš Matúša Čáka trenčianskeho Chellus so svojou hordou zničil obce Guta, Nesvady a Zemné. V roku 1669 zapálili turecké jednotky východnú časť Kolárova. V rokoch 1848-1849, v dobe národnooslobodzovacích bojov, po vyhratých bitkách v Tešedíkove a Žihárci ustupujúce rakúske vojsko podpálilo mesto.

Kolárovská pevnosť

Pevnosť bola postavená na mieste hradu kráľovnej Márie a popri obrovských pevnostiach v Nových Zámkoch a Komárne v dejinách vždy hrala menšiu úlohu. Viackrát bola podľa požiadaviek doby opravovaná a modernizovaná. Na začiatku tureckej okupácii bol r. 1527 tunajším kapitánom Gregor Martonosi Pesthényi, kvôli približujúcej sa armáde Jána Zápol’ského, podporovanou Turkami, bola pevnosť urýchlene opravená. V tomto roku Zápol’ského veliteľ, Gašpar Ráskay pritiahol do Guty a po dvoch silných útokoch pevnosť dobyl. Pevnosť sa však onedlho opäť ocitla v rukách cisárskeho rakúskeho vojska.

V rokoch 1584-1594 za pomoci talianskych vojenských inžinierov bola pevnosť zosilnená. V čase, keď Gabriel Bethlen dobýjal pevnosť Komárno, tunajší valónski a francúzski vojaci utiekli. V obave pred novými tureckými útokmi bola pevnosť v rokoch 1662-1664 opäť modernizovaná. Vo vnútri pevnosti stáli kamenné ubytovacie budovy, a kamenné sklady na pušný prach a zbrane. V týchto rokoch sa za múrmi pevnosti zdržiavalo 130 žoldnierov pod velením Mateja Frühwirtha. Gróf Quido Stahrenberg v časoch Rákócziho povstania na jar r. 1707 za pomoci vojenského inžiniera Fischera vykonal opevňovacie práce v hodnote 6090 forintov. Kurucký generál Ján Bottyán sa štyrikrát zdržiaval neďaleko mesta. 12. 7. 1708 za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl pevnosť a zajal tunajších žoldnierov. Po boji bola pevnosť zničená a kuruci odtiaľ odtiahli so slovami: “Odteraz nech je obydlím žiab”. Neskôr bola síce pevnosť opravená, ale hanlivé meno Békavár (Žabí hrad) jej ostalo. Generál Heister v nej umiestnil Dánsku posádku. V mieruôsmych rokoch pevnosť už nemala žiaden význam, iba vojsko generála Görgeyho si pri nej odpočinulo po prehratej bitke.

Kultúrne pamiatky Kolárova

Kolárovo sa pýši bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa sakrálne stavby, sochy a pamätníky. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria:

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
• Kaplnka na bývalom cintoríne
• Trojičný stĺp
• Socha Sv. Vendelína
• Pomník padlým v I. sv. vojne
• Pamätník občanom mesta odvlečených do koncentračných táborov v Dachau a Schönbergu
• Pamätník povodne r. 1965
• Pamätník obetiam II. svetovej vojne
• Pamätné tabule deportovaných r. 1947
• Socha Matka s dieťaťom
• Socha Dievča s kyticou

Poďme sa pozrieť na niektoré z nich bližšie.

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Kolárove

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1723-1724 v barokovom slohu na mieste staršieho vyhoreného gotického kostola. Budova bola r. 1772 zväčšená. Interiér kostola je zaklenutý neskorobarokovou valenou klenbou. Oltárny obraz na hlavnom klasicistickom oltári znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie a je dielom Ferdinanda Lütgerndorffa z r. 1832. Okolo kostola bol starší opevňovací múr so strieľňami a okrúhlymi nárožnými baštami zo 17. stor. V 50. rokoch 20. stor. bol tento múr nezmyselne zbúraný.

Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1723-1724. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby, ktorá v roku 1715 vyhorela. Úpravami prešiel v rokoch 1755 a 1772, keď bol rozšírený. Interiér je zaklenutý barokovými klenbami. Nachádza sa tu murovaný konkávno-konvexne zvlnený organový chór. Oltár je klasicistický s obrazom Nanebovzatie Panny Márie od Ferdinanda Lütgerndorffa z roku 1832. Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami.

Kaplnka na bývalom cintoríne

Kaplnka na bývalom cintoríne je baroková stavba z 50. rokov 18. stor. Pred kaplnkou je brána do bývalého cintorína.

Rímskokatolícka kaplnka sv. Rozálie, baroková stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou, z 50. rokov 18. storočia. Na konci 19. storočia bola doplnená o vežu. Interiér je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou, záver je krytý konchou. Fasády kaplnky sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je ukončené volútovým štítom s nikou so sochou svätice.

Ďalšie pamiatky

Trojičný stĺp stojí na pôvodnom mieste v kostolnom parku a pochádza z r.1831. Bol postavený na pamiatku obetí cholery. Socha Sv. Vendelína je ľudovou prácou z r. 1835 a stála pred vchodom na trhovisko. Dnes po viacerých presunoch stojí pri kaplnke. Pomník padlým v I. sv. vojne pochádza z 20 rokov 20. stor. Autorom súsošia je Alojz Rigele a je umiestnené v parku pri rímsko-kat. kostole.

Pamätník občanom mesta odvlečených do koncentračných táborov v Dachau a Schönbergu je dielom ľudového umelca, sochára z Kolárova Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča a je umiestnený v ružovom parku. Pamätník povodne r. 1965 pri budove Mestského úradu je dielom sochára Jána Nagya a má názov SOCHA MATKA ZEM. Vodomet pred Mestským úradom zobrazuje súdržnosť pri povodni, dielo s názvom Vzplanutie živlov vzniklo podľa návrhu staviteľa Paluša. Pamätník obetiam II. svetovej vojny s menami obetí sa nachádza v novom parku. Pamätné tabule deportovaných r. 1947 sú umiestnené na vstupnej bráne do Centrálneho parku. Socha Matka s dieťaťom je dielom sochárky Kláry Patakiovej a je umiestnená v parku zdravotného strediska. Socha Dievča s kyticou na dvore Základnej školy na ulici Rábskej je dielom sochára J.V.

Prehľad pamiatok

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad niektorých významných pamiatok v Kolárove:

Podľa archeologických nálezov okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8.-5. storočí pred našim letopočtom, počas halštatskej kultúry. Prvá písomná zmienka z roku 1268 menuje osadu, ktorá ležala pri ľavom brehu Váhu, pri rieke Nitra, ako Malá Guta; tá počas svojej existencie niekoľkokrát zmenila názov (Malá Guta, Stará Guta, Veľká Guta, Gutta, Guta a Gúta - od roku 1948 Kolárovo). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podľa niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária z Anjou v roku 1349.

Zoznam ulíc v Kolárove: Králka, Veľký Ostrov, Pačérok, Veľká Gúta, Bratislavská, Dlhá, Horná, Horný rad, Jánošíkova, Jesenské nábrežie, Jókaiho, Krátka, Lipová, Malinová, Poľovnícka, Rad Puruk, Sládkovičova, Malodunajská, Ľ. Podjavorinskej, Částa, Agátová, Hlboká, Hlavná, Kostolné nám., Poľná, Práce, Studená strana, Vrbová, Harcsova, Mlynská, Mostová, Obrancov mieru, Partizánska, Petőfiho rad, Pražské nám., Remeselnícka, Štúrova, Víťazstva, Budovateľská, I. Madácha, Kossúthova, V. Palkovicha, Os. Reviczkého, Rábska, Slovenská, Sv. Anny, Športová, Staničná, Trávnická, Železničný rad, Částa, Kráľka, Bočná, Brnenské nám., Nová, Školská, Tržná, Bernoláka, Krajná, Gy. Klapku, Lesná, Mierová, Októbrové nám., Podhájska, Ružová, Rybárska, M. R. Štefánika, Slávikova, Česká, Dolná, Kollárova, Komárňanská, Krížna, Kvetná, L. Novomeského, Orechová, Radnótiho, Šafárikova, Slobody, Záhradnícka, Banícka, Os. D.

tags: #rimskokatolicka #farnost #kolarovo