Farský Kostol v Nových Zámkoch je dominantou námestia. Pôvodný kostol svätého Kríža bol postavený medzi rokmi 1584 - 1585 ako jednoduchá stavba v neskorogotickom slohu.
Farský kostol v Nových Zámkoch
V priebehu nasledujúcich rokov bol viacnásobne rekonštruovaný. V rokoch 1663 - 1685, počas obsadenia mesta Turkami bol kostol minaretom a bývalý reformovaný kostol bol hlavnou mešitou.
Historické udalosti a rekonštrukcie kostola
Počas Bocskayho povstania v roku 1605 obsadil mesto Valentín Homonnai Drugeth a kostol odobral katolíckym veriacim. Po povstaní musel byť v roku 1611 kostol pre značnú devastáciu takmer celý prestavaný. Obnovený kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup František Forgáč na počesť svätého Vojtecha.
Kostol dal opäť opraviť v roku 1633 ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány a daroval mu jednu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna. K ďalšej renovácii farského kostola došlo v roku 1693. Zaslúžil sa o ňu ostrihomský arcibiskup Juraj Széchényi.
Po rekonštrukcii bol kostol vysvätený na počesť Nanebovstúpenia Pána 29. novembra 1694 kaločským arcibiskupom Pavlom Széchényim. V roku 1787 dal opraviť kostol arcibiskup Jozef Batthyány. V roku 1877 Ján Simor opravil provizórne opravený kostol podľa plánov Jozefa Lipperta v novoklasicistickom slohu.
Zvláštnosťou kostola je, že základ veže a jej strecha sú rovnako vysoké. Oprava sa uskutočnila v roku 1996, kedy bola vymenená podlaha a upravený interiér.
Požiar v roku 1810
Dňa 9. mája 1810 kostol i faru zničil požiar, zachránila sa iba sakristia a večné svetlo. Požiar vypukol okolo 14-tej hodiny v dome Jána Kissa, ktorý sa vplyvom silného vetra rozšíril aj na ďaľšie objekty. V priebehu krátkeho času bolo takmer celé mesto v plameňoch. Požiar zničil 216 obytných domov a niekoľko mestských inštitúcií.
V roku 1811 boli kostol a fara opäť obnovené. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Až do r. 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu.
Vlna plameňov, ktorá sa ešte zintenzívnila pod vplyvom vetra, zasiahla strechy, izby a stajne takou rýchlosťou, že ľudia stihli zo svojich domov sotva čosi zachrániť. Do rána padlo za obeť požiaru 216 domov, všetky verejné budovy v meste, mestský archív historickej hodnoty, dva kostoly aj fara.
Zachvátil aj kostol a faru, spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok - zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby.
Novozámčania si mysleli, že katastrofa bola Božím trestom, preto si dali zväzok každým rokom usporadúvať spoločnú púť do Šaštína. Už nasledujúcej púte sa zúčastnilo vyše tisíc obyvateľov mesta - niektorí na púť išli pešo, iní rôznymi dopravnými prostriedkami.
Nad hlavným portálom je i dnes nápis “ Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811″.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1584-1585 | Postavenie pôvodného kostola |
| 1605 | Obsadenie mesta Valentínom Homonnai Drugethom |
| 1611 | Prestavba kostola po devastácii |
| 1663-1685 | Obsadenie mesta Turkami - kostol slúžil ako minaret |
| 1693 | Renovácia kostola arcibiskupom Jurajom Széchényim |
| 1787 | Oprava kostola arcibiskupom Jozefom Batthyánym |
| 1810 | Požiar, ktorý zničil kostol a faru |
| 1811 | Obnova kostola a fary |
| 1867 | Zrútenie veže kostola víchricou |
| 1877 | Oprava kostola v novoklasicistickom slohu |
| 1996 | Výmena podlahy a úprava interiéru |
Pôsobenie Antona Bernoláka
Anton Bernolák prišiel do Nových Zámkov roku 1797 na základe konkurzu na uvoľnené miesto na fare. V čase jeho príchodu patrili fara a kostol k výstavnejším stavbám mesta, boli však značne zanedbané. Jednou z prvých úloh Bernoláka bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva.
V roku 1810 postihol Nové Zámky ničivý požiar. Zachvátil aj kostol a faru, spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok.
Bernolákov život, poznačený nezhodami s mestom, mestskou radou a rodinnými problémami, ukončila náhla smrť 15. januára 1813. Pochovaný bol na kamennom cintoríne, dnešnom Bernolákovom námestí. Keď cintorín likvidovali, jeho telesné pozostatky vyzdvihli a opätovne pochovali pri kaplnke Svätej Trojice.
Anton Bernolák a jeho odkaz
- Knižnica Antona Bernoláka
- Bernolákov park
- Kaplnka sv. Trojice
- Spojená katolícka škola
- Socha Antona Bernoláka
Jeho pamiatku si obyvatelia každodenne pripomínajú vďaka konkrétnym miestam, ktoré nesú meno kodifikátora prvej spisovnej slovenčiny.
Historický pohľad na novozámocké Hlavné námestie s morovým stĺpom
Dňa 19. júla 1867 zhodila vežu kostola silná víchrica. Veža kostola spadla na loď a zničila jej klenbu. Provizórne opravený kostol dal podľa plánov Jozefa Lipperta opraviť v roku 1877 Ján Simor v novoklasicistickom slohu.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v centre mesta na Hlavnom námestí.