Slávnosť Nanebovstúpenia Pána je významnou udalosťou v kresťanskom liturgickom roku. Prvé čítanie tejto slávnosti nám prináša úvod do Skutkov apoštolov, ktorý obsahuje jeden z opisov Ježišovho nanebovstúpenia.
V úvodných slovách Skutkov apoštolov autor spomína prvý Lukášov spis, ktorým je Lukášovo evanjelium, a stručne naznačuje jeho obsah, ktorým je Ježišov pozemský život až do jeho nanebovstúpenia. Z úvodných slov Skutkov apoštolov vyplýva, že obsahom tohto druhého Lukášovho spisu bude to, čo sa dialo s Ježišovými učeníkmi a s Ježišovým dielom po jeho odchode k Otcovi.
Veľký cirkevný učiteľ Ján Chryzostom k tomu dodáva: „Evanjeliá sú dejinami toho, čo robil a hovoril Kristus. Skutky apoštolov sú dejinami toho, čo robil a hovoril „iný Tešiteľ“.
Udalosti medzi zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením
Autor sa vracia k zhrnutiu udalostí medzi Ježišovým zmŕtvychvstaním a jeho nanebovstúpením, pričom spomína 40 dní Ježišových zjavení a rozhovorov s apoštolmi. Údaj o 40 dňoch Ježišových zjavení musíme chápať symbolicky, napríklad ako zaokrúhlený údaj pre dlhú dobu, pričom sa autor zrejme nechal inšpirovať starozákonnou číselnou symbolikou. Lukáš tento prechodný čas spája súčasne s očakávaním príchodu Ducha Svätého. Až Duch Svätý, ktorého Lukáš nazýva „Otcovým prisľúbením“, naplno zavŕši Ježišovo dielo.
Tých 40 dní môžeme chápať ako prípravu apoštolov z Ježišovej strany na prijatie Ducha Svätého. Stredom tejto prípravy bolo stále hlbšie chápanie tajomstva Božieho kráľovstva, ktoré Ježiš zjavil svojím slovom, životom, smrťou aj zmŕtvychvstaním. Apoštoli mali celým srdcom prijať Božie kráľovstvo, ktoré chce Otec skrze Syna v Duchu Svätom dať ľuďom, čo ale vlastne znamená odovzdať svoj život Bohu tak ako ho Ježiš odovzdal Otcovi na kríži.
Dá sa povedať, že od Ježišovho zmŕtvychvstania sa všetko začína nanovo, Ježiš akoby nanovo povoláva svojich učeníkov a zhromažďuje z nich nový Izrael, Cirkev, ktorá sa zrodí z Ducha Svätého, ktorý bude pre učeníkov novým Učiteľom. V skutočnosti tým Učiteľom bude stále Ježiš, ale bude apoštolov učiť novým spôsobom - v Duchu Svätom.
Je zvláštne, že Ježiš toto zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov nazýva „krstom Duchom Svätým“, čo je výraz, ktorý má v súčasnom kresťanstve rôzne (aj nebiblické) vysvetlenia. Ježiš tento „krst Duchom Svätým“ dáva do súvislosti s Jánovým krstom (a Ján krst Duchom Svätým predpovedá).
Všimnime si tri výrazy, ktoré nám môžu osvetliť podstatu „krstu Duchom Svätým“, a teda to, čo sa naozaj stalo pred dvetisíc rokmi v Jeruzaleme na Turíce, a ako môžeme mať účasť na tomto krste aj my (skúsme si ale najprv vysvetliť vzťah medzi „sviatostným krstom“ a „krstom Duchom Svätým“; ak ide o krst detí, sviatostný krst je vlastne prípravou na „krst v Duchu Svätom“, teda na osobné prijatie viery v Ježiša - na ten účel v podstate v západnej Cirkvi slúžia prípravy na prvé sv. prijímanie a birmovku; v prípade dospelých by to malo byť ale úplne naopak - tu by mal „krst Duchom“ predchádzať sviatostný krst, ktorý ho završuje - Skutky totiž prinášajú svedectvá o „krste Duchom Svätým“ na ešte sviatostným krstom nepokrstené osoby; takéto zostúpenie Ducha na nepokrstených sa ale chápe ako odozva na ohlasovanie Ježiša apoštolmi, t.j. Cirkvou, je to teda odozva na Božie slovo; v prípade odovzdania Ducha priamo rukami apoštolov na už pokrstené osoby môžeme hovoriť o počiatkoch sviatosti birmovania - por. Sk 19,1-7; „krst Duchom Svätým“ teda treba odlíšiť tak od sviatosti krstu ako aj od sviatosti birmovania).
Prvým výrazom je krst, ktorým Ježiš myslí svoje utrpenie a smrť, svoju obetu nebeskému Otcovi. Moc krstu je dôsledkom Ježišovho kríža. Druhým je Jánov „krst vodou“, ktorý bol prejavom túžby po odpustení hriechov, ktoré nám Ježiš získal práve svojím krstom na kríži. Krst vodou prevzal Ježiš od Jána a apoštoli ho začali používať na privlastnenie zásluh Kristovho kríža tým, ktorí uverili v Ježiša.
Odpustenie hriechov je prvým plodom vykúpenia, bez neho by žiadne iné dary nemali význam, bez neho by sme nemohli dostať ani dar spásy (večného života). Lenže toto odpustenie hriechov treba aj vedome prijať, preto k spáse je potrebný tak „sviatostný krst“ ako aj viera. Tretím výrazom je svedectvo, ku ktorému Duch Svätý uschopní apoštolov, a ktoré sa spomína v druhom odstavci našej perikopy. Pod „krstom Duchom Svätým“ teda môžeme chápať obrátenie, prijatie Ježiša za svojho Spasiteľa, a túžbu ohlasovať jeho Kráľovstvo aj iným ľuďom - a to všetko je možné len pod vplyvom pôsobenia Ježišovho (a Otcovho) Ducha.
Z tohto pohľadu môžeme „krst Duchom Svätým“ chápať nie ako jednorazovú ale skôr ako viacnásobnú a opakovanú udalosť v živote Ježišových učeníkov, príp. ako trvalú snahu o stále dokonalejšie obrátenie, a tiež ako trvalú skúsenosť z pôsobenia Ježišovho Ducha v našom živote, ktorý nás vedie k stále hlbšiemu spojeniu s Kristom a k plneniu Božej vôle podľa jeho príkladu a v spojení s Ním. „Krst Duchom Svätým“ by mal teda prijať každý kresťan, či už pred krstom alebo po krste, lebo k spáse nestačí len „sviatostný krst“, ale aj viera, ktorá je darom Ducha Svätého.
Stručne povedané, krst Duchom Svätým je dar viery, obrátenia a pokánia. A niet pochyby, že takýto zážitok, najmä ak ide o prvý v živote, dokáže riadne „zamávať“ človekom a preniknúť ho hlbokou radosťou a nadšením a túžbou podeliť sa so svojou novozískanou vierou s inými. Zmyslom tohto „krstu“ alebo naplnenia Duchom Svätým teda nie je nejaký extatický zážitok ale jednoduché otvorenie sa pôsobeniu Ducha Svätého v našom živote, ktoré môžeme uskutočniť pri každej modlitbe alebo bohoslužbe, osobitne pri prijímaní sviatostí, napr. sviatosti Pokánia (teda nielen pri birmovke), a samozrejme pri každej sv. omši.
Isteže, v dejinách Cirkvi (a ľudstva všeobecne) má osobitný význam prvý krst v Duchu Svätom pri Zoslaní Ducha Svätého na apoštolov a prvé spoločenstvo Ježišových učeníkov v Jeruzaleme, keďže išlo súčasne o vznik Cirkvi a o prvý zážitok ľudí s touto novou formou Ježišovho pôsobenia medzi ľuďmi.
Zamyslenie 21. 5. 2020 (Nanebovstúpenie Pána) - P. Peter Slobodník CSsR
Mnohí z tých, ktorí v súčasnej dobe (prípadne aj v dávnejšej minulosti v rôznych stredovekých prebudeneckých či obrodeneckých hnutiach a cirkvách, napr. v súvislosti s reformáciou) takýto údajný extatický „krst v Duchu Svätom“ zažili v rôznych „charizmatických“ či „turíčnych“ cirkvách a zhromaždeniach, v skutočnosti vôbec nemuseli prežiť ozajstné obrátenie, ale len vzrušujúci citový, príp. aj fyzický zážitok, ktorý ale vôbec nemusel byť výsledkom naplnenia Duchom Svätým, ale dôsledkom masovej sugescie alebo citovej manipulácie zručných pseudoduchovných šarlatánov (možno niekedy úprimne presvedčených o správnosti svojho duchovného „objavu“ akéhosi extatického krstu v Duchu Svätom a o svojom výnimočnom poslaní od Boha), o čom často svedčí následný „málo kresťanský“ život takýchto „rýchlokvasených“ kresťanov, ktorí sa nesnažia zmeniť svoj život podľa Božích prikázaní, ale celý ich „duchovný život“ spočíva len v opakovanom vyhľadávaní tohto zážitku, ktorého obdobu možno zažiť aj v pohanských, a teda možno aj diabolských rituáloch, prípadne aj na diskotéke. Život týchto „kresťanov“ sa podobá skôr životu drogovo závislých, pričom drogou je tu „náboženský“ zážitok.
Opis Ježišovho nanebovstúpenia
Záverečný odstavec našej perikopy obsahuje už spomenutý opis Ježišovho nanebovstúpenia. Lukáš sa tu pravdepodobne necháva inšpirovať starozákonnou apokalyptickou postavou „Syna človeka“, s ktorou stotožňuje Vzkrieseného Ježiša. V tomto opise môžeme totiž jasne vidieť prvky rozprávania z Dan 7,13-14: Videl som v nočnom videní: Hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.
Lukáš celé Ježišovo pozemské účinkovanie predstavuje ako výstup k Otcovi (z Galileje do Jeruzalema a následne z Jeruzalema do neba), ako exodus, ktorý sa teraz definitívne naplnil. Ježišovým nanebovstúpením podľa tohto výkladu vrcholí Ježišova „pascha“, prechod k Otcovi.
Lukáš k tejto svojej správe o Ježišovom viditeľnom odchode k Otcovi pridáva aj proroctvo o Ježišovom slávnom návrate od Otca späť na zem, vtedy príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať, teda „v nebeských oblakoch“, čiže v Božej sláve. Toto proroctvo vkladá do úst „dvoch mužov v bielom odeve“ (anjelov, resp. nebešťanov). Ježišov návrat nebude ale znamenať len Posledný súd, s ktorým si Ježišov návrat zvyčajne spájame, ale hlavne „nanebovstúpenie“ celého ľudstva.
Žalm 47: Chválospev na Boha
Žalm 47 je typický hymnický žalm. Je súčasťou „druhej knihy“ Žaltára, ktorá obsahuje len tzv. „elohistické“ žalmy. V našom žalme sa hebrejský výraz Elohim, preložený ako „Boh“, objavuje až 8x, a meno Jahve, preložené ako „Pán“, iba 2x, z toho raz v podobe „Najvyšší Pán“ (Jahve Eljon). Podľa hebrejského nadpisu tento žalm zaraďujeme do malej zbierky dvanástich tzv. korachovských žalmov. Ide teda pravdepodobne o p...
tags: #nanebovstupenie #pana #piesne