Narodenie Ježiša Krista - sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky - oslávi 24. a 25. decembra vyše 2,2 miliardy kresťanov na celom svete. Rozmanité kultúrne tradície a normy po stáročia formovali charakter vianočných osláv. Ide o tradície, ktoré sa väčšina ľudí snaží dodržiavať.
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v odlišných termínoch. Katolíci, evanjelici či iné protestantské cirkvi a časť pravoslávnych oslavuje Vianoce 24. a 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Iná časť pravoslávnych veriacich, vrátane Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, sa riadi podľa juliánskeho kalendára a oslavuje vianočné sviatky 6. a 7. januára.
Dokumentárny film History Channel o pôvode Vianoc
Betlehem - tradičný symbol Vianoc.
Prečo slávime Vianoce 25. decembra?
Presný dátum Narodenia Pána asi pred dvetisíc rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené prvý raz v roku 336 v Ríme. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) sa stanovil symbolický deň Narodenia Pána práve na 25. december.
Podľa inej hypotézy - dejinno-náboženskej, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka - Natalis Solis invicti, kresťania tento pohanský sviatok nanovo interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista ako Slnka na základe biblických citátov. Napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol Iustitiae, alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Svätý Ján Zlatoústy (347-407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentoval, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete, od Trácie po Cádiz.
Štedrý deň na Slovensku
Na Slovensku je v mnohých kresťanských rodinách zvykom dodržiavať na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrenie úcty príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať aj celý nasledujúci rok. Na štedrovečernom stole v rodinách nechýbajú oblátky s medom, orechy či jablká, cesnak, diétna kapustnica bez klobásy, vyprážaná ryba so šalátom. Rozdiely v jedlách súvisia s regionálnymi tradíciami, niekde sa na Štedrý večer jedáva šošovica, alebo hubová či fazuľová polievka, opekance s makom a iné.
Súčasťou štedrovečernej atmosféry je vyzdobený vianočný stromček a v katolíckych rodinách nechýbajú pri stromčeku jasličky či betlehemy s postavami Márie, Jozefa a Ježiška, s pastiermi, zvieratami, tromi mudrcmi z Východu a ďalšími.
Štedrovečerný stôl na Slovensku.
Vianoce vo februári? Existuje aj takáto tradícia
V dedine Quinamayó na severozápade Kolumbie a v jej okolí sa Vianoce oslavujú vo februári, a nie koncom decembra ako vo zvyšku sveta. Februárové Vianoce sprevádza v uliciach tanec a hudba. Osláv v uliciach sa zúčastňuje väčšina zo 6000 obyvateľov.
Podľa kolumbijského denníka El Espectador tradícia sláviť Vianoce vo februári sa v tejto kolumbijskej oblasti zrodila počas koloniálnej doby. Vlastníci zakazovali otrokom sláviť tento sviatok spoločne s nimi v decembri. V reakcii na to sa otroci rozhodli usporiadať svoje vlastné oslavy o dva mesiace neskôr, kedy mali čas oddychovať. Tento zvyk sa udržal aj viac ako 170 rokov od zrušenia otroctva v Kolumbii v roku 1851. Vianoce sa tak v Quinamayó oslavujú od 18. do 20. februára.
Ich účastníci sa väčšinou stretnú pred jedným z domov v obci, kde sa pomodlia. Dvojica krstných otcov potom vynesie sošku jezuliatka a prechádza ulicami za sprievodu bubnov, saxofónov a klarinetov. Pri prechode veselého procesu bary a diskotéky naopak vypínajú hudbu a svetlá. V uliciach sa tancuje tanec juga, ktorý sa vyznačuje krátkymi krokmi, čo podľa tlače odkazuje na to, že otroci v okovách sa pohybovali len s veľkými ťažkosťami.
Netradičná oslava Vianoc má podľa kolumbijského denníka El Colombiano pripomenúť mladšiu generáciu "africkej tradície zdedenej po predkoch". Africké korene má podľa posledných sčítaní ľudu z roku 2018 zhruba desatina obyvateľov Kolumbie. Ide väčšinou o potomkov otrokov, ktorí boli do krajiny privezení za koloniálnej nadvlády v 18. storočí.
Podzemné vianočné trhy v holandskom Valkenburgu.