Štefan Hríb, šéfredaktor týždenníka Týždeň, ktorý slovenskej verejnosti neustále podsúval svoje liberálne vnímanie kresťanského Boha a katolíckej Cirkvi, zbožňoval pápeža Františka a nenávidel všetko späté s tradičnejším poňatím katolíckej viery, napísal knihu. A jej názov je: „O Bohu, ktorý neexistuje“.
Zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Týždenník Týždeň sa pravidelne venuje témam spätým s kresťanstvom a katolicizmom na Slovensku. Tu sa navážal do premiérovej hrádze proti progresivizmu, tam do tunajších kresťanov kvôli ich opozícii voči LGBT hnutiu, a tu šiel radiť, akým smerom by sa mala vybrať katolícka Cirkev po skone pápeža Františka.
A ajhľa: milý pán Hríb popri tom všetkom stíhal písať ešte knižku - o tom, aké je kresťanské poňatie Boha falošné. To je také krásne liberálne.
Obsah knihy "O Bohu, ktorý neexistuje"
Kniha má už provokačný názov „O Bohu, ktorý neexistuje“, no ani ten plne nevystihuje poklady múdrosti, ktoré v sebe obsahuje. Hlava sa človeku zatočí až po prečítaní si anotácie napríklad na stránke Martinusu.
„Kniha O Bohu, ktorý neexistuje je provokujúcou reakciou Štefana Hríba na dobu, v ktorej pojem Boh stratil obsah, pretože sa spája s náboženstvom, ktoré je zneužívané na mocenské ciele, so sudcom kdesi hore, so zatuchnutou minulosťou, pričom prvou asociáciou väčšiny ľudí sú kultúrne vojny, zákazy, príkazy a rozdeľovanie ľudí,“ čítame hneď v úvode.
Tak „zatuchnutá minulosť“, pán Hríb? Ak existuje Boh - a my nepochybujeme, že existuje, na rozdiel od Vás - tak ten Boh potom zostáva nemenný. Stvoriteľ nekonečného vesmíru a zázraku ľudskej bytosti predsa nebude meniť svoj názor podľa toho, čo si myslí nejaký pán Hríb, nejaký pán Soroš, či nejaký pán Šimečka (starší, ale aj ten mladší).
No ale poďme ďalej: „Tento Boh, široko prijímaný, podľa autora neexistuje. V knihe ide ešte ďalej - spochybňuje peklo, prednosť viery pred jej absenciou, a dokonca aj primát ducha nad hmotou. Napriek tomu to nie je kniha o beznádeji. Autor dochádza k presne opačnému záveru, ktorý si priamo v knihe overil silnými rozhovormi s Tomášom Halíkom a Karlom Satoriom.“
Cirkevná tradícia a názory
Máme tu dvetisíc rokov cirkevnej tradície. Máme tu géniov svojej doby ako boli sv. Augustín z Hippa, sv. Tomáš Akvinský, sv. Robert Bellarmín, sv. Terezka Ježiškova, sv. Terézia z Avily, pápež sv. Gregor Veľký, pápež sv. Lev Veľký, pápež sv. Pius V., pápež Benedikt XVI. z nedávnej minulosti. Títo všetci hovorili to isté (!!!). A tu pán Hríb dôjde k názoru, že jedine tá „predstava“ Boha je správna, ktorú si on vymyslel? Čo je toto za nezmysel? Pri všetkej úcte, ste pyšný ako čert, pán Hríb…
Peklo neexistuje? Do 18. storočia nikto nikdy nespochybňoval existenciu večného Pekla. Ľudia viac verili v Peklo ako v Nebo. Staré národy verili v existenciu podsvetia; Peklo si zo svojich predstáv nedovolili vyškrtnúť ani takí überpodvodníci, akými boli Mohamed či Luther. Ale Vy ste si povedali, že Peklo neexistuje a ešte sa s tým chválite. No, možno by ste sa mali stať nejakým novým náboženským vodcom. Lebo presne nové náboženstvo je to, s čím ste práve prišli.
Michelangelov Posledný súd v Sixtínskej kaplnke
Aby ste svoje falošné myšlienkové konštrukty potvrdili v prvom rade sebe samému, na pomoc ste si zavolali Mons. Halíka. Presne toho Mons. Halíka, ktorý hľadá Krista mimo akýchkoľvek kresťanských cirkví, ktorý označil pána Štefana Kuffu za „katolíckeho fašistu“, lebo vyzval na intronizáciu Krista Kráľa na Slovensku, ktorý označil sekularizáciu za „Boží dar“ a ktorý je vinný z tisícov ďalších bludov, za ktoré sa raz bude zodpovedať - dá Boh už tu na Zemi, alebo raz po smrti.
Ale ako napísala veľká poľská vizionárka sv. Faustína Kowalská, ktorej Peklo bolo ukázané:
„Všimla som si však jednu vec: väčšina duší (v Pekle) bola taká, ktoré neverili, že Peklo existuje.