V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb.
Viaceré z nich boli neustále premiestňované a začuli tak modlitby rodákov viacerých obcí. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova. Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva.
Pri stavbe zrubu sa kladú trámy na seba a okná teda proces komplikujú. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov.
Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia. Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Františkovi z Assisi v Hervartove. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika.
V rovnakom období vznikali aj kostoly murované, pre veriacich však boli drevené stavby vznešenejšie na slávenie najrôznejších slávností. Drevo bolo zároveň pre miestnych dostupné, lacnejšie ako materiál na murovanú stavbu a vďaka skúsenostiam aj prijateľnejšie na spracovanie a výstavbu.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Hutka: Malá Obec s Veľkou Históriou
V severovýchodnej časti okresu Bardejov, pri poľskej hranici, leží malá obec Hutka s charakteristickým názvom vystihujúcim nielen jej hospodársku orientáciu, ale aj veľkosť (aj dnes má len asi 80 obyvateľov). Obyvatelia tejto podhorskej dediny si tak mohli v 18. storočí dovoliť postaviť iba drevený chrám, ktorý však obsahoval väčšinu tradičných ozdobných prvkov nesúcich sa v duchu baroka.
HUTKA vznikla v druhej polovici 16. V roku 1600 obyvatelia „Vollia Hutta“ ešte neplatili dane. Z názvu vyplýva, že ju založili sklárski hutníci podľa zákupného práva. Písomnosti zo 16. - 17. storočia nesvedčia o tom, žeby sa v Hutke nachádzal kostol. Jej obyvatelia si prvý chrám vybudovali zrejme až v 18. V roku 1726 sa na schôdzi Makovického dekanátu v Cernine zúčastnil aj farár Andrej Poljanszky z Hutky, čo naznačuje, že v obci bola nielen farnosť, ale aj chrám.
Kostol bol vybudovaný na severnom okraji obce, na kopci (385 m n. m.). Podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Prešove Dominika Sabola, gréckokatolícky chrám sv. Kozmu a Damiána vznikol ako trojpriestorová, trojvežová stavba s orientáciou východ - západ.
Architektúra Chrámu sv. Kozmu a Damiána
„Najvyššia veža bola na západnej strane, nad babincom. Mala štvorcový základ a po stranách sa nachádzali bočné obdĺžnikové priestory zakryté pultovými strechami. Do úzkej vstupnej predsiene a aj z predsiene do babinca viedli jednoduché pravouhlé vstupy. Veža smerom nahor sa zužujúcej stĺpovej konštrukcie mala zrejme tri alebo až štyri podlažia, vzájomne oddelené trámovými stropmi. Bola najvyššou časťou objektu, čo bol aj architektonický zámer jej zdôraznenia ako samostatnej časti vedľa centrálne riešenej lode a svätyne. V stenách najvyššieho podlažia veže boli umiestené pravouhlé ozvučnicové otvory ukončené oblúkom. Toto poschodie bolo v rámci fasád zvýraznené krátkymi pultovými strieškami na všetkých stranách.
„Strecha bola podobná streche lode (veľká cibuľa + laterna + malá cibuľa), avšak ukončoval ju aj kovový kríž a bola položená nižšie, vytvárajúc tak vzostupnú úroveň stavby v smere východ - západ. Chrám tak týmto usporiadaním veží a tvarmi pôdorysov jednoznačne svedčí, že bol vybudovaný v rámci tzv. lemkovského architektonického typu. Okenné otvory v lodi a svätyni boli pravouhlé, kryté pultovými strieškami a zdobené po stranách zvislými vyrezávanými lištami. Jednotlivé fasády boli vertikálne členené zvislým obkladom dosiek, ktorých vzájomný styk kryli taktiež zvislo vedené lišty.
Nie je to celkom bežné, ale tento chrám bol obkolesený drevenou ohradou oválneho tvaru, ktorá pozostávala v priemere zo štyroch horizontálne kladených hranolov, zakrytých krátkou šindľovou sedlovou strechou. „Zaujímavosťou je, že táto zvonica slúžila aj ako vstupná brána, čím bola združená funkcia zvyčajne dvoch samostatných objektov, napríklad ako v Ladomirovej. Zvonica, respektíve brána, bola dvojpodlažná, stĺpovej konštrukcie s pravouhlým vstupom od západu. V stenách poschodia boli ozvučnicové otvory ukončené oblúkom.
Celkový pohľad na areál v r. 1904
Zničenie a Obnova
Hodnotná drevená architektúra kostola bola úplne zničená počas 1. svetovej vojny v r. 1915. Sú v ňom však zachované barokové kalichy, ikony, cibórium, pacifikál a zvon, všetko z 18. Chrám sv. Kozmu a Damiána. Postavili ho v 18. Prvý gréckokatolícky chrám bol v Hutke postavený v poslednej tretine 18. storočia s charakteristickými tromi vežami rôznej výšky. Zasvätený bol sv. Kozmovi a Damiánovi. Počas prvej svetovej vojny v roku 1915 bol však požiarom kompletne zničený.
O osem rokov neskôr na jeho mieste postavili jednoduchší drevený chrám s mnohými pôvodnými prvkami a zasvätili ho Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Chrám, ktorý v Hutke nájdete dnes, má namiesto troch už len jednu vežu. V drevenom kostolíku sa nachádzajú mnohé artefakty z 18. storočia.
Drevené Kostoly na Slovensku
Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia. Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove. Druhý najstarší drevený kostol, rovnako pochádzajúci z 15. storočia, nájdete v Tvrdošíne na Orave. Tretí, omnoho jednoduchší kostol so skromnejšou výzdobou, bol premiestnený zo svojho pôvodného miesta v Zábreži a dnes sa nachádza v skanzene v Zuberci na Orave.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.
Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. storočia. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Treťou skupinou kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” v 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov.
Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke. Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža.
Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali. Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona.
Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami. Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.
Frička leží približne 20 kilometrov na severozápad. Miestny Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v 18. storočí a jeho ikonostas pochádza z roku 1830. Kostol sv. Tento kostol bol síce v priebehu 20. storočia čiastočne zrekonštruovaný, no aj napriek tomu ponúka ukážky cenného ikonického umenia. Jeho ikonostas a oltár pochádzajú z 18. storočia a sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov.
Zoznam Drevených Kostolov na Slovensku
S - Rímskokatolícke kostoly
- Žilina - Trnové: Kostol sv. Juraja
- Martin (skanzen): Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna
- Istebné: Kostol sv. Michala
- Zuberec (skanzen): Kostol sv. Alžbety zo Zábreže
- Korytnica - kúpele: Kostol sv. Kríža
- Tatranská Javorina: Kostol sv. Anny
- Malá Franková: Kostol sv. Jozefa
- Stará Ľubovňa (skanzen): Kostol sv. Michala Archanjela z Matysovej
V - Gréckokatolícke a Pravoslávne chrámy
- Lukov-Venécia: Kostol sv. Kozmu a Damiána
- Brežany: Kostol sv. Lukáša
- Tročany: Kostol sv. Lukáša
- Frička: Kostol sv. Michala Archanjela
- Krivé: Kostol sv. Lukáša
- Hervartov: Kostol sv. Františka z Assisi
- Vyšná Polianka: Chrám sv. Paraskievy
- Svidník (skanzen): Kostol sv. Michala Archanjela z Novej Polianky
- Ladomirová: Chrám sv. Michala Archanjela
- Bodružal: Chrám sv. Mikuláša
- Medvedie: Chrám sv. Demetera
- Dobroslava: Chrám sv. Paraskievy
- Krajné Čierno: Chrám sv. Bazila Veľkého
- Vyšný Komárnik: Chrám sv. Kozmu a Damiána
- Príkra: Chrám sv. Michala Archanjela
- Šemetkovce: Chrám sv. Michala Archanjela
- Potoky: Chrám sv. Paraskievy
- Habura: Chrám sv. Michala Archanjela
- Jalová: Chrám sv. Juraja
- Topoľa: Chrám sv. Michala Archanjela
- Ruský Potok: Chrám sv. Michala Archanjela
- Uličské Krivé: Chrám sv. Michala Archanjela
- Kalná Roztoka: Chrám sv. Bazila Veľkého
- Hrabová Roztoka: Chrám sv. Bazila Veľkého
- Inovce: Chrám sv. Michala Archanjela
- Ruská Bystrá: Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša
- Humenné (skanzen): Chrám sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice
- Košice (Východoslovenské múzeum): Chrám sv. Mikuláša z Kožuchoviec
Vysvetlivky:
- S - Rímskokatolícke kostoly
- V - Gréckokatolícke a Pravoslávne chrámy
Tabuľka: Drevené kostoly zapísané v UNESCO
| Názov kostola | Obec | Typ kostola |
|---|---|---|
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Rímskokatolícky |
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Rímskokatolícky |
| Evanjelický artikulárny kostol | Kežmarok | Evanjelický |
| Evanjelický artikulárny kostol | Leštiny | Evanjelický |
| Evanjelický artikulárny kostol | Hronsek | Evanjelický |
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Gréckokatolícky |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Gréckokatolícky |
| Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša | Ruská Bystrá | Gréckokatolícky |