Hovoriť bez odsudzovania: Biblický pohľad na súcit a pochopenie

V živote sa často stretávame so situáciami, keď je jednoduché vysloviť svoj názor na správanie iných, skriviť ústa nad nimi a skritizovať ich. Ale veci, situácie a tobôž nie ľudia nie sú čiernobieli. V tomto kontexte je dôležité pozrieť sa na biblické citáty, ktoré nás učia hovoriť bez odsudzovania a s väčším pochopením.

Tento článok sa zaoberá biblickými citátmi o dôležitosti vyhýbania sa odsudzovaniu a posudzovaniu iných, s dôrazom na kresťanský pohľad na súcit, pochopenie a lásku k blížnym. Pozrime sa na to, ako sa môžeme správať lepšie k tým, ktorí to majú ťažké, a ako sa vyhnúť kritickým slovám a myšlienkam.

V prvom rade, nezabúdajme, na ceste je dieťa a podľa našej kresťanskej viery by všetci mali chcieť pomôcť jeho matke. Byť za život neznamená len hlásiť sa k tomu, že nesúhlasím s potratmi, znamená to správať sa dobre, trpezlivo, s láskou a pochopením ku všetkým ženám, ktoré sú matky.

Všimnite si, akí priami, kritickí a posudzujúci dokážeme byť k takýmto matkám, no otcovia dieťaťa? Tí často nepočujú takmer žiadnu kritiku. Ako keby neexistovali, ako keby to celé bola len chyba žien…

Príbeh Hagar: Príklad súcitu v Biblii

Hagarin príbeh sa odohral dávno, ale stále tu sú iné matky… A veľmi ľahko by bolo odsúdiť Hagar za to, že riskovala život nielen svoj, ale aj život svojho nenarodeného dieťaťa. Lebo presne to urobila! Možno dúfala, že sa dostane naspäť do Egypta, ale takto nepripravená?

Možno nebolo tak teplo a možno poznala nejaké oázy s vodou, no ani tie nie sú na každom kroku. A ona bola ešte k tomu tehotná! Nie, toto nie je pekný príbeh materstva.

Je veľmi jednoduché písať statusy a vyhlasovať, ako sme všetci za ochranu nenarodeného života, ísť demonštrovať a biť sa do hrude, že sme predsa kresťania! ale to nestačí. Bratia a sestry, drahí Abrahámovia a Sáry, to zďaleka nestačí!

Pozrime sa napríklad na to, ako sa správame k slobodným matkám. Taktiež, aký postoj máme k ženám, ktoré vychovávavú dieťa bez manžela. Máme pre nich súcit a pochopenie? Sme im ochotní pomôcť? Prakticky, nielen slovami? Alebo sa staviame do úlohy sudcov, ako Sára?

Sára a jej právo súdiť

Mala Sára právo súdiť ju? Nemala. Toto právo patrí len Bohu. A to isté platí aj pre nás, ak chceme, slovami, alebo vo svojej mysli odsudzovať iných ľudí.

Dnes konkrétne matky, ktoré nemajú ľahkú úlohu, a my sme rýchli povedať o nich niečo negatívne. Byť za život neznamená len hlásiť sa k tomu, že nesúhlasím s potratmi, znamená to správať sa dobre, trpezlivo, s láskou a pochopením ku všetkým ženám, ktoré sú matky.

A všimnite si, akí priami, kritickí a posudzujúci dokážeme byť k takýmto matkám, no otcovia dieťaťa? Tí často nepočujú takmer žiadnu kritiku. Ako keby neexistovali, ako keby to celé bola len chyba žien…

Lebo mnoho ľudí si povie, mne je to jedno. Nie je to moja starosť, moja zodpovednosť, nie je to moja vec. Ale ani Abrahám, ani žiaden muž, ktorý dieťa splodil, ani - predstavte si - žiaden iný človek, ktorému stále bije srdce v hrudi - nemôže povedať, že je mu to jedno. Nech nás delí akákoľvek viera, akékoľvek presvedčenie, my, ktorí žijeme, by sme mali mať pud, ktorý nás motivuje ochraňovať život.

A ďalší stupeň - kresťania. Máme dosť vlastných problémov? Nie, my nie sme síce zodpovední za rozhodnutia iných a naša situácia je iná ako Abrahámova, ale Biblia nás učí, že sme všetci bratia a sestry. A ak je tu sestra, ktorá to má ťažké a náročné, a my povieme, to nie je naša starosť, správame sa k nej ako k sestre? Ak by to bola sestra z našej krvi, otočili by sme sa k nej tiež chrbtom?

Občas sa ocitneme v pozícii ako Hagar. Iní ľudia nami manipulujú a my s tým nemôžeme nič urobiť. Cítime sa bezmocní a sami. A áno, možno aj my vtedy nemáme najlepšie spôsoby, ako Hagar, ale v takýchto chvíľach je ťažko človeka posudzovať. Takúto situáciu sme aspoň raz v živote myslím zažili všetci.

Pozeráme sa, čo sa okolo nás deje, hasíme chyby po druhých a platíme za ne niečím z našich vlastných životov. Ale Boh nás neprehliada. Aj keď sme stratení na púšti, On má spočítané všetky zrnká piesku pod našimi nohami.

Ženy, ktoré privádzajú na svet potomkov, a ktoré sa o ne starajú, majú v Božom srdci zvláštne miesto. Nezabudnime, že Boh Otec poslal svojho Syna na tento svet - a to presne tak, ako sme tu prišli my!

Preto, ak si všimneme, že sú okolo nás matky, ktoré potrebujú pomoc, modlitby alebo povzbudenie, urobme pre nich niečo! Nebuďme ako Sára, nevypúšťajme z úst ani zo srdca kritické slová ani len myšlienky, nechcime nikomu znepríjemniť život!

A tiež sa k tomu nepostavme ako Abrahám, nemávnime len rukou a nehovorme, že to nie je naša starosť! Sú tu matky, na ktoré je ich zodpovednosť veľa, lebo povedzme si úprimne, je to veľká zodpovednosť. Neprehliadnime ich! Pozerajme sa na ne tak, ako sa na Hagar pozeral Boh! Bez posudzovania a odsudzovania. Ale láskavo, súcitne a chápajúco.

Schopnosť vcítiť sa je občas užitočná, ale v tomto momente som unavená. Vyčerpaná zo všetkých tých ľudí, ktorým viera poskytuje podklad k tomu, aby ostatným nadávali. Aby ich zhadzovali, ponižovali a urážali. Za chrbtom, v online diskusiách, akokoľvek.

Ak by som mala kresťanstvo posudzovať IBA podľa toho, ako sa správa k slobodným matkám, myslím, že nie som jednou z nich. A pri Hagar sa mi to pripomenulo znova. Som unavená z ľudí, a už poviem len jedno, ako dobre, že najbližšie na programe bude hlavne Boh. Lebo ON HAGAR VIDEL.

Biblické citáty o odsudzovaní

Nasledujúci texty Písma svätého nás upozorňujú, že my ľudia pri hodnotení druhých a hodnotení seba používame dvojaké meradlo. Možno si to ani neuvedomujeme, ale to znamená len, že táto dvojakosť je v nás hlboko vrastená. Práve preto je dôležité, že nám Biblia v tejto veci nastavuje pravdivé zrkadlo.

Meradlo, podľa ktorého hodnotí človek seba samého, býva spravidla veľmi mierne. Pre svoje správanie, slová, činy, ktoré si zaslúžia oprávnenú kritiku, nachádza človek mnoho výhovoriek, vysvetlení, ospravedlnení. Tým všetkým chce zmenšovať, bagatelizovať negatívny význam svojho správania.

Naproti tomu meradlo, ktorým človek hodnotí druhých ľudí, je veľmi prísne. Obyčajne zamlčuje všetky poľahčujúce okolnosti, ktoré by sa dali uviesť v prospech toho druhého. Za tým musíme vidieť skrytú tendenciu, snahu vykresliť toho druhého v čím černejších farbách.

Ježiš Kristus si všímal túto nelogickú a neetickú nedôslednosť vo svojom prostredí. Zrejme sa s ňou stretával často. Povedal o tom veľmi ostré slová. Je to jeho známy výrok o smietke a brvne v oku:

"Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka - keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata."

Ježišove slová sú formulované krátko, ale vyžadujú si naše dlhé sústredenie, aby sme si uvedomili celý ich dosah, aby sme si ich osvojili ako pravidlo vlastného správania. Ak ich budeme mať stále na pamäti, možno nám odíde chuť ohovárať druhých a začneme sa kriticky pozerať najprv na seba.

Rozličné meradlá používame len my ľudia. Keď Pán Boh hodnotí ľudí, či už v rámci tohto časného života alebo na svojom definitívnom súde, používa jedno, jednotné meradlo na všetkých. V prečítanom texte z Listu Rímskym sa o Pánu Bohu hovorí, že on neuprednostňuje nikoho. Pred Pánom Bohom nemá nikto nijakú protekciu.

V tomto našom svete sme si zvykli na všelijaké uprednostňovanie. Človek si ho neraz chce vynútiť úplatkami a rozličnými inými metódami. Ale v prítomnosti Pána Boha, spravodlivého sudcu, nič také neprichádza do úvahy. A treba si uvedomiť, že doopravdy záleží iba na jeho hodnotení.

Kedykoľvek sa nás zmocní túžba ohovárať druhých, uvedomme si, že Pán Boh používa na všetkých ľudí tie isté hodnotiace meradlá. Pán Ježiš vyslovil vážne varovanie: Akým súdom súdite vy, takým sami budete súdení.

Táto tabuľka zdôrazňuje dôležitosť používania jednotného meradla pri hodnotení seba a iných, a pripomína, že Boh neuprednostňuje nikoho:

Aj Pán Ježiš vo svojich výrokoch, aj apoštol Pavel v prečítanom texte naznačujú jednu prekvapivú vec o posudzovaní a ohováraní, vec, ktorú si málokto z ohovárajúcich uvedomuje. Ide o toto: Človek na druhých ľuďoch ohovára, odsudzuje, kritizuje najčastejšie tie hriechy, chyby, nedostatky, ktoré sú jeho vlastnými chybami a nedostatkami.

To je poznatok, ku ktorému sa dopracovala aj dnešná psychológia. Často ide o hriechy, chyby, nedostatky, ktoré sú v človeku nejako skryté, utajené, vytisnuté z jasného vedomia. Človek ich pri ohováraní a odsudzovaní premieta na druhého človeka, a tak chce - podvedome - uľahčiť svoje vlastné bremeno.

Ale to zároveň znamená, že ten, kto ohovára a odsudzuje druhého, dáva tým nepriamo nazrieť do svojho vlastného vnútra. Skúsený psychológ, ale aj laici s určitým množstvom popularizovaného psychologického poznania, si ľahko urobia príslušný úsudok, ktorý pre ohovárajúceho a odsudzujúceho človeka nie je lichotivý.

Ak tento psychologický mechanizmus budeme mať na mysli, možno nám odíde chuť ohovárať druhých ľudí. Touto metódou schladil, uzemnil raz Ježiš príliš horlivých kritikov a odsudzovateľov. Hovorí sa o tom v 8. kapitole Evanjelia podľa Jána.

Zákonníci a farizeji priviedli raz k Ježišovi ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Povedali, že Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať a žiadali Ježiša, aby zaujal k tomu stanovisko. V Mojžišovom zákone sa naozaj nachádza také ustanovenie. Ježiš najprv nepovedal nič, ale keď na neho neprestávali naliehať, povedal im toto:

"Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom."

Myslel pritom zrejme na hriech podobný tomu, akého sa dopustila žena. Podľa toho, čo sme pred chvíľou povedali o premietaní vlastného hriechu na druhých ľudí, Ježiš vedel, čo je hriešnym bremenom tých, ktorí chceli tú ženu odsúdiť a ukameňovať.

Ako reagovali na tieto Ježišove slová? Cítili sa nimi odhalení, zasiahnutí. Potichu opustili scénu. Nevieme, či ich táto príhoda vyliečila natrvalo od zlomyseľného odsudzovania iných. Takéto vyliečenie bolo určite zámerom Ježišových slov.

Keď sa v nás objaví myšlienka niekoho ohovárať, odsudzovať, mali by sme si predstaviť, že so svojím odsudzovaním a ohováraním prichádzame k Ježišovi - ako tí farizeji a zákonníci a že jemu hovoríme slová svojho ohovárania a odsudzovania namierené proti druhému človeku. Pomyslime si zároveň aj to, čo Ježiš povie nám. Dokážeme to ľahko odhadnúť z jeho odpovede farizejom. Povedal by nám niečo v tomto zmysle:

Priateľu, pozri najprv dôkladne na seba. Netrápi ťa v hĺbke bytosti práve ten hriech, ktorý chceš zlomyseľne odsúdiť u druhého? Spamätaj sa. Urob najprv poriadok vo svojom živote. Priznaj v pokání celú svoju duchovnú a etickú biedu. Urob radikálnu zmenu k lepšiemu. Keď prejdeš takýmto očistným kúpeľom, potom už nebudeš chcieť odsudzovať, ale budeš rozmýšľať, ako tomu druhému pomôcť.

A potom to už nebudeš robiť s pyšným, povýšeneckým srdcom, ale s pokorou a láskou. Diabolská radosť z ohovárania a klebiet sa ti stane nenávratnou minulosťou. A objavíš božskú radosť z toho, že si niekomu pomohol urobiť pár krokov ku krajšiemu a lepšiemu životu. Toto je veľká zmena od ohovárania smerom k pomáhajúcej láske.

Veríme, že Boh nás miluje? Musí to byť iná viera. Úžasná, neuveriteľná. Ak si človek nepovie, že Boh ho miluje a že on ho miloval prvý, všetko udržuje. Je to motivujúca sila, ktorá sa skrýva za všetkým. No slová a city nestačia. Je potrebné milovať ako Kristus, trpieť a odpustiť tým, ktorí nám spôsobujú utrpenie.

tags: #hovorit #bez #odsudzovania #biblia