Pri čítaní Biblie šepká Duch Svätý každému z nás niečo iné. Jeho konanie je jedinečné a individuálne, rovnako ako jeho spolupráca s nami. Iní ľudia si tak vďaka pôsobeniu Ducha často všimnú niečo, čo by sme my sami prehliadli. Práve z tohto dôvodu sa odporúčajú úvahy nad Svätým písmom, pretože myšlienky, ktoré Duch Svätý vnuká ich autorom, dokážu nesmierne obohatiť každého, kto si nájde čas na to, aby si ich prečítal.
Jeruzalemská Biblia je preklad Svätého písma do francúzštiny, ktorý vznikol vďaka mnohoročnému úsiliu Jeruzalemskej biblickej školy, ktorú vedú dominikáni. Táto škola, známa ako École Biblique et Archéologique Française, bola založená v roku 1890 francúzskym dominikánom Marie-Joseph Lagrange OP s cieľom vedeckého štúdia Biblie priamo v prostredí a v kultúrnom kontexte, v ktorom bola napísaná.
Vďaka úvodom, ktoré ku každej knihe Svätého písma napísali vynikajúci biblisti, čitateľ vopred spozná základné posolstvo danej knihy, historické pozadie jej vzniku, obsahovú štruktúru a jej začlenenie do celkovej štruktúry Svätého písma. Ďalšou špecialitou Jeruzalemskej Biblie sú marginálne odkazy, ktoré umožňujú priamo pri čítaní textu nájsť iné miesto v Biblii, ktoré reflektuje tú istú udalosť, na ktorom sa hovorí o tom istom probléme, kde je použitý rovnaký obraz.
Vydavateľstvo Dobrá kniha v Trnave vydala Prorocké knihy Starého zákona s komentármi Jeruzalemskej Biblie, čím dovŕšila vydávanie prekladu celého súboru starozákonných kníh Biblie s poznámkami a komentármi Jeruzalemskej Biblie v štyroch zväzkoch: Pentateuch (2004), Historické knihy Starého zákona (2005), Múdroslovné knihy Starého zákona (2006) a už spomínané Prorocké knihy Starého zákona.
Vznik a vývoj Jeruzalemskej Biblie
Celá história Jeruzalema
Nápad na vznik Jeruzalemskej Biblie sa zrodil ešte počas Druhej svetovej vojny. Prišiel s ňou Thomas Chifflot OP, riaditeľ dominikánskeho vydavateľstva Les Éditions du Cerf a presvedčil Rolanda de Vauxa OP, riaditeľa Jeruzalemskej biblickej školy, aby s ním spolupracoval na vydaní Biblie vo francúzštine.
V rokoch 1945 - 1955 vychádza nový preklad po jednotlivých zväzkoch a napokon v roku 1956 v jednozväzkovom vydaní. Preklad biblického textu sa opieral o originálne texty v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Týmto sa odlišoval od klasického katolíckeho prekladu, ktorý sa tradične opieral o antický latinský preklad Vulgaty.
Popularitu si Jeruzalemská Biblia získala najmä vďaka úvodom k jednotlivým knihám a rozsiahlemu poznámkovému aparátu. Úvody ku knihám prezentujú ich literárne dejiny, historický kontext a teologický význam. Poznámky pod čiarou vysvetľujú samotný text, marginálne poznámky sa odvolávajú na iné biblické pasáže, priamo či nepriamo súvisiace, a sú takpovediac krížovými odkazmi na pasáže, ktoré lepšie osvetľujú daný text a zároveň umožňujú čítanie v kontexte celej Biblie.
Starozákonné knihy, ktoré teraz vydala Dobrá kniha v Trnave sledujú podobný prístup, ako bolo vydanie Jeruzalemskej Biblie v iných svetových jazykoch. Preklad textu je podľa spomínaného prekladu Antona Boteka podľa hebrejských a gréckych pôvodín a na jeho preklad sú „zavesené“ poznámky a marginálie. Tiež aj úvody k jednotlivým knihám sú prevzaté z Jeruzalemskej Biblie.
Preklad Antona Boteka
Preklad textov pripravoval ThDr. Anton Botek počas dlhoročného exulantského pôsobenia v Ríme. Pripravoval ho podľa hebrejskej a gréckej pôvodiny (s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu, ale tiež aj iné svetové preklady Biblie), pričom niektoré časti boli v tom čase publikované samostatne. Preložil aj komentáre a biblické poznámky z francúzskej Jeruzalemskej Biblie, ktorá si práve vďaka nim získala popularitu a celosvetový ohlas.
V skromnom zozname slovenských katolíckych prekladov Biblie má preklad Antona Boteka výnimočné miesto. Autor na ňom pracoval s cieľom priblížiť biblické texty moderným jazykom, čo je prvým krokom k lepšiemu porozumeniu neraz neľahkých textov pochádzajúcich z čias, od ktorých nás delia dve tisícročia, ba i viac. Obrovskou prednosťou tohto vydania je jeho doplnenie úvodmi, komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie.
Špecifiká Jeruzalemskej Biblie
- Úvody ku knihám: Poskytujú základné posolstvo, historické pozadie vzniku a štruktúru každej knihy.
- Marginálne odkazy: Umiestnené na okraji textu, umožňujú nájsť iné miesta v Biblii, ktoré reflektujú tú istú udalosť alebo problém.
- Moderný jazyk: Botekov preklad robí z tohoto vydania Svätého Písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie a duchovného povzbudenia.
Recenzie Jeruzalemskej Biblie
Jeruzalemská Biblia si získala popularitu vďaka svojmu prístupnému jazyku a rozsiahlemu poznámkovému aparátu. Čitatelia oceňujú najmä:
- Zrozumiteľnosť prekladu, ktorý je prístupný súčasnému čitateľovi.
- Vysvetľujúce a doplňujúce poznámky k základnému textu na každej strane.
- Marginálne odkazy, ktoré umožňujú lepšie pochopenie kontextu.
Niektorí čitatelia preferujú preklad v Jeruzalemskej Biblii ako zrozumiteľnejší súčasnému čitateľovi.
Používateľské recenzie:
- "Ľahko sa číta. Už dávnejšie som si ju chcel kúpiť, teraz som ju objavil vo vašom obchode, teším sa ze ju môžem čítať a vzdelávať sa."
- "Rýchle dodanie, som veľmi spokojná. Ďakujem."
- "Sväté písmo Jeruzalemskú Bibliu som už objednala druhýkrát. Podarovala som ich mojím kamarátkam, ktoré si natoľko vážim, že táto Biblia je dôstojným darčekom pre nich."
Porovnanie s inými prekladmi
Jeruzalemská Biblia sa odlišuje od iných katolíckych prekladov tým, že sa opiera o originálne texty v hebrejčine, aramejčine a gréčtine, namiesto tradičnej latinskej Vulgaty. Niektorí čitatelia uprednostňujú Roháčkov preklad, ktorý sa snažil čo najvernejšie preložiť pôvodné jazyky bez ovplyvnenia katolíckymi dogmami.
Mnohí evanjelickí veriaci sa na začiatku 20.-tych rokov snažili o preklad Biblie do slovenčiny. Dovtedy používali tzv. Kralickú Bibliu. Avšak žiaden z evanjelických prekladov celej Biblie nebol nikdy oficiálne autorizovaný Evanjelickou cirkvou.
Ďalšie publikácie a diela
Pri štúdiu Biblie a duchovnom raste môžu byť nápomocné aj ďalšie publikácie a diela, ktoré prehĺbia pochopenie Svätého písma:
- Slová útechy a povzbudenia (Jaro Křivohlavý)
- Sada Vydarený život 1, 2, 3 (Anton Fabian)
- Poďte a uvidíte - Synoptické evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš) (Ján Majerník; Joseph Ponessa; Laurie Watson Manhardt)
- Poďte a uvidíte - Jánovo evanjelium (Joseph Ponessa; Laurie Watson Manhardt)
- Úvahy nad žalmy (C. S. Lewis)
- Posolstvo Apokalypsy (Branislav Kľuska)
- A šiel za ním po ceste (František Trstenský)
- Úvod do katolíckych listov (Daniela Iskrová; Štefan Novotný; František Trstenský)
- Pavlove pastorálne listy (František Trstenský)
- Lectio divina
- Adventný denník 2021
- Adventný denník 2020 (Lucia Barabasová)
- Výklad Veľpiesne (1. časť) Prológ a Homílie 1 - 5 (Sv. Gregor z Nyssy)
- Eséni, Kumrán a zvitky od Mŕtveho mora (Florentino García Martínez; František Trstenský)
- Slovník biblickej teológie (Xavier Léon-Dufour et al.)
- Chlieb, hry a Biblia (Jozef Husovský)
- Tri filozofie života (Peter Kreeft)
- Prvotiny Ducha (Raniero Cantalamessa)
- Kristov rybár (František Trstenský)
- Prvé a posledné slová Ježiša Krista (Ľubomír Majtán)
- Múdrosť, ktorá hľadá Boha (František Trstenský)
- Krv a násilie v Biblii (Pavol Grach)
- Byť s Ježišom II. (Jozef Šuppa)
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty.
S náležitou úctou voči týmto principiálnym úvahám navrhujeme niekoľko prvých praktických aplikácií v rôznych podstatných oblastiach života Cirkvi, aby sa medzi katolíkmi a ich židovskými bratmi zaviedli či rozvinuli zdravé vzťahy.
Dialóg
Dialóg predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Predstavuje tiež privilegovaný prostriedok na lepšie vzájomné poznanie a - najmä v prípade dialógu medzi židmi a kresťanmi - hlbšie prebádanie bohatstva svojej vlastnej tradície. Povzbudzujeme kompetentné osoby, aby nielen viedli medzi sebou priateľské rozhovory, ale sa aj stretávali a spoločne študovali rôzne problémy súvisiace so základným zmýšľaním judaizmu a kresťanstva. Vždy, ak je to možné a vzájomne prijateľné, treba podporovať spoločné stretnutia pred Bohom v modlitbe a tichej meditácii, lebo vtedy sa najskôr môže zrodiť pokora a otvorenosť srdca i mysle, ktoré sú nevyhnutnými podmienkami na hlbšie poznanie seba samých aj tých druhých.
Liturgia
Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je charakteristická práve tak pre židovskú, ako aj pre kresťanskú liturgiu. Treba sa usilovať lepšie pochopiť všetko, čo si v Starom zákone zachováva svoju trvalú hodnotu. Pri komentovaní biblických textov treba poukázať na kontinuitu našej viery s vierou Starého zákona v línii prisľúbení a bez zmenšovania hodnoty originálnych prvkov kresťanstva. Pokiaľ ide o liturgické čítania, treba dbať o to, aby sa v homíliách, ktoré sú na nich založené, správne vykladali state, kde sa zdanlivo ukazuje v nepriaznivom svetle židovský národ ako taký.
Výchova a vyučovanie
I keď ešte ostáva urobiť veľký kus práce, za posledné roky sa vďaka cirkevnému učeniu, štúdiu a výskumu odborníkov, ako aj vďaka začatému dialógu dosiahlo lepšie pochopenie judaizmu i jeho vzťahu ku kresťanstvu.
- Ten istý Boh, „ktorý inšpiroval knihy obidvoch zákonov a je ich pôvodcom“ (Dei verbum, 16), hovorí aj v starej, aj v novej zmluve.
- Judaizmus bol v časoch Krista a apoštolov mnohorakou skutočnosťou, keďže zahŕňal mnoho prúdov, duchovných, náboženských, spoločenských i kultúrnych hodnôt.
- Starý zákon a na ňom založená židovská tradícia sa nesmie stavať proti Novému zákonu takým spôsobom, akoby ten prvý ustanovoval náboženstvo založené len na spravodlivosti, strachu a právnom formalizme, bez dovolávania sa lásky k Bohu a blížnemu.
- Ježiš sa narodil zo židovského ľudu, tak ako jeho apoštoli a mnohí z jeho prvých učeníkov.
- Ohľadom Ježišovho odsúdenia a smrti koncil pripomenul, že „nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení“ (Nostra aetate, 4).
- Dejiny judaizmu neskončili zničením Jeruzalema, ale pokračujú v rozvíjaní náboženskej tradície, ktorá je stále bohatá na náboženské hodnoty, hoci sme presvedčení, že jej význam a zmysel bol hlboko poznačený príchodom Krista.
- Spolu s prorokmi a apoštolom Pavlom „Cirkev očakáva deň, ktorý je známy jedine Bohu, keď budú všetky národy vzývať Pána jedným hlasom a slúžiť mu spojenými silami (porov. Sof 3, 9)“ (Nostra aetate, 4).
Informovanosť ohľadom týchto otázok je dôležitá na všetkých úrovniach kresťanskej výchovy a vzdelávania:
- katechizmus a učebnice náboženstva,
- učebnice dejepisu,
- masmédiá (tlač, rozhlas, film, televízia).
Efektívne využitie týchto prostriedkov predpokladá dôkladnú formáciu vychovávateľov a učiteľov pôsobiacich vo vzdelávacích centrách, seminároch a na univerzitách. Odborníci sú pozvaní študovať problémy, týkajúce sa judaizmu a židovsko-kresťanských vzťahov, osobitne v oblasti exegézy, teológie, histórie a sociológie.
Všetko, čo je v celku i v jednotlivostiach ustanovené v tejto deklarácii, odobrili otcovia posvätného koncilu. A my to apoštolskou mocou, ktorú sme dostali od Krista, spolu s ctihodnými otcami v Duchu Svätom schvaľujeme, nariaďujeme a ustanovujeme. V Ríme pri Svätom Petrovi 28.
tags: #porovnanie #jeruzalemska #biblia #s #inymi