V tomto článku sa pozrieme na význam viery a života v kontexte cirkvi, ako aj na rôzne udalosti a názory, ktoré formujú súčasnú cirkev.
Význam viery v cirkvi
Viera je základným kameňom cirkvi. Je to presvedčenie o existencii Boha a o pravdách, ktoré zjavil. Viera sa prejavuje v modlitbách, účasti na bohoslužbách a v praktizovaní kresťanských hodnôt.
Biskup Atanáz Schneider z Kazachstanu vo svojej novej knihe Christus Vincit: Christ’s Triumph Over the Darkness of the Age zdôrazňuje, že musíme byť verní pokladu viery, ktorý nám Cirkev odovzdala. V knihe uvádza svoju prvú biografiu o svojej duchovnej formácii a hovorí o problémoch našej doby v Cirkvi a vo svete.
Podľa amerických kresťanov, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby, kňazi veľmi pomáhajú ľuďom, aby našli cestu bližšie k Bohu. Súčasne však kresťanskí veriaci rôznych vyznaní nedôverujú svojim duchovným, keď začnú udeľovať rady v téme ako klimatické zmeny.
Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa hovorí, že v prvotnej Cirkvi katechéze, teda formácii vo viere, predchádzala kerygma, prvé ohlasovanie. Ide o podanie základnej informácie o tom, čo je kresťanstvo, že Boh je dobrý Otec, ktorý stvoril svet z lásky, miluje nás, a keď sme sa od neho odvrátili hriechom, poslal svojho Syna Ježiša Krista, ktorý nás vykúpil, zlomil moc smrti a moc Zlého.
Život v cirkvi
Život v cirkvi znamená žiť podľa kresťanských hodnôt v každodennom živote. Znamená to milovať blížneho, pomáhať núdznym, odpúšťať a šíriť lásku a pokoj.
Pápež František pozýva každého kresťana na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista. Zdôrazňuje, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním a vždy nás prijme do svojho zachraňujúceho náručia.
Projekt Godzone sa za desať rokov svojej existencie stal fenoménom. Autori projektu hovoria, že chcú dať Bohu to najlepšie. Technika je na profesionálnej úrovni, rovnako videoprojekcia, kvalitné sú svedectvá, kvalitní ľudia, umelci. Zaujímavé na tom je, že ide o dobrovoľníkov.
Podľa organizátorov Godzone, projekt pozýva mladých, aby začali niečo robiť. Voláme to zmena atmosféry - meň atmosféru vo svojej triede, vo svojej rodine. Každý dostal kartičku s úlohou, napríklad vstaň ráno skôr a priprav svojej rodine raňajky. V máji po Godzone tour sa organizuje dvojdňová Godzone konferencia, kde sa ide viac na hlbinu. Kto chce ešte viac, môže sa prihlásiť na animátorskú Godzone školu alebo inú animátorskú školu, ktoré sú v takmer každej diecéze.
V Európe rastie diskriminácia kresťanov aj počet zločinov z nenávisti voči kresťanským zariadeniam. Podľa výročnej správy OIDAC, prípady ilustrujú dosah a charakteristiku nepriateľstva, ktoré kresťania prežívajú v každodennom živote. Od problémov so slobodou náboženstva, prejavu a svedomia, či rodičovských práv až po stále rastúce fyzické násilie ako vandalizmus v kostoloch.
Prečo je cirkevné spoločenstvo dôležité
Architektúra a symbolika ako vyjadrenie viery a života
Kresťanská sakrálna architektúra zahŕňa stavby slúžiace na náboženské účely, na uctievanie a chválu Boha. Medzi najbežnejšie stavby patria kostol, chrám, bazilika, kaplnka, katedrála alebo kláštor.
Kresťanské symboly sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom umení kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom.
Symbolika kríža je jedným z najdôležitejších symbolov kresťanstva. Kríž (latinsky crux) je symbol ukrižovania Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného Rimanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár Konštantín ukrižovanie zakázal.
V stredoveku boli symboly raného kresťanstva v hojnej miere rozšírené. Kresťanská symbolika sa vo veľkej miere odzrkadlila aj na architektúre. Základným pôdorysom väčšiny kresťanských stavieb je kríž. V byzantskej architektúre sa používal najmä pôdorys gréckeho kríža, v západnej kresťanskej architektúre bol využívaný najmä pôdorys latinského kríža.
Smer od západnej strany kostola, kde nachádza krstiteľnica, na východnú stranu kostola, kde sa nachádza oltár, symbolizuje pomyselnú cestu od zániku ku vzkrieseniu. Jednotlivé časti kresťanských stavieb v sebe často nesú určitý význam.
V období staroveku, pred oficiálnym uznaním kresťanstva ako náboženstva rímskej ríše kresťania nepotrebovali pre vykonávanie svojich obradov žiadne špeciálne stavby. V niektorých oblastiach mŕtvych pochovávali najmä v katakombách, často niekoľko kilometrov dlhých, ktoré mali viac podlaží. Hĺbili výklenky, v ktorých boli pochovávaní mŕtvy v urnách alebo v sarkofágoch.
Starokresťanská architektúra sa v tomto období začala výrazne rozvíjať až po uznaní kresťanstva milánskym ediktom v roku 313 n.l. Konštantínom I. Veľkým. Počet kresťanov stúpal, čo malo za následok potrebu miesta, kde by sa mohli zhromažďovať. Zo začiatku sa kresťania zhromažďovali v starých, rozľahlých obytných domoch. Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala bazilika.
Východná kresťanská architektúra sa s tou západnou vyvíjala obdobne, osvojila si ale iné užitie klenby a kupole. Významné stavby tejto doby pochádzajú najmä zo Sýrie z 5. storočia a to bazilika Kalb-Luzeh, Turmanin a Ruveha, kde sa často využívali práve klenbové konštrukcie.
Stredoveká kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského chrámu. Chrám bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Chrám zohrával dôležitú úlohu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom večného života.
Charakteristickým znakom byzantskej architektúry je použitie špecifického materiálu. Prevládala najmä tehla a malta, z ktorých boli stavané steny, piliere ale aj klenby. Byzantská tvorba bohato pracovala s farbami a príznačným znakom boli aj majstrovské mozaiky a mramor. Najvýznamnejšou stavbou, ktorá ovplyvnila architektúru byzantského (a aj islamského) sveta je chrám Hagia Sofia (Chrám Svätej Múdrosti).
Pojmom predrománska architektúra sa označuje architektúra západnej Európy od 6. do 10. storočia. Architektúra si prešla veľkou zmenou práve za vlády Karla Veľkého (Karolínska dynastia). Stavby sa stali monumentálnejšie a impozantnejšie. Líšili sa hlavne dvoma charakteristickými znakmi: veľkosťou a zmyslom pre usporiadanie.
Románska architektúra je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia. Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta Rím - Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Románska architektúra nebola dielom jedného národa, ale bola súčasťou národov celej Európy. Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva. Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal kameň.
Gotická architektúra je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske (germánske), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a rebrová klenba. Gotická architektúra sa najviac odzrkadlila na stavbách katedrál. Tie boli buď trojloďové, päťloďové, prípadne sedemloďové.
Na Africkom kontinente vznikli významné kresťanské stavby najmä na území Etiópie. Medzi najznámejšie pútnicke miesta patrí etiópske mestečko Lalibela. Ide o komplex 13 kostolov vytesaných do skál, ktorých vznik sa datuje približne od 12. storočia. Stavbu týchto kostolov nariadil kráľ Lalibela, ktorého obyvatelia Etiópie považujú za svätého.
Slovo renesancia je odvodené od talianskeho slova rinascita - znovuzrodenie. V architektonickom zmysle znamená renesancia znovuzrodenie antického umenia. Renesancia sa začala vytvárať už začiatkom 15. storočia v Taliansku. Impulzom vzniku renesancie bolo prenesenie pápežského dvora z Avignonu do Ríma, ktoré sa stalo centrom vznikajúceho humanizmu. Renesančná architektúra, najmä tá Talianska, sa opiera o architektúru pohanských rímskych chrámov, ktorým sa snažila priblížiť. Typickým znakom renesančnej architektúry bol statický princíp stavieb, na ktoré sa vrstvili horizontálne poschodia.
Symbol ryby Ichthys, používaný v ranom kresťanstve.
Hagia Sofia, Istanbul: Ukážka byzantskej architektúry s dominantnou kupolou.
Katedrála Notre Dame, Paríž: Príklad gotickej architektúry.
Kardinál Burke v Trnave
Návšteva amerického kardinála Raymonda Lea Burkeho v Trnave v novembri 2019 vyvolala odozvu medzi katolíckymi konzervatívcami i liberálmi. Kardinál Burke je známy ako jeden z najprominentnejších kritikov pápeža Františka, čo však kardinál Burke odmieta. Počas svojej návštevy sa stretol s kňazmi trnavskej arcidiecézy a celebroval pontifikálnu svätú omšu podľa misálu sv. Jána XXIII. v Bazilike sv. Mikuláša.
| Dátum | Udalosť | Miesto |
|---|---|---|
| 15. november 2019 | Stretnutie s kňazmi | Arcibiskupský úrad v Trnave |
| 16. november 2019 | Pontifikálna svätá omša | Bazilika sv. Mikuláša v Trnave |
| 16. november 2019 | Predstavenie kníh | Budova Marianum v Trnave |
Výzvy pre cirkev v súčasnosti
Cirkev v súčasnosti čelí mnohým výzvam, ako sú klesajúca účasť na bohoslužbách, nedostatok kňazských povolaní, diskriminácia kresťanov a zločiny z nenávisti voči kresťanským zariadeniam. Napriek týmto výzvam je dôležité zachovať si nadprirodzenú víziu Kristovho víťazstva a vernosť katolíckej viere.
Biskup Schneider zdôrazňuje, že Boh dovoľuje zatemňovanie života Cirkvi dnes, aby priniesol väčšie dobro. Cirkev po tomto období krízy bude žiariť jasnejšie. Musíme si zachovať nadprirodzenú víziu Kristovho víťazstva, ktorý bude triumfovať skrze utrpenie jeho Nevesty, skrze utrpenie čistých a maličkých v celej Cirkvi - od detí až po kardinálov.